Nikto nemá z kancelárie taký výhľad, ako som mala vždy ja

Nie je isté, či ešte niektorá iná Slovenka dosiahla to, čo sa podarilo Košičanke Júlii Lorencovič. Táto ambiciózna mladá žena sa totiž stala prvou dôstojníčkou na ešte donedávna tretej najväčšej lodi na svete Norwegian Epic.

„Na tú loď som nastúpila v roku 2010, odvtedy sa však na more dostala ešte jedna väčšia loď, takže už to nie je tretia, ale možno štvrtá najväčšia loď na svete,“ hovorí s úsmevom mladá mamička osemmesačnej Julinky. Momentálne sa však po mori neplaví. Stretli sme sa v jej rodných Košiciach. Priamo na Hlavnej ulici, kde s babkou Alžbetou kočíkovala svoju dcérku.

AKO SA TO CELÉ ZBEHLO?

Po strednej škole odišla študovať manažment do Anglicka. Po prvom ročníku sa to však akosi zvrtlo. Dostala sa jej do rúk kniha o práci na výletnej lodi a bolo rozhodnuté. „Knižku som prečítala za jednu noc a o pár dní som už cestovala do Londýna s cieľom zamestnať sa v nejakej lodnej spoločnosti,“ spomína Júlia.

V Anglicku však prípravu absolvovať nemohla. Sklamaná sa preto vrátila domov. Nakoniec však predsa len natrafila na agentúru, ktorá jej pomohla. „Na jar 2001 som vyrazila do Budapešti, vybavila som si všetky formality a v auguste mi zatelefonovali, že sa môžem nalodiť. V septembri som tak už cestovala do Nemecka na svoju prvú loď,“ hovorí Júlia Lorencovič.

Z ČAŠNÍČKY DÔSTOJNÍČKA

Najskôr pracovala ako čašníčka. Časom postúpila na pozíciu manažérky reštaurácie. Viac ako lodná reštaurácia ju však lákal kapitánsky mostík. Na pevninu sa vrátila s tým, že chce ísť do školy.„Mala som šťastie, že som stretla kapitána Juraja Boroša, ktorý dnes vedie námornickú školu v Bratislave,“ spomína Júlia.

V tom čase sa však na Slovensku nič podobné študovať nedalo, a tak musela ísť do Poľska. Do prvého ročníka na škole v Gdyni nastúpili tri dievčatá, po niekoľkých týždňoch zostala jediná. A jediná aj skončila.

Na loď sa vrátila v uniforme ako kadet. Zanedlho však z nej už bol druhý dôstojník a neskôr sa stala prvou dôstojníčkou, teda hlavným navigátorom. Ten zodpovedá za manévrovanie s loďou, na palube ktorej sa plaví zhruba 6500 ľudí, vrátane 1800-člennej posádky.

Okrem „šoférovania lode“ však má prvý dôstojník aj ďalšie povinnosti. Ľudia na lodi musia byť „multifunkční“, a tak má Júlia okrem svojej hlavnej práce na starosť aj bezpečnosť lode. To znamená školenia posádky a starosť o záchranné člny, vesty a podobne. „Môžem každého ubezpečiť, že na lodiach je všetkého dosť, záchranných člnov aj viest,“ hovorí s úsmevom navigátorka.

Napríklad na „jej“ lodi s kapacitou 6500 osôb je podľa jej tvrdení dosť člnov a viest aj pre dvojnásobne vyšší počet ľudí. „Mali sme 13-tisíc viest. Robila som inventúru,“ smeje sa Júlia. Nie je isté, či ešte niektorá iná Slovenka dosiahla to, čo sa podarilo Košičanke Júlii Lorencovič. Táto ambiciózna mladá žena sa totiž stala prvou dôstojníčkou na ešte donedávna tretej najväčšej lodi na svete Norwegian Epic.

NAJLEPŠIE SA CÍTI NA LODI

V ktorej časti sveta sa jej páči najviac? „Mám rada, keď sa plavíme okolo Aljašky, tie majestátne hory a nedotknutá príroda… Ale páčia sa mi aj plavby okolo pláží na Havaji. Američanov zvyčajne fascinuje plavba po Stredozemnom mori v okolí európskych miest s bohatou históriou. Európanov, zvlášť zo suchozemských krajín, zas láka exotika Karibiku či Patagónia,“ hovorí Júlia.

Na mori však nesvieti vždy iba slniečko. Občas prídu aj búrky, a to nie hocijaké. „Najhoršia búrka, akú som zažila, mala meno Olga. Bol to vlastne takmer hurikán. Plavili sme sa z Miami okolo Bahám neďaleko ostrova Saint Thomas. Mali sme namierené k Britským Panenským ostrovom. Z jednej strany nás ohrozovala Olga, z opačnej zas iná tlaková níž. Tá obrovská loď na vlnách poskakovala ako pingpongová loptička,“ spomína dnes Júlia s úsmevom na chvíle, keď jej nebolo všetko jedno. Napriek tomu však tvrdí, že nikde sa necíti tak bezpečne ako práve na lodi.

AKO JU JEJ PRÁCA NAPĹŇA?

„Úžasne. Momentálne som na materskej a prioritu má rodina, ale loď mi chýba,“ hovorí námorníčka-mamička. „Mám pocit, že som privilegovaná, pretože môžem mať prácu, ktorá ma baví. Navyše vždy tvrdím, že nikto nemá z kancelárie taký výhľad, ako som mala vždy ja,“pochvaľuje si.

A ako zvláda momentálne pôsobenie na suchej zemi? „Ešte pred narodením dcérky som na škole v Bratislave naplno učila nových dôstojníkov navigáciu a námornú angličtinu. V tomto čase je už asi väčšina z nich na lodiach.“

Okrem toho sa venuje práci vo svojej agentúre, ktorú si založila spolu s manželom. „Organizovali sme už niekoľko plavieb pre ľudí zo Slovenska a môžem povedať, že viacerí nám po tejto skúsenosti tvrdili, že na inú dovolenku už ísť ani nechcú. A neboli to len moji blízki príbuzní,“ smeje sa podnikavá žena.