Peter Gombita: Chudoba je v našej bezprostrednej blízkosti

Rímskokatolícky kňaz Peter Gombita je známy tým, že sa neúnavne stará o ľudí bez domova. Na chudobu ako celospoločenský problém upozornil svojím behom z Košíc do Vatikánu, o ktorom napísal aj knihu. So spoluautorkou Jarmilou Repovskou ju prišiel predstaviť do televízie KOŠICE:DNES.

Kniha Jedna radostná myšlienka je novinkou, ktorá sa aktuálne dostala do predaja a okamžite si získala svojich čitateľov. Jej hlavnou témou je beh Petra Gombitu z Košíc do Vatikánu. V roku 2016 zdolal na netradičnej púti do svätého mesta 1 550 km, teda takmer 39 maratónskych tratí! Napriek tomu, že je to známy bežec, pravidelný účastník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, do Vatikánu nebežal kvôli svojmu osobnému rekordu. 

„Podstúpil som to, lebo som chcel pomôcť chudobným ľuďom. Zároveň som týmto činom oslovil aj širokú verejnosť. Podarilo sa mi to tým, že som urobil niečo výnimočné, čo presahuje človeka. Je dôležité, aby ľudia chudobu vo svojom okolí vnímali. Mnohí podporujú zvieratá, no bezdomovcov nie,” vyjadril sa.

Vyskúšal seba i svoju vieru

Podľa Gombitu za jeho výnimočným činom nestoja len vlastné sily, počas diaľkového behu totiž nebol v najlepšej kondícii. Tesne pred štartom mal úraz, po ktorom pociťoval bolesti a necítil sa dobre. „Mal som v hlave, kde sú najbližšie nemocnice, ak by to nedopadlo dobre a skončil by som predčasne. Bál som sa, že skončím hneď za Košicami. Neostávalo mi však iné, než vyštartovať a sledovať, čo sa bude diať. Mal som možnosť vyskúšať seba i svoju vieru.” 

Podľa jeho slov silu čerpal z myšlienky, pre ktorú to robil – pomoc chudobným. „Boli chvíle, keď som to nazval krížovou cestou, bolo to aj trápenie. Ale aj keby som mal ísť po štyroch, chcel som to dokončiť a pomôcť.“

Denník

Z každého momentu, ktorý zažil počas jednotlivých etáp, si robil zápisky, aby na žiaden zážitok nezabudol. K týmto poznámkam sa vrátil počas písania knihy. Pomáhala mu s tým spoluautorka Jarmila Repovská: „S otcom Gombitom sa pracovalo niekedy aj ťažko, pretože často odbiehal od našich rozhovorov. Človek možno nevie, koľko práce má kňaz, no je toho veľa. Niet divu, že to potom chodí doslova vybehať…“ 

Na druhej strane to však podľa nej bola príjemná spolupráca. „Jeho skúsenosti zapísané v knihe sú úžasné. Snažila som sa text veľmi neupravovať, aby to bola autentická výpoveď, napísaná zo srdca,“ pokračuje J. Repovská. V knihe okrem zaujímavých myšlienok čitatelia nájdu aj mapy miest, kde sa Gombita nachádzal, a tiež fotografie, ktorých autorom je jeho synovec.

Jedna radostná myšlienka

Kniha je o vnútornom prežívaní tohto kňaza, o tom, ako celý beh vnímal, no obsahuje aj jeho spomienky na detstvo, na rodičov a na to, ako sa postupne stal kňazom. Nejde však o náboženskú literatúru. „Je to o mojej práci, o živote. Môže sa v tom nájsť každý, veriaci i neveriaci. Je to o živote žitom v šťastí, láske a slobode. Sloboda znamená mať čo najmenšiu záťaž,“ vysvetľuje Peter Gombita.

Obsah knihy najviac vystihuje jej názov – Jedna radostná myšlienka. Prečo? „Stačí jedna radostná myšlienka a človek je šťastnejší, zvládne všetko. Ja som to zažil pri behu,“ objasnil. „Pomáhať je pre mňa veľká radosť. Chudobným ľuďom netreba veľa. Každý môže dať, čo vie. Oni nepotrebujú luxus. Luxus je v nás, je to o tom, ako sa zo života dokážeme tešiť a ako dokážeme tešiť aj druhých okolo nás,“ dodal.

Myšlienku potvrdila aj Repovská: „Musíme si všímať chudobu vo svojom bezprostrednom okolí. Práve týmto ľuďom treba pomôcť. Bezdomovec je len človek, ktorý nemá peniaze. Je to rovnaká ľudská bytosť ako ktokoľvek z nás.“

(SZ, ŠIC, TOH)