Pred pár rokmi nevedela, kde je Slovensko. Dnes je jej domovom

Američanka Tina Teague učí angličtinu na jednom z košických gymnázií. Pred tým, ako sa rozhodla usadiť na Slovensku, učiteľské skúsenosti získavala v Seattli, Bangkoku, Lisabone, Prahe či dokonca v Soule. Láska ju však priviedla do srdca Európy. Teraz žije v dedinke neďaleko Košíc. Na našu krajinu nedá dopustiť, pretože práve tu našla domov. 

Učiteľka Tina sa narodila vo Washingtone. Už keď mala dvanásť rokov, začínala učiť deti čítať. V štrnástich učila angličtinu mexických prisťahovalcov. V sedemnástich založila mentorský program pre miestnych problémových študentov.

Vždy ju však zaujímala literatúra a kultúra, a preto sa to rozhodla nielen vyštudovať, ale zažiť tradície rôznych krajín na vlastnej koži. Rodená Američanka sa rozhodla vyučovať anglický jazyk po svete, napríklad aj v Kórei či Thajsku. 

Svoju prácu miluje 

„Byť učiteľom je úžasné. Milujem svoju prácu. Sústreďujem sa na žiakov, ktorí vzdelanie oceňujú. Musím povedať, že výučba v Ázii je pravdepodobne najlepšia z hľadiska kultúry, ktorá ctí a rešpektuje učiteľov.“

V ostatných krajinách, kde pôsobila, ju najviac zarmútilo, že ľudia dávajú peniaze na prvé miesto. „Myslia si, že si získajú rešpekt peniazmi namiesto vlastných činov. Vzdelanie je viac ako skóre na skúškach. Zahŕňa láskavosť, empatiu, odpustenie, riešenie konfliktov, zručnosti na celý život.“

Z Ázie sa presťahovala na Floridu do mesta Key West. Oplatilo sa. Práve tu stretla svojho budúceho manžela Patrika. „Bolo to v talianskej reštaurácii. Myslela som si, že je Talian, čo sa mi páčilo, a začala som s ním flirtovať. Bol to však plachý Slovák.“  

Počula len o Československu

Na prvýkrát im rande nevyšlo. Dokopy sa dali o šesť mesiacov neskôr. „Vtedy som bola jedným z tých hlúpych Američanov, ktorí nevedeli, že Československo už neexistuje. Stále sa smejem na tom, že som vôbec nevedela, kde Slovensko je, a pritom dnes je to miesto, kde som sa rozhodla žiť.“

Presťahovať sa do Európy bolo jej snom. Tvrdí, že to bolo najmä kvôli štúdiu literatúry a umenia, ktoré sem jednoducho patria. „Keď som sa rozhodla vydať sa za Košičana, plánovala som sem prísť žiť približne na rok, dva. Vtedy som netušila, že sa do tohto miesta okamžite zamilujem a nájdem tu svoj domov.“

Dva roky žili v portugalskom Lisabone. „Každý deň života pri mori bol mimoriadny. Môj manžel sa naučil surfovať a porodila som tam prvého syna Augustína. Toto miesto je pre tehotné ženy najlepšie. Celá spoločnosť tam podporuje materstvo. Môžem o tom hovoriť aj dve hodiny.“ 

Podľa Tiny je dôležité, aby boli deti spojené s kultúrou aspoň jedného rodiča. Vrátili sa teda do Košíc. Po narodení druhého syna Patrika si kúpili dom v dedinke blízko Margecian. „Začalo sa pre mňa ďalšie dobrodružstvo, život na slovenskej dedine,“ zasmiala sa. Pripomína jej to detstvo. „Deti na bicykloch bez prilieb, odomknuté dvere. Dnešní americkí rodičia sa boja všetkého a každého. Na Slovensku cítim nostalgiu.“

Najlepšie z oboch svetov

Okolie sa čudovalo, že sa Tina rozhodla presťahovať do malej obce. Prešla predsa celý svet a usadila sa neďaleko Košíc. „Tieto postoje sú vtipné, no niekedy aj otravné. Žila som v Seattli, Bangkoku, Soule, Lisabone či Prahe, no myslím si, že tu je nedotknutý raj. Je pre mňa absolútne dobrodružstvo vidieť, kde môj manžel vyrastal. Môžem lepšie pochopiť, čo ho formovalo.“

Za svojou prácou učiteľky cestuje približne hodinu každý deň, no vôbec jej to neprekáža. „Keď vidím z okna vlaku Ružín, som naplnená vnútorným šťastím a pokojom. Oživuje to moju dušu. Milujem, že je môj mestský život vyvážený  prírodou. Pre mňa je to najlepšie z oboch svetov.“

Učiť sa slovenčinu je náročné. „Mám brutálnu slovenčinu,“ zasmiala sa. Každý deň ju sprevádzajú úsmevné brepty. „Vždy si mýlim múku s muchou. Je toľko druhov múky, aj v obchode som žiadala predavačku o radu, ktorá mucha je najlepšia. Mojou najobľúbenejšou chybou je pýtanie si bravčového mäsa bez kostol, namiesto bez kosti. Ľudia sú však ku mne tolerantní a vždy mi pomôžu.“

Tine sa u nás páčia kultúrne aktivity pre rodiny. „Planetárium, centrum voľného času a materské centrum. Zachovávanie tradícií, umenia, hudby. S mojimi deťmi sa snažím spievať slovenské tradičné piesne a milujem, keď sa zúčastňujú školského spevu, a keď prídu domov, spievajú. Mám rada ručne vyrábané koše a koberce na Dominikánskom námestí a vonkajšie festivaly. Chutí mi miestny med. V každom meste môžem vyskúšať nový chlieb, rôzne párky, šunky a salámy. Páči sa mi, že obchody a reštaurácie v Košiciach majú detský kútik.“

Novšie nie je vždy lepšie

Má rada zimné trhy s horúcimi nápojmi ako grog, medovina a rum v čaji. „Milujem staré krčmy, ktoré od socializmu neboli renovované a sú naplnené starými ľuďmi, ktorí fajčia a pijú lacné pivo. Moji drahí Slováci, varujem vás pred stratou týchto miest. Všetko vo svete je renovované. Buďte opatrní. Novšie nie je vždy lepšie.“
Rada si vychutnáva letné kiná pod holým nebom a miluje bryndzové halušky. „U mňa doma ich varíme trikrát do týždňa. Moji synovia by ich chceli jesť aj každý deň.“ 

Pravidelne navštevuje hokejové a futbalové zápasy. „Páčia sa mi sekcie fanúšikov, v ktorých starí muži prekrikujú ostatných a zlostia sa. Páčilo sa mi, že sme sa na zápas mohli dostať zadarmo, pretože sme prišli po polčase. Milujem Košice. Hlavná ulica je tu najkrajšia vo vesmíre.“