„Púť do Santiaga de Compostela bola asi zatiaľ najlepšia vec v mojom živote, čo som urobil“

Slavomír Engel, kaplán dómskej farnosti v KE, rok po vysvietení za kňaza uskutočnil svoj dávny sen. Vybral sa na pešiu púť do španielskeho Santiaga de Compostela. Ročne po tejto trase prejdú tisícky pútnikov z celého sveta s cieľom a túžbou hlavne po sebapoznaní.

„Jedna kresťanská tradícia hovorí, že keď chceš spoznať Krista, choď do Jeruzalema, keď chceš spoznať cirkev, choď do Ríma a keď chceš spoznať seba, choď do Compostely. Ja som sa o svätojakubskej púti dozvedel zhruba pred desiatimi rokmi, keď nám jeden kňaz v seminári rozprával o hrobe sv. Jakuba. Ten sa nachádza v Compostele. Myslím, že práve túžba po sebapoznaní ma asi najviac oslovila,“ tvrdí mladý kaplán, ktorý prešiel peši zhruba 500 km. 

Neľahká dobrodružná a zároveň duchovná cesta, na ktorú sa vybral spoločne s priateľom, tiež kňazom, mu trvala asi 18 dní. „Pôvodne sme chceli prejsť celú francúzsku trasu, to je asi 800 km. Trvalo by to však najmenej 25 dní. Toľko dovolenky sme, žiaľ, nemali. Tak sme si zvolili kratšiu verziu. Prileteli sme do Madridu, odtiaľ autobusom do Burgosu a potom už peši priamo do Compostely. Denne sme prešli 30 a niekedy aj 50 km,“ spomína si na svoje putovanie kňaz Engel.

Človek sa vraj na takejto pešej púti o sebe veľa naučí. Ako to bolo v prípade mladého kaplána? „Za seba môžem povedať, že som si na púti siahol na dno svojich síl. Ani nie fyzických, ale hlavne psychických. A tie poznania o sebe boli skutočne niekedy až desivé. Ale zároveň veľmi prínosné a oslobodzujúce. To sa nedá ani nejako slovne popísať, to treba jednoducho zažiť. Pešia púť skrátka preverí človeka, aký je. To je asi ten najväčší prínos,“ tvrdí kaplán Engel.

„Ja som tam napríklad pochopil, ako som nesprávne žil. Že som nežil prítomným  okamihom, ale blúdil kdesi do budúcnosti alebo som sa vracal do minulosti, ktorá sa už nedá zmeniť. Tam som pochopil, aké je dôležité a zároveň oslobodzujúce žiť v prítomnosti. Ráno vstanem, vytýčim si cieľ, čo chcem urobiť počas dňa a všetko tomu podriadim. A navyše pri putovaní si človek intenzívne začne všímať krásy prírody, života, na ktoré mnohokrát v tom rýchlom a uponáhľanom svete zabúdame. To je jeden rozmer, čo mi dala táto púť. Druhý je, že som si uvedomil, ako som viazaný na niektoré nepotrebné veci v mojom živote. To som pochopil napríklad pri svojom ťažkom batohu, z ktorého postupne ubúdalo. Niektoré veci som doslova vyhodil do koša, iné posielal postupne domov. Až mi zostalo len to potrebné. Je v tom taká symbolika. Koľko zbytočných vecí si vláčime so sebou vo svojom živote, koľko záťaže. A tretím dôležitým poznaním na púti bolo, aký je dôležitý druhý človek v mojom živote. Samozrejme, mohol som sa vybrať na púť aj sám, ale my sme šli dvaja a práve to mi dalo pochopenie, aké sú dôležité vzťahy v našich životoch, blízkosť a opora človeka. To som videl napríklad v tom, ako som na začiatku svojho kamaráta, spolupútnika, ťahal ja a potom ku koncu, keď sa tá kríza vystriedala, ma potiahol on,” dodáva kňaz.

Na svätojakubskú púť sa počas celého roka vyberajú tisícky pútnikov z celého sveta. Nie sú to však len veriaci. Čo ich motivuje, láka na takýto čin? „Takáto púť je skutočne pre  každého človeka. A ja osobne odporúčam každému, aby si niečo takéto aspoň raz v živote skúsil. Púť vás preverí, zistíte, aký ste človek, kto vlastne ste. Nemusíte byť veriaci. Niekto tam hľadá Boha, iný seba. Mnohí, s ktorými som sa rozprával a pritom neboli veriaci, tam nanovo hľadali zmysel života. Kdesi počuli o tom, že je to taký dobrý reštart v živote. A skutočne, keď som ich videl odchádzať, naozaj vyzerali zmenení,“ konštatuje mladý kaplán.

Na púť do Santiaga de Compostela sa dá ísť aj zo Slovenska. Od minulého roka dokonca už aj priamo z Košíc. „Tradícia svätojakubskej púte tu existovala už niekedy od stredoveku. Dokonca je vypracovaná historická štúdia, ktorá hovorí, kadiaľ asi viedla. No akosi sa na to pozabudlo. My sme ju preto v minulom roku obnovili a požehnali. Z Košíc síce zatiaľ do Španielska ešte neputoval nik, ale z Levoče už išli nejakí ľudia. 

Trasa začína pri Dóme sv. Alžbety, kde si pútnici zadovážia takzvaný pútnický Credencial. Tam sa zbierajú pečiatky z kostolov, hostincov či kaviarní, ktoré sú na svätojakubskej trase. To je taký doklad o tom, že ste pútnikom a na základe neho dostanete ubytovanie v pútnických ubytovniach, ktoré sú skutočne za symbolickú cenu,” vysvetľuje kaplán S. Engel.

Hovorí sa, že tí, ktorí už raz okúsili túto cestu, pôjdu na ňu opäť. Odpoveď mladého kaplána je toho dôkazom. “Plánujem ísť na svätojakubskú púť už toto leto. Ale teraz by som chcel prejsť už celú francúzsku, čiže kráľovskú cestu. Verím, že tentoraz to vyjde a ak nie, tak sa vyberiem inou trasou, severnou alebo portugalskou. Ale púť určite bude,” konštatuje s úsmevom Slavomír Engel.

Tina Kusová 
foto: archív Slavomíra Engela