Šebovci z Maškrty: Fantázia je naša šálka kávy
Keď Janka a Tomáš Šebovci z divadla Maškrta začali tvoriť pre deti, od začiatku vedeli, že svoje predstavy o tvorbe chcú skúsiť realizovať vo vlastnom autorskom divadle. V čase, kedy začínali, to bola výnimočná vec. Už pár rokov ich deti môžu vidieť pravidelne aj v televízii. Prví absolventi Katedry bábkoherectva Vysokej školy múzických umení v Bratislave a zároveň spolužiaci si začiatok svojho divadla nemôžu nepamätať. Maškrta totiž vznikla ich sobášom.
Bábka ako partner
Od začiatku si sami tvoria scenáre, texty piesní, scénografiu i bábky a sú spolurežisérmi všetkých inscenácií . Predstavenia Maškrty nemajú klasickú podobu – paraván a maňušky so skrytým hercom. Dvojica chápe bábku ako partnera, preto z mnohých na pohľad obyčajných, neživých predmetov vyčarujú ďalšieho člena javiska.
“Napríklad máte krčah – otočíte ho a je to ľudská hlava, metla môže byť metla, ale aj vareška,” vymenúva Janka. Tomáš dodáva, že bábka môže vzniknúť aj vyskladaním rôznych rekvizít pred divákmi. V divadle Maškrta deti vidia čajník, ktorý sa zmení na parník a ak je treba, tak z vankúša sa stane kysnuté cesto, ktoré sa dá hravo vyvaľkať.
Maškrty do bruška
“Skrýva to v sebe nielen fantáziu, ale aj humor. Ide o to prijať to a pochopiť trošku aj ten žart,” zhodujú sa manželia. Práve fantázia je ich šálka kávy a ich vierovyznanie v rámci tvorby pre deti. Čo prezrádza názov Maškrta? “Snažíme sa deťom, mamám, otcom dávať maškrty, lebo maškrty do bruška sú typické pre detské obdobie. Zároveň by sme boli radi, aby na našich predstaveniach dostali maškrty duchovné,” vysvetľujú.
Existuje manuál, ako tvoriť pre deti? “Myslím, že také niečo ani neexistuje,” hovorí Tomáš a Janka s ním súhlasí. Dodáva, že predstavenie musí byť predovšetkým postavené na dobrom príbehu, musí mať isté tempo a akcie musia bežať v istej kadencii, inak by detského diváka rýchlo stratili. Striedajú pomalšie, aj dynamické pasáže, žarty. “Keď hrozí, že sa nám divák rozsype, tak pasáž niekedy rýchlo preletíme,” vysvetľuje s úsmevom Tomáš.
Nikdy nehovor nikdy
Šebovci si pochvaľujú, že môžu ako manželia spolu pracovať vo vlastnom divadle. „Nikdy nehovor nikdy, ale asi sme dostali v živote do daru kus šťastia v tom, že sa nám dobre pracuje spoločne. Vzájomne sa podporujeme, máme rovnaký pohľad na toľko vecí, často stačí povedať, naznačiť a partner to presne chápe.“
Janka je pri všetkých inscenáciách aj televíznych scenároch autorkou textov, Tomáš sa realizuje po výtvarnej stránke. „Napriek tomu to nie je striktne rozdelené, len každý z nás je v niečom lepší ako ten druhý,“ dodávajú spontánne. „Sami sa staráme o marketing, reklamu i účtovníctvo, žehlíme kostýmy i chystáme desiatu,“ hovorí s nadhľadom Janka.
Divadlo do telocvične nepatrí
Divadlo Maškrta sa vyhýba hraniu v školách a telocvičniach. Prečo? “Deti by mali chodiť do divadla za kultúrou a do telocvične za športom. Nenaučia sa divadelnej konvencii, ak ich v škole naženú do telocvične, už samotným prostredím akokoľvek dobrá produkcia stráca na kvalite,” hovorí Tomáš.
Divadelníci so svojimi predstaveniami pochodili kus Európy. Zahraničné festivaly ich tvorbe veľmi pomohli. “Robili sme divadlo a nemali sme spätnú väzbu. Ale hneď na prvom festivale sme chytili prvú cenu a potom sa rozsypali ponuky aj z iných festivalov. Zrazu sme sa rozbehli po Európe,” hovorí Tomáš. Zahraničné zájazdy s divadlom aktuálne veľmi nestíhajú, pripúšťajú však, že možno v budúcnosti sa k nim ešte vrátia.
Televízia
Manželia prenikli do televízneho sveta v roku 2009, kedy sa natrvalo zapísali do pamätí detí, ale aj dospelých vlastným nedeľným dramaticko-vzdelávacím programom Maškrtníček. Po piatich rokoch prešli plynule do ďalšieho autorského programu Zázračný ateliér.
Aktuálne nemajú so svojím kreatívnym programom v televízii konkurenciu. Ako autori projektu si sami pripravujú všetky výtvarné artefakty i výtvory kreatívnych jedál pre deti. Jednotlivé diely natáčajú v košickom štúdiu, pár rokov dozadu dochádzali do Bratislavy. Samotná príprava na nedeľný program je náročná.
Chaos v kuchyni
Dom Šebovcov a najmä kuchyňa sa zmení na “permanentný chaos, štetce, farby, formičky na pečenie…”. “Neustále si spisujeme, čo budeme vyrábať, skúšame, či farba bude správne lepiť, či guľôčky z vločiek budú držať pokope.” Všetky recepty, ktoré budú v ateliéri, doma poctivo skúšajú, ochutnávajú a predpripravujú si na natáčanie niekoľkých verzií.
Snažia sa, aby bol program inšpirujúci, aby deti, ale aj ich rodičov upútal natoľko, aby mali potom chuť spolu tvoriť. To sa im podľa reakcií divákov aj darí. “Našou snahou je nielen inšpirovať deti a rodičov k tvoreniu v kuchyni či záhrade. Boli by sme radi, keby ich táto činnosť spojila, aby sa deti rozprávali s rodičmi, rodičia s deťmi a predovšetkým zmysluplne trávili spoločný voľný čas,” zdôrazňuje Tomáš.
Radostné zamestnanie
Ako vyzerá deň po náročnom natáčaní? “Ako po Silvestri,” smejú sa a dodávajú, že celý deň v televíznom štúdiu je fyzicky náročný. Večerným rituálom je teplá polievka. Šebovci sa už druhý rok venujú aj deťom z pestúnskych rodín a rodín, kde vyrastajú deti s náhradnými rodičmi. Sú patrónmi občianskeho združenia Rozum a Cit, pre ktoré robia artterapiu, dramaterapiu a projekt Varenie s deťmi.
Čo robia herci vo voľnom čase? “To čo všetky ostatné rodiny. Niečo dobré si uvaríme, oddychujeme so synom v záhrade a donekonečna sa rozprávame. Ale musíme sa navzájom napomínať, aby sme sa v rozhovoroch stále nevracali k pracovným témam,” konštatuje Tomáš s úsmevom. Janka dodáva, že to pre nich ale nie je žiadna oštara, keď v čase voľna riešia, ako potiahnu marcipánom tortu alebo ako vyrobiť domáci bublifuk v ďalšom vydaní Zázračného ateliéru. “Je to radostné zamestnanie, ťažké – nie je to jednoduché, ale všetko ide ľahšie, keď to robíte s chuťou a radosťou. A nás naša práca v divadle aj v televízii naozaj nesmierne napĺňa” uzatvára dvojica.
:JANA HOLUBČÍKOVÁ
Foto: archív manželov Šebovcov
