Šperkárka Jane Rabatin: Uživiť sa z umenia je náročné, ale nie nemožné

Šperky zdobia ľudstvo už od nepamäti. Boli znakom spoločenského postavenia, moci aj bohatstva. Používali sa ako amulety a niekedy zas, ako platidlo. Košická šperkárka Jane Rabatin vraví, že aj keď sú ženy krásne stvorenia samy o sebe, podčiarknuť svoju výnimočnosť šperkom nie je nikdy na škodu. 

Jane je vyštudovaná strojná inžinierka, no v prvom rade je to kreatívna duša. Z drôtu a laku na nechty vie vytvoriť jedinečné umelecké dielo. Svoje originálne čelenky, náušnice, spony či náramky začala pred dvoma rokmi na trhu na Dominikánskom námestí.

Jej umenie dnes však nájdete aj v galérii umeleckých diel ArtDiela, no i v Slavianke pod značkou JR&G. Vďaka turistom, ktorí naše mesto navštevujú sa nimi môžu ľudia parádiť v Kalifornii, Taliansku, Francúzsku, Japonsku, či Brazílii…

Začalo sa to v Kanade

Umenie mala v sebe už odjakživa, ale na realitu ho začala premieňať v Kanade, kde žila šestnásť rokov. Všetko sa to začalo v roku 2005. „Vždy som rada nosila bižutériu. Niekedy som sa však pristihla pri tom, že som mala predstavu o šperku, ale nikde som ho nemohla nájsť, a tak som ich začala vyrábať sama. V tom čase som navštevovala jazykovú školu v Kanade. Spolužiačkam sa moje výrobky veľmi páčili. Sem-tam som niečo predala, alebo len tak darovala,“ hovorí.

Tvoriť šperky z drôtu bolo pre ňu spočiatku veľmi náročné. „Háčiky, zapínanie, každú súčiastku som si vyrábala sama. Učiteľka v jazykovke mi vtedy povedala, že na to existuje obchod. Nikdy som sa tým nezaoberala, ani som nevedela že si viem všetky tieto vecičky kúpiť a k tomu na jednom mieste. Dokonca som si tam nakúpila aj Swarovskeho kryštál. Vtedy som sa rozbehla… Samozrejme, nevyrábala som len šperky z drôtov, ale venovala som sa aj iným technikám napr. makramé.“

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Rešpektuje prírodu

Košičanka je zástancom trvalej udržateľnosti a rešpektu k prírode. Aj preto vyrába šperky s nízkym dopadom na životné prostredie a naopak s pozitívnym efektom pri ich aplikácii. Pojem upcycling sa na Slovensko dostal len nedávno. Je to výroba niečoho nového zo starého, použitého alebo vyhodeného. „Upcyklovaním“ sa produktu hodnota pridáva, na rozdiel od recyklovania, kde je produkt po recyklácii nižšej kvality a hodnoty. „Takto vyrábam nielen bižutériu, ale snažím sa oživiť aj starý nábytok a celý môj domov.“

Podľa šperkárky bol upcycling v Kanade známy už pred rokmi. Jane spolu so svojou dcérou Biancou žili neďaleko ulice, kde bola sústredená kultúra a umenie. „Bolo tam mnoho galérií aj obchodov so zameraním na trvalú udržateľnosť. Spočiatku vyrábala rôzne šperky, neskôr sa však začala sústrediť najmä na tie z drôtu. „Je to podľa mňa skvelý materiál, pretože ho viem vytvarovať do podoby akej chcem.“

Päť kíl lakov

Po návrate na Slovensko jej dcéra našla na internete zaujímavú techniku, ktorá bola síce vyrobená z drôtu, ale obsahovala netradičnú „ingredienciu“ – lak na nechty. „Známi mi darovali použité laky, do kopy ich bolo asi päť kilogramov. Ich miešanie ma fascinovalo. Vytvárala som nádherné nové odtiene od výmyslu sveta. Takto som mohla zrecyklovať laky na nechty, ktoré by už nikto nepoužil a vyhodili by sa.“ Na jedenej strane podporila myšlienku upcylingu a na druhej mala materiál, z ktorého tvorila.

V súčasnosti sa venuje najmä tvorbe čeleniek,  pričom kvietky, ktoré sú ich súčasťou najprv vytvaruje a až potom zaplní lakom. „Bolo náročné nájsť správnu konzistenciu výplne. Aj drôty, ktoré som zo začiatku mala boli dosť podradné. Často tmavli.“

Výroba čelenky trvá niekedy aj dva – tri dni. Záleží od náročnosti, ale i od toho, či komponenty tvorí samostatne alebo naraz z jedného drôtu. Každá je originálna a sú to jej vlastne dizajny. „Niekedy si rozrobím aj tri štyri veci naraz. Zužitkujem všetko, ak sa mi niečo zvýši vyrobím malú brošňu. Ak kupujem laky tak len vegánske, prírodné laky, aby som neznečisťovali prostredie.“

Pokračovanie článku je na ďalšej strane.

Nájdete ju na Dominikánskom námestí

Košičanka svoje produkty predáva na Dominikánskom trhu cez dva roky. „Som tam nepravidelne, záleží od počasia. Keď som tam a ponúkam šperky, nenápadne sedím a vyrábam ďalšie. Nie raz sa mi stalo, že mi ľudia doniesli rôzne perličky, korálky, ale i dokonca medený trojmetrový drôt, ktorý nepotrebovali. Veľakrát som chcela tieto veci od nich kúpiť, ale mnohí za to nič nechceli. Niekedy mám pocit, že sú okolo mňa anjeli.“

Ak niekto u nej nakúpi viac produktov, nie raz im venuje darček grátis. „ Najväčšia radosť je pre mňa vtedy, keď vidím, že som vytvorila povedzme čelenku na objednávku a presne sa zákazníkovi trafím do vkusu a povie, že si to tak presne predstavoval. Chcem, aby moje šperky boli dostupné pre každého.“

Inšpiráciu hľadá v prírode, ale i v rôznych kultúrach. „Často dostanem víziu, ako by mal šperk vyzerať, a potom začnem tvoriť. Aj moja dcéra Bianca má veľmi dobré nápady. Povie mi, čo by som mala skombinovať, aké farby použiť a ja začnem predstavu dávať do reálnej podoby. Teraz, keď sa pozriem na moje prvé výrobky prídu mi trošku technicky naivné. Ale po troch rokoch som si vypracovala vlastnú techniku a som spokojná,  že to robím na profesionálnej úrovni. Je to proste evolúcia.“

Slovanská aj ázijská tematika 

Košičanka vytvorila už kolekcie, ktoré boli inšpirované viktoriánskou dobou, ArtDeco, egyptskou, ázijskou či staroslovanskou… „Máme množstvo kamarátov z Kórey a Číny, kde sme istý čas žili.. Spolu s dcérou sme boli v minulosti asi Aziatky. Veľmi k tejto kultúre inklinujeme a cítime sa tam doma. Samozrejme, tvorím šperky s rôznou tematikou, napríklad aj s elfskou a plánujem urobiťabstraktnú či galaktickú kolekciu.“

Zákazníci si najviac pochvaľujú čelenky inšpirované lúkou. „Raz moja dcéra išla domov  autom a videla pokope nevädzu, maky a margarétky.  Hneď som z toho urobila čelenku. Tvorím však aj  šípové ruže, tulipány, gardénie…“ 

Jane vraví, že šperky by mala nosiť každá žena. „Myslím, že by sme sa mali viac parádiť a svoju krásu ešte viac vyzdvihovať. Veď, len keď sa pozrieme do dávnej minulosti ženy ich vždy nosili a niektoré žili len preto, aby sa páčili a boli ozdobou a stredobodom spoločnosti.“

Dá sa však s výrobou ručne vyrábaných šperkov uživiť? „Chcela by som mať vlastný butik. Je to môj sen, ale zaplatiť všetky výdavky by bolo náročné. Jedno však viem určite. Uživiť sa z umenia je náročné, ale nie nemožné. Ak človek cíti, že má tvoriť mal by to robiť. Ľudia potrebujú umenie, umenie lieči a prináša radosť.“

Foto: JR&G