Starsky a Hutch zachraňujú svet. Prišli aj do Košíc
Na svojich cestách je už neuveriteľných trinásť rokov. Prechádza krajinu za krajinou. V súčasnosti je na potulkách Európou, zastavil sa aj u nás, v Košiciach. Snaží sa ľudí presvedčiť, že separácia a recyklovanie odpadu sú pre našu civilizáciu otázkou života a pomalej smrti. Svoju osvetu o čistej planéte chce šíriť až do roku 2030. Poslednou zastávkou by mala byť Austrália.
Martin Hutchinson (58) pochádza z anglického Manchesteru. Dlhé roky pracoval ako hasič. Rozhodol sa, že svoj život zasvätí niečomu prospešnejšiemu. Nedokázal sa pozerať na to, ako si dobrovoľne, vedome či nevedome, ničíme planétu. Vraví, že množstvo odpadkov, ktoré denne produkujeme, nesprávne separovanie a najmä tony plastov sú pre nás v nasledujúcich rokoch obrovskou hrozbou.
S ruksakom do sveta
Zo dňa na deň si zbalil ruksak, opustil svoj rodný Manchester a vydal sa do sveta. Aj keď sa jeho rodine a priateľom tento nápad spočiatku nepozdával, dnes ho podporujú. „Nedokázal som len tak sedieť a nečinne sa prizerať na to, čo sa vo svete deje. Mohol som sa oženiť, mať deti a bežnú prácu. No nedokázal som to. Na druhej strane vždy je lepšie mať niekoľko frajeriek ako jednu manželku,“ hovorí s úsmevom. „A ženy na Slovensku sú najkrajšie, aké som kedy stretol…“
[ad][/ad]Jeho prvou zastávkou, ktorú v rámci osvety navštívil, bolo Mexiko. „Za celých trinásť rokov som precestoval 21 krajín a navštívil vyše 600 škôl, kde som rozprával o svojich skúsenostiach z ciest, problémoch s recyklovaním, separáciou odpadkov, či o klimatických zmenách. Chcem, aby si najmä mladí ľudia uvedomili, že ak s tým nezačneme niečo robiť, o niekoľko rokov to bude mať pre našu zem katastrofálne následky.“
Do školy s plastovou fľašou
Podľa neho je Slovensko relatívne čistá krajina. Pripisuje to však tomu, že má len päť miliónov obyvateľov. „Ak by som sa na vašu krajinu pozrel povrchne, povedal by som, že to tu nie je až také zlé. Ak sa však na to pozriem detailnejšie, všade po zemi máte množstvo cigaretových ohorkov. Ľudia nechápu, že ten malý filter má v sebe množstvo chemikálií a nebezpečných látok, ktoré znečisťujú životné prostredie, dostávajú sa do riek. Vodu nepotrebujeme len my, ale i zvieratá a rastliny.
Takisto sú vaše koše plné odpadkov. Plasty, sklo, zvyšky jedla – to všetko je spolu v jednom a dodatočne sa to separovať už nebude.“
Na Slovensku je zatiaľ mesiac a za ten čas navštívil sedem škôl. „Na väčšine škôl prišla vyše polovica detí na vyučovanie s plastovou fľašou na vodu. Pritom každá trieda má umývadlo, kde tečie čerstvá, pitná voda a žiaci sa tam priamo vedia napiť. Nerozumiem, prečo tieto deti neboli naučené, že sú aj iné možnosti. Vysvetlil som im, aké nebezpečenstvo a problémy vyplývajú z používania týchto fliaš. Sú krajiny, kde sa predáva káva v pohároch z bambusu. Zaplatíte za pohár dve eurá a buď si ho necháte, alebo ho odnesiete naspäť a vrátia vám peniaze. Sú to síce drobnosti, ale pre ľudstvo mimoriadne prospešné. Nepotrebujeme jednorazové plastové poháre a fľaše.“
Na svojich potulkách svetom prešiel celú Ameriku, väčšiu časť Ázie a Afriky. Svoju osvetu chce šíriť až do roku 2030. Poslednou zastávkou by mala byť Austrália. Vraví, že jeho domovom je celý svet. Aj preto v rodnom Manchestri nebol celých trinásť rokov. „Kým nedokončím túto cestu, nevrátim sa.“
V súčasnosti prechádza Európou. Zatiaľ má na konte dvanásť európskych štátov. Z Rakúska zamieril na Slovensko, čakajú ho ešte zvyšné krajiny strednej Európy, jeho poslednou zastávkou bude Ukrajina. „Najšpinavejšia krajina v Európe, ktorú som mal doteraz možnosť vidieť, bolo Taliansko, kde je až nechutne veľa odpadkov. Podobne je na tom aj Španielsko.“
Nerozlučná dvojica
Po svete necestuje sám. Spoločnosť mu robí pes – zrejme kríženec labradora a akéhosi ťažko definovateľného plemena. Zobral si ho pred troma rokmi z portugalského útulku. Odvtedy sú nerozlučná dvojica. Keďže Martinovo priezvisko je Hutchinson, svojho psíka pomenoval Starsky podľa amerického kriminálneho seriálu Starsky a Hutch. Kvôli psíkovi vymenil chôdzu za trojkolesový bicykel. Peši prešiel 34-tisíc kilometrov, na svojom jedinečnom bicykli, na ktorom má svoje lôžko aj Starsky, už 21-tisíc. „Starsky je skvelý partner. Chodí so mnou do škôl, deti ho majú rady, ľudia sa na neho chodia pozerať. Naučil som ho aj zbierať odpadky. Pomáha mi, sme jednoducho tím.“
[ad2][/ad2]Odkiaľ má Martin peniaze na jedlo či ubytovanie? Prezradil, že má úspory ešte z čias, keď bol hasičom. „Nikto ma nesponzoruje. Ideou tejto cesty je snažiť sa podporiť vnímavosť a individuálnu zodpovednosť.“
Prespáva tam, kde sa podarí. V školách, športových centrách, nemocniciach, ale i na zastávkach. „Nerobím si s tým veľké starosti, čo budem jesť alebo kde budem spať. A vždy sa nájdu nejakí ľudia, ktorí ma prichýlia alebo mi ponúknu jedlo…“
Foto: Veronika JanuškováMartin spomína najmä na to, ako pred pár rokmi navštívil najjužnejšie obývané mesto na zemi. Ushuaia leží v Argentíne na pobreží najväčšieho juhoamerického ostrova v Ohňovej zemi. Pre mnohých cestovateľov je prestupnou stanicou na výlete do Antarktídy. Najchladnejším obdobím je júl až august, kedy sa teplota pohybuje okolo 0 stupňov Celzia. Naopak, najteplejšími sú december až február. Slnečné lúče môžu vtedy zohriať vzduch aj na 15 stupňov. „Keď som tam prišiel, bol prvý jarný deň. Bolo tam tak horúco, že obyvatelia nevedeli ani dýchať. Nie sú zvyknutí na také horúčavy. Máme vážne klimatické problémy a musíme ich riešiť teraz. Musíme si uvedomiť, že vysychajú rieky, jazerá. Klíma sa mení zo dňa na deň a bude to mať o chvíľu veľké následky. V Kapskom Meste v Juhoafrickej republike nemajú od marca tohto roku dostatok vody. Tieto veci sa dejú vo svete a nič sa s tým nerobí. Ľudia s tým nič nerobia.“ Zanietene nám rozprával aj o problémoch s odpadkami. „Separácia je len drobnosť, ktorú môžeme urobiť v prospech života…
(ML)