Šťastné, no zároveň strastiplné návraty z Thajska

Minulý týždeň sme vám priniesli informáciu o tom, ako Košičania Dominik a Veronika uviazli v Thajsku. Na základe článku sa nám ozvalo viacero Slovákov, ktorí sú alebo boli takisto „uväznení“ v tejto krajine. Niektorí sa tam ešte stále nachádzajú, iným sa podarilo nakoniec dostať domov. Košičanom chceli pomôcť a s vami sa podeliť  o niektoré zážitky z ich „dobrodružných“ ciest späť na Slovensko.

Tomáš, Marek a Miroslav sú mladí Slováci. Každý jeden z nich má rád dobrodružstvo a cestovanie. Ani jeden z nich nepredpokladal, že koronavírus odstrihne cestu do Európy a oni tak ostanú „trčať“ síce v krásnej krajine, ale od Slovenska vzdialenej tisíce kilometrov… 

Fámy a dezinformácie

Marek nám napísal, že by rád Dominikovi a Veronike pomohol informatívne a keď to bude potrebné aj  finančne, keďže aj on s manželkou zažil strastiplnú dovolenku a ešte horší návrat domov. „Viem sám koľko rôznych fám, zdeformovaných informácií sa k nám dostávalo a nebolo sa ako dopátrať, kde je pravda a čo na základe toho robiť. Úplne rozumiem ako sa cítia,“ prezradil nám.

Marek s manželkou odleteli na svadobnú cestu na ostrov Phuket 11. marca. Predtým sa zaregistrovali na stránke ministerstva zahraničných vecí. „Dali sme im všetky informácie o tom kedy odlietame, cez akú krajinu letíme, s kým letíme, kde budeme bývať a kedy sa vrátime. Mali aj naše kontaktné údaje a kontakty našich rodičov, ako núdzové.“

Bezproblémový prílet

Na Slovensko sa mali vrátiť 26. marca. Dovolenku na Phuket nezrušili, keďže si svadobnú cestu už dlhšie plánovali, letenky si kúpili začiatkom januára. „Bolo to ešte predtým ako Čína oznámila, že sa u nich vírus rapídne rozširuje,“ dodáva. Do 11.januára úrady  vo Wu-chane oficiálne potvrdili len 41 prípadov nákazy. „Každý deň sme sledovali vývoj v Číne a Thajsku cez stránku svetovej zdravotníckej organizácie WHO, aby sme dovolenku vedeli zrušiť, ak by situácia v danej krajine začala eskalovať. To sa do odletu nikdy nestalo a uvádzali tam kumulatívne počty nakazených do dvoch-troch desiatok. Na letisko v Budapešti sme prišli vlastným autom, zaparkovali ho na platenom parkovisku pri letisku a šťastne odleteli.“

Vraví, že prvé dni po ich prílete boli bezproblémové. Od kamarátov však začali dostávať správy o prvých opatreniach slovenskej vlády. „Aj to boli ešte len odkazy na stránku Bratislavského samosprávneho kraja. Prihovorili sa k nám dvaja Poliaci a medzi rečou povedali, že ich vláda zatvorila letiská a sú zvedaví ako sa na ďalší piatok dostanú domov. Nám 13. marca (dva dni po odlete z Budapešti) prišli prvé sms správy  od ministerstva zahraničných vecí o koronavíruse a o tom, že ak sme prišli zo zahraničia, máme dodržiavať karanténu. Až na druhý deň nám naše ministerstvo oznámilo, že už včera sa zatvorili slovenské letiská. To bolo naposledy, čo nás akýmkoľvek spôsobom kontaktovalo. Potom to už nabralo rýchlejší spád. Dostali sa k nám reči o tom, že Maďari idú zatvárať letisko v Budapešti. Od 17. marca sa na infolinku ministerstva zahraničných vecí dovolať už nedalo,“ opisuje prvé dní v Thajsku.

Svadobná cesta sa skončila predčasne

Mareka následne  kontaktoval kolega, že v správach na Slovensku sa hovorí o tom, že sa zvažuje o zatvorení hraníc celej Európskej únie a že občania nachádzajúci sa mimo Slovenska by sa mali čo najskôr dostať najbližšie k hraniciam Európy. Stalo sa tak presne 17. marca. 

Vtedy sa mladý cestovateľ s manželkou snažili intenzívnejšie dovolať na ministerstvo,  ako aj na pobočky leteckej spoločnosti Qatar Airways na letisku v Phukete, v Dauhau a aj v Budapešti. Chceli z Thajska odísť, čo najskôr a prebookovať si letenky. „Vždy sme boli v čakačke alebo sa hovor ani nespojil. 19. marca sme odišli na letisko informovať  sa osobne  v pobočke Qatar Airways, kde sme vystali dvojhodinový rad. Najprv nám pani  s manuálom za priehradkou povedala, že nás do Budapešti nevezmú. Tak sme skúsili Prahu. Ani tam nás podľa manuálu  nechceli vziať. Tretí pokus bola Viedeň a tiež nám povedala, že nie, ale našťastie sa poradila s kolegom a nakoniec sa nám podarilo booknuť letenky za 500 eur na 22. marca.“

Nakoniec šťastne doleteli do Viedne. Pred pristátím im rozdali formuláre pre zber kontaktných údajov a pre potvrdenie o tom, že cez Rakúsko len prejdú a nebudú sa v ňom zdržiavať. S taxíkom sa dopravili na hranicu Berg, kde ich už čakali rodičia s dvomi autami. „Kontaktu sme sa vyhli, aby nemuseli aj oni do karantény.“

Dovolenku zrušiť nechcel

Východniar Tomáš Horňák, takisto „uviazol“ v Thajsku, no podarilo sa mu nakoniec kúpiť novú letenku a v pondelok šťastne dorazil na viedenské letisko. Momentálne je v povinnej 14-dňovej karanténe. Zdržiava sa vo svojom byte v Českej republike, kde má prechodný pobyt. Tomáš nám napísal,  že by mladým Košičanom rád pomohol aspoň prostredníctvom toho, čo on sám zažíval.

Do Thajska letel s partiou kamarátov 5. marca. Letenky si kupovali už pol roka dopredu. „Nechceli sme zrušiť náš let, pretože sme to už mali dlhšie naplánované. Nikto však nepredpokladal, že sa hranice zatvoria a cesta do Európy bude takmer z každej strany odstrihnutá.“

Vyriešili si to sami

Návrat mal naplánovaný  na 23. marca smerom do Viedne s medzipristátím v Istanbule. „Asi približne desať dní pred odletom nám prišlo mailom oznámenie, že letenka je zrušená. Kontaktovali sme portál Pelikán, predajcu leteniek, čo teraz teda máme robiť. Tí, nám síce dali nejaké náhradné možnosti, ale tie nedávali zmysel. Príchod do Istanbulu bol  napríklad neskôr ako odlet z Istanbulu do Viedne. Už vtedy sa to začalo vyhrocovať. Po pár dňoch nám prišla správa, že naša letenka sa presúva na 24. marec do Istanbulu, ale z Istanbulu sme žiadny let nemali.  Pár dní pred odletom sme znovu kontaktovali Pelikán, pretože Turkish Airlines rušil všetky lety, teda aj tie naše do Istanbulu. V Pelikáne nám neboli ochotní pomôcť, keďže nám povedali, že nad rámce prebookovania letenky cez Turkish Airlines nie sú nič ochotní urobiť.“

Začali tak kontaktovať rôzne ambasády, no nakoniec si sami našli letenku cez Qatar Airways s prestupom v Dauhau až do Viedne. „Mali sme vyhliadnutú ešte jednu letenku cez Londýn, ale cena sa za pár hodín zo 600 eur vyšplhala až na 1200 eur. Tú cez Katar sme kúpili za 450, čo je super cena na tento čas. Na Facebooku sme sa dali dokopy s niekoľkými Slovákmi a na letisku sme sa s nimi aj stretli.“

Tomáš všetkým odporúča, že ak sú ešte možnosti určite bude najlepšie v Thajsku nezostávať, ale odísť domov. „To nám povedali aj na slovenskej ambasáde a ja sa s tým stotožňujem, ak sú ešte nejaké lety určite by som to využil. Je ich však potrebné hľadať.“

Z Thajska odísť zatiaľ neplánuje

Do Thajska odletel aj Miroslav so svojou priateľkou 18. marca. V súčasnosti sa v krajine ešte nachádzajú, konkrétne na ostrove Coconut Island, ktorý patrí pod Phuket. „Išli sme tu súkromno-pracovne. Odlet máme naplánovaný až na 19. apríla. My osobne nemáme záujem ísť domov, keďže si myslím, že  tu je bezpečnejšie ako v Európe. Pracovať vieme aj na diaľku, a teda to vyhovuje. Skôr by sme vrátili iba v prípade priameho leto do Viedne, kde sme odstavili aj naše auto.“  To by však ako aj predchádzajúci Slováci si museli kupovať nové letenky. Víza majú platné až do 19. apríla. Momentálne sa ich snažia predĺžiť, ak by im náhodou let domov zrušili a museli by na ostrove pobudnúť dlhšie. „Tu, kde sa nachádzame postupne všetko zatvárajú. Zatiaľ je tu ešte jedna reštaurácia otvorená, no myslím, že ani to nepotrvá dlho. Na koronavírus a celkovo na pandémiu tu nemyslíme, všade vládne pokoj akurát nám merajú teploty.“

Uviaznutým Slovákom, ktorí nemajú strechu nad hlavou by rád pomohol aspoň s bývaním. „Od 5.apríla máme vybavený dom pre šesť ľudí zatiaľ na mesiac. A určite radi pomôžeme Slovákom aspoň takto, keďže máme tieto možnosti.“

Šťastný koniec

Mladým Košičanom, o ktorých sme písali minulý týždeň najviac pomohli informácie, ktoré im „spolucestovatelia“ poskytli a vďaka nim boli viac zorientovaní. Finančnú  pomoc nevyužili a takisto ani možnosť bývania na ostrove Coconut Island z jednoduchého a veľmi príjemného dôvodu.

Veronike sa nakoniec podarilo letieť do Viedne minulý týždeň cez Dahau v Katare a Dominik sa na Schwechat dopravil  v pondelok. Na letisku v Bangkoku však bol tri dni a čakal na prebookovanie leteniek. Sú však vďační však aj za to, že sa necítili sami uväznení v Thajsku. V súčasnosti sú v 14-dňovej karanténe.