Syn nálezcu Košického zlatého pokladu: Mali sme len problémy
Košičan Peter Stachow oslávil tohto roku 80. narodeniny. Narodil sa 14. júna 1935 v Košiciach. O dva mesiace neskôr, 24. augusta tohto istého roku, naďabili stavební robotníci pri výkopových prácach počas rekonštrukcie budovy Finančného riaditeľstva na terajšej Hlavnej 68 na oválnu medenú schránku so šokujúcim obsahom – s viac ako 11 kilogramami zlata. Poklad našiel jeho otec Peter Stachow starší.
So synom nálezcu sme sa stretli vo Východoslovenskom múzeu počas konferencie venovanej osemdesiatinám pokladu. Práve tu ho po prvý raz v živote videl na vlastné oči.
Rodinné tabu
Starček s manželkou Valériou a riaditeľom múzea Róbertom Pollákom len mĺkvo prechádzali okolo tisícok zlatých mincí, pristavil sa pri zlatých medailách, zádumčivo si prezerali masívnu renesančnú zlatú reťaz.
„Nie som z toho nadšený, keď vidím tú kopu zlata a my sme z toho mali len nepríjemnosti,“ delil sa o svoje pocity.
V rodine námedzného robotníka bola téma pokladu dlhé roky tabu. Peter sa o úlohe svojho otca pri náleze dozvedel, keď mal devätnásť rokov. Doma našiel noviny, fotografie a dokumenty, v ktorých sa spomínalo jeho meno. A začal sa v tom šprtať.
„Mama mi ich vytrhla, všetko roztrhala a spálila. Že nič také nebudem čítať, že s tým už nechce mať nič spoločné. Keď som sa otca na to pýtal, povedal: Never všetkému, čo sa píše v novinách,“ spomína starček.
Ľudze, zlato, zlato!!!
Peter Stachow starší bol podľa syna námedzný robotník: „Pracoval, kde si našiel robotu – na píle, v lesoch, na stavbách.“ Dostal prácu aj na prestavbe budovy bývalej Spišskej komory, za 1. Československej republiky Finačného riaditeľstva.
Dňa 24.augusta 1935 sa blížila obedná prestávka. Manželka mu priniesla na stavbu obed. Stachow ešte poslednýkrát zakopol krompáčom do zeme. Narazil na čosi tvrdé. Skúsil ešte raz – pred jeho očami sa objavila čudná nádoba. Keď ju otvoril, vysypali sa z nej zlaté mince.
„Ľudze, zlato, zlato!!!“ – kričal ďalší z robotníkov Michal Haluška. Okolo sa okamžite zhŕkli ľudia z celej stavby…
Osudná minca
„Otec si jednu mincu odložil, aby mal dôkaz, že poklad našiel on. Aj tú odovzdal na polícii, ktorá z nálezu robila zápisnicu. Zvyšné aj s reťazou pozbieral, vložil do schránky, ktorú odovzdal majstrovi,“ vysvetľuje Peter Stachow.
Pre rodinu sa však začalo peklo. Časť pokladu, okolo 120 mincí, totiž zmizla. Začalo sa vyšetrovanie, v novinách sa kadečo o krádeži popísalo.
„Otec bol čestný človek. Z pokladu sme nikdy nič nemali. Len problémy… Ale to je už minulosť,“ trpko vraví syn nálezcu.
Nálezné nedostal nikto
V Československu podľa vtedajších zákonov patrila tretina nálezu majiteľovi pôdy, na ktorej sa poklad našiel, tretina nálezcovi a tretina štátu. V tomto prípade by patrili dve tretiny štátu, pretože poklad našli na štátnom pozemku. V prípade zamlčania alebo odcudzenia celého nálezu či jeho časti prepadla zvyšná tretina automaticky republike.
O nálezné žiadali viacerí uchádzači. Medzi nimi aj staviteľ Alojz Novák: „Argumentoval, že to boli jeho robotníci, ktorí poklad našli. Žiadal jednu tretinu mincí a tretinu zlatej reťaze,“ vysvetľuje bádateľ Peter Balázs.
Na odmenu si nárokoval aj Ernest Hladký, jasnovidec, ktorý používal tajomné meno Majster X-13. Tvrdil, že v Košiciach sú ukryté štyri poklady, jeden z nich mal byť ten, ktorý našli na Hlavnej ulici.
Odmenu sa pokúšal získať aj Peter Stachow starší, teda priamy nálezca. Ani on nepochodil.
„Medzitým došlo k prevratným zmenám. Košice pripadli Maďarsku, vypukla 2. svetová vojna, po oslobodení sa pomery zmenili, dokumenty sa roztratili a na vec sa pomaly zabudlo,“ hovorí P. Balázs.
Po Stachowovi pátral desaťročie
Syna nálezcu pokladu Petra Stachowa mladšieho vystopoval Košičan Peter Balázs. Výskumu Košického zlatého pokladu, ktorý preslávil naše mesto ďaleko za jeho hranicami, sa systematicky venuje štyridsať rokov.
„Pátral som po ňom viac ako desať rokov. Dobové noviny Slovenský východ a Kassai Ujság nálezcu označujú rôznymi priezviskami, napríklad Stacho, Stako, Sztacho...“ hovorí numizmatik a genealóg. „Pomohli mi moji dobrí známi, starší ľudia bývajúci kedysi v niekdajšom Tábore na mieste terajšej Steel areny, kde istý čas žili aj Stachowovci. V skutočnosti podľa matričných a iných dokladov je uvedený pod menom Peter Stachow, narodený v roku 1901 v obci Milatyn Stary, Haličské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo - dnes oblasť Ľvova na Ukrajine. Odtiaľ viedla stopa k jeho synovi.“
Podľa P. Balázsa zohral Peter Stachow starší pri náleze pokladu kľúčovú úlohu: „Len málo chýbalo a miesto, kde ho našli, by bolo zabetónované možno navždy. Košice by tým prišli o európsky unikát. Aj podľa úradných zápisníc a dobových novín on bol skutočne jediným a ozajstným nálezcom.“
Bádateľovi sa podarilo nájsť aj hrob Petra Stachowa. „Škoda, že doteraz jeho hrobové miesto nedali do zoznamu chránených hrobov na verejnom cintoríne. Zaslúžil by si to. Veď zachránil pre nás nevyčísliteľnú hodnotu.“
Foto 1 a 4: sen
Foto 2: rodinný archív PS
Foto 3: Archív VSM