V Austrálii sa cíti ako doma, ale kengury jej nechutia

Krajina, v ktorej žije viac klokanov ako ľudí, zlákala aj Ivetu Ondovú. Vybrala sa do nej študovať druhý stupeň vysokej školy, stihla sa však zaľúbiť a dokonca sa aj vydala. Dnes žije v šiestom najľudnatejšom meste Austrálie.

Rodená Košičanka Iveta po štúdiu na Gymnáziu Park mládeže odišla na vysokú školu do Dánska. „Chcela som spoznať svet. Aj preto som počas štúdia rok strávila v Barcelone,“ hovorí. 

Po ukončení bakalárskeho stupňa cestovateľ v nej potreboval zmenu. „Vždy som mala rada leto a teplo, preto som chcela ísť do takých klimatických podmienok a najmä som chcela rozprávať po anglicky. Tak som si vybrala Austráliu,“ spomína Iveta. 

Málo Európanov

Vo februári to budú dva roky, odkedy prišla do krajiny protinožcov. Študuje tam na vysokej škole. „Myslela som si, že budem v triede s Austrálčanmi. V skutočnosti sú len dvaja moji spolužiaci rodáci. Môže to byť aj odborom – domáci skôr študujú za učiteľov alebo sestričky,“ približuje Iveta. 

Študentka účtovníctva pokračuje, že jej ročník tvorí 80 až 90 percent Indov, zvyšok sú zväčša Aziati. Iných národností tam nájde – akoby hľadala koženú bundu v Tuzexe za socializmu – len po jednom, dvoch kusoch. Z európskeho kontinentu sa priatelí iba s jednou Maďarkou.

Zlaté pobrežie

Austrália má federálne usporiadanie. Jedným zo šiestich štátov je Queensland, kde Košičanka býva. Ide o druhý najrozľahlejší štát krajiny, ktorý sa nachádza na severovýchode svetadielu, s hlavným mestom Brisbane. 

Výrazným turistickým centrom štátu je Gold Coast, kde Iveta žije. Vyniká plážami na surfovanie aj slnečným subtropickým podnebím. Aj preto zatiaľ Iveta nemá príliš precestovaný austrálsky svetadiel. „Pláž mám len cez cestu, ak sa vyberiem do vnútrozemia, dostanem sa do dažďového pralesa aj s vodopádmi. Teda aj v blízkom okolí mám toho na spoznávanie dosť.“ 

Samozrejme, navštívila najväčšie austrálske mesto Sydney. „Bolo to v marci minulého roku, keď ma prišiel pozrieť otec. Operu sme si mohli užiť aj z lode, ktorá tam funguje ako turistická MHD,“ spomína. Najviac Ivetu očarilo iné turistické mesto – Byron Bay, ktoré je podľa nej obľúbenou surfistickou destináciou so slobodným „hipisáckym“ zmýšľaním.  

Austrálsky manžel

Slovenku stále mätie fakt, že Austráliou prechádzajú tri rôzne časové pásma. „Okrem toho štát, v ktorom žijem, si nemení čas – ani na letný, ani na zimný. Ostatné si ho ale menia. Len desať minút od nás sa nachádza iný štát – Nový Južný Walles. Chodíme tam navštíviť manželovu tetu. Keď majú letný čas, je tam o hodinu viac, preto sa niekedy stávajú nedorozumenia, že kedy vlastne prídeme,“ vysvetľuje. 

Svojho manžela Dominica, rodeného Austrálčana z Melbourne, spoznala Iveta v apríli predminulého roka. Začala pracovať v jeho stánku s jedlom a odvtedy sa stali nerozlučnými. Okrem práce spolu chodili cvičiť, obľúbili si aj šport paddleboarding (pádlovanie postojačky na doske podobnej surfu). Ich vzťah po čase nabral rýchly spád. Keďže spolu trávili skoro všetok čas, poznali sa a zhodli sa na tom, že chcú ostať spolu.

Malá milá svadba v parku na čistine vedľa zátoky sa konala vo februári minulého roka. Zima im však nebola, pretože v Austrálii je v týchto dňoch leto. Chýbala Košičanke rodina? „Celá naša svadba prišla nejako rýchlo, ale mala som najprv veľmi zlý pocit z toho, že so mnou nebudú moji najbližší. Vzali to však dobre,“ dodáva s úsmevom.

Holandské oliebollen

Popri štúdiu Iveta pracuje spolu s manželom. Vlastnia stánok s jedlom, s ktorým pravidelne navštevujú trhy v piatok, sobotu aj nedeľu. „Sú to také foodfestivaly či markety, každý úplne iný. Piatok pracujeme najmä večer. Soboty trávime na trhu so zeleninou a nedele sme na takom milom garážovom výpredaji, ktorý organizuje seniorský klub.“ 

Austrálčan a Slovenka sa živia tým, že predávajú pokrmy podľa holandských receptov. „Máme ich od Dominicovho najlepšieho priateľa, Holanďana. Robíme palacinky, poffertjes, ktoré sú miniatúrne, ale je ich veľa. Potom varíme niečo také, čo by sa dalo prirovnať k donutom či šiškám – oliebollen. V recepte sa nepoužíva mlieko ani vajcia, preto jedlo fičí aj medzi vegánmi a dobre sa predáva.“ 

Chýbajú lúky

Doma bola Iveta naposledy pred dvomi rokmi. Ako pravej Slovenke jej chýbajú Tatry a bryndza. „Dažďový prales je síce ,dzivý‘, ale máte tam len chodníčky presne vyšliapané, nijaké priestranné lúky a lesy. Kým som bola doma, neznášala som zimu. Dnes mi už však chýba sneh, hory. Chýba mi aj obyčajný biely rožok s maslom,“ smeje sa Iveta. 

Na druhej strane priznáva, že krajina protinožcov vyhovuje jej stravovaniu. „Mango, aké je tu, som inde nejedla. Je dozreté, sladké, šťavnaté.“ Z tradičnej austrálskej kuchyne  vypichla niečo, čo ju šokovalo. „Najprv som sa s tým nevedela zmieriť, ale kengury sú tu premnoženým druhom bez prirodzeného predátora, preto sa normálne jedia aj v reštauráciách. Ide o obľúbené mäso medzi športovcami, neobsahuje skoro žiaden tuk. Aj tak ma však neláka,“ dodáva Košičanka.