Z bankára pekár, alebo – ako chutí lavaš

Stretnúť v našom meste príslušníkov iných národov a národností je už celkom bežné. Niektorí k nám prídu iba na pár dní, iným sa Košice stali novým domovom. A presne medzi takýchto ľudí patrí Armén Levon Šaldžjan. Na naše stretnutie som išla s malou dušičkou a v duchu som si obnovovala ruštinu. Dúfala som, že si s ňou v prípade núdze pomôžem. Nebolo to však potrebné. Levon rozpráva perfektne po slovensky.   

Na Slovensko prišiel v roku 1993

„Prišli sme s celou rodinou. Moja mamka a babička začali v Košiciach veľmi skoro podnikať. Dodnes robia akupunktúru, a to nám pomohlo sa zžiť s týmto mestom aj s ľuďmi. Mal som vtedy sedem rokov a hneď som aj nastúpil do základnej školy,“ začal náš rozhovor usmievavý a veľmi pozitívne naladený 29-ročný muž. Jazykovú bariéru prekonal veľmi rýchlo, keďže ruština nemá ďaleko od slovenčiny a deti sa vedia veľmi rýchlo adaptovať na nové prostredie. „Takže na Slovensku som už 22 rokov.“

Návrat ku koreňom

Potom študoval na Gymnáziu J. A. Komenského v Košiciach a jeho kroky smerovali do Bratislavy, kde sa začal na vysokej škole venovať ekonómii. Už počas štúdia si našiel prácu v banke, ktorá ho síce bavila, ale nenapĺňala. „Už dlhší čas som rozmýšľal, že by som sa predsa len rád vrátil k svojim arménskym koreňom, ale nijako som sa k tomu nemal. Možno to bola len zhoda náhod, ale stretol som sa po dlhšom čase s jedným kamarátom, ktorý sa dodnes v Arménsku venuje pečeniu lavašu – arménskeho chleba. Trochu som mu pomáhal a popri tom som sa ho naučil aj sám piecť.“

Rodinný recept

Lavaš je chlieb v tvare placky, na výrobu ktorého je potrebná iba múka, voda a morská soľ. „To sú tri základné suroviny, nič viac pri výrobe nepoužívam. Pečiem ho podľa starého rodinného receptu z Arménska. Patrí medzi najstaršie druhy chleba na svete, ktoré ľudstvo pozná. Môj lavaš má jedinečnú jemnosť, nádhernú vôňu a hlavne dobrú chuť.  Pri jeho príprave dominuje poctivá ručná práca a láska, ktorú do chleba aj ja vkladám.“ Lavaš je podobný indickému čapati alebo arabskému chlebu. Odlišuje sa však svojou jemnosťou, veľkosťou a zložením. „Tvrdú usušenú placku lavaša pol hodiny až hodinu pred jedením stačí pokropiť vodou. Podobne ako sa kropí bielizeň. Arméni svoj lavaš konzumujú prakticky vždy, všade a ku všetkému.“

 Moderná pekáreň  

Tradične sa chlieb piekol v oválnych peciach, ktoré sa volajú tonir. Je to akási diera v zemi, v ktorej sa kúri drevom a vymurované steny pece sa tým nahrejú. Lavaš sa z formy prilepí priamo na stenu pece. „Chuť tohto chleba je iná, ale takto ho pečú pre vlastnú potrebu už iba Arméni v malých dedinkách, alebo tí, ktorí tradičné pečenie predvádzajú turistom ako atrakciu. Dnes sa aj v Arménsku pečie v elektrickej peci tak, ako to robím vo svojej pekárni ja. Cesto na pečenie musí byť veľmi jemné, preto si pri jeho vaľkaní pomáham špeciálnym strojom,“ vysvetľuje Levon.

Klasika i novinky

Vo svojej pekárni pečie Levon hlavne klasický arménsky chlieb. „Vymyslel som však inováciu, pečiem aj špaldový lavaš z bio špaldovej múky. Pracujem však s priateľmi aj na ďalších receptúrach,“ prezrádza Levon plány do budúcnosti a dodáva, že by chceli piecť napríklad celozrnný lavaš. „Veľa ľudí sa ma pýta, či je možné vyrobiť aj bezlepkový lavaš, ale to, žiaľ, nie je možné, pretože cesto by sa pri naťahovaní trhalo. Do môjho chleba nepridávam žiadne chemické prímesi, zlepšujúce látky, cukor a ani droždie. Je vhodným doplnkom pri diéte alebo zdravou náhradou bežného chleba.“

Urobili sme vám chuť? Levon má svoj internetový obchod, ale navštíviť ho môžete priamo aj v jeho pekárni na Triede SNP. „Dodávam ho aj do niekoľkých reštaurácií, kde si ho môžu Košičania ochutnať aj s rôznymi chutnými plnkami.“ Kúpiť si ho môžete aj do zásoby, pretože sa dá skladovať aj na dlhšie obdobie. Stačí ho držať v suchu a v chlade.   

Pomáha aj rodina

Pekára Levona Šaldžjana sme v jeho pekárni našli samého. Ale ak je to potrebné, pri výrobe mu pomáhajú priatelia i celá rodina, počnúc manželkou a končiac 7-ročnou dcérkou. „Podporujú ma psychicky ale aj fyzicky. Trochu ma len mrzí, že podnikanie na Slovensku je niekedy veľmi ťažké a musím robiť aj veci, ktoré mi logicky nedávajú zmyslel. Ale asi s tým nič neurobím. Musí to tak byť a ide sa ďalej.“   

Na Arménsko nezabúda

To, že Levon býva a pracuje v Košiciach ešte neznamená, že by nechodil do Arménska. „Skoro každý rok v lete ideme celá rodina do môjho rodného Jerevanu. Ja si to tam užijem, naberiem sily a energiu. Popri svojej práci milujem hudbu a asi najznámejšieho arménskeho speváka Charlesa Aznavoura, ktorý veľmi podporuje Arménsko a hlavne robí našej krajine dobré meno,“ dodal na záver už arménsky Košičan.

Foto: Veronika Janušková