Zuzana Gumánová – úspešná žena vo svete mužov

Tridsaťdeväťročná Zuzana Gumánová – manželka, matka, no na druhej strane úspešná podnikateľka vo svete mužov, ktorá nenechala po smrti otca Vladimíra Kopaničáka zaniknúť rodinnú firmu. Práve naopak, spolu s manželom ju nakopla tak, že dnes VAMEX poznáme ako najväčšiu pekáreň na Slovensku.

V tejto spočiatku malej firme vypomáhala už ako 11-ročná. Samozrejme, nie naplno. „Pamätám si, že raz otcovi neprišli dvaja pekári na zmenu. Bola zima, asi päť hodín večer a s bratom sme ich museli zastúpiť. Šli sme do pekárne a šúľali sme cesto na žemle. Keď som bola stredoškoláčka, každé leto som brigádovala v našich potravinách, buď za pokladňou alebo som vykladala tovar.“

Ako osemnásťročnú absolventku gymnázia ju otec poslal „do sveta“. Spočiatku sa jej to nepozdávalo, no dnes s vďakou hodnotí, že to bola pre ňu najlepšia škola života. Cestovala do Austrálie. Plán bol stráviť tam dva roky, no tamojší život si obľúbila a z relatívne krátkeho pobytu u protinožcov sa stalo desať rokov. V Sydney, kde žila, sa jej otvorili rôzne možnosti, no život pre Európanku tam nebol vôbec ružový.

Sen o letuške sa rozplynul

Už odmala snívala o práci letušky, preto sa v Sydney dala na štúdium v tejto oblasti na Wenthworth Commercial College. „Austrálske aerolínie však prijímali do zamestnania len občanov krajiny, ktorým som v tom čase nebola. Rozhodla som sa však, že sa prihlásim na univerzitné štúdium v odbore marketing a manažment. Študovala som na Macquarie University, čo je druhá najlepšia univerzita v Sydney.“ 

Zamestnať sa po skončení štúdia nebolo pre Zuzanu jednoduché, ale nakoniec  sa vo svojom obore uplatnila. Neustále jej však chýbala rodina, roky žila v zahraničí sama. 

Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa napokon po desiatich rokoch rozhodla vrátiť sa do Košíc. Keďže mala vyštudovaný marketing a manažment, otec s ňou konzultoval viacero vecí pri vedení firmy aj počas jej pobytu v Austrálii, mala teda prehľad o dianí v podniku.

„Otec ma volal domov aj preto, že už nebol zdravotne v poriadku.  Chcela som prísť len na pol roka, no už som tu vyše 12 rokov.“ 

Starý biznis v rukách mužov

Po návrate do metropoly východu sa od roku 2007 začala aktívne zapájať do vedenia Vamexu. „Otec ma brával na všetky dôležité stretnutia, ale bol chorý, takže často ostávalo všetko na mne.“ 

S myšlienkou odovzdania firmy dcére sa spočiatku veľmi nepohrával, keďže sám vždy tvrdil, že je to veľmi ťažký biznis. Pieklo sa predsa už za čias kráľov, no stále to bola skôr mužská sféra – piecť tovar, ktorý musíte hneď na druhý deň predať, biznis, ktorý sa nezastaví 365 dní v roku. Zuzanin otec však časom sám videl, že jeho dcéra má všetky predpoklady na vedenie úspešného podniku.

Aký otec, taká dcéra

Niet sa čo čudovať, veď vzorom Zuzany bol vždy otec MVDr. Vladimír Kopaničák, ktorý začal s podnikaním už za čias socializmu. „Už v roku 1988 získal povolenie pre podnikanie. Malo poradové číslo 3, a tak hneď po páde socializmu vedel, v čom má pokračovať. VAMEX dlhé roky budoval a nemal to vôbec jednoduché. Keby to robil v dnešných časoch, vybudoval by toho ešte viac. Pamätám si, ako zanechal veterinársku kariéru a šiel vykonávať opravy výškových stavieb, aby získal finančný kapitál. Neskôr to mohol zhodnotiť ako výborné rozhodnutie.“

Po otcovi Zuzana nezdedila len povahu pre riadenie podniku, ale aj vášeň pre šport. „Môj otec bol horolezec a skialpinista. Viedol ma k tomu od malička. Už keď som mala tri roky, schádzala som zo Skalnatého plesa bez prilby, bez paličiek.“ Ak by ste si túto ženu predstavili na luxusnom oddychu niekde v prestížnom hoteli, mýlili by ste sa. „Lákajú ma zážitkové veci, nie oddychový relax a wellness. Vyhľadávam skôr adrenalín, ten mám v krvi.“

Lákajú ju výšky

Naposledy navštívila Nepál a Tibet. „Bola sme v základnom tábore Mount Everestu. Spala som v spacáku aj v hoteli, pretože tam v izbách bolo 0 stupňov. Začínali sme vo výške 3 650 m n.m., čo už je vyššie než Lomnický štít, a odtiaľ sme šli ešte vyššie.“ Mnoho ľudí tieto výšky neskúša zdolávať kvôli možným zdravotným ťažkostiam. 

„Až tam zistíte, ako máte telo stavané na výšky. Ja som sa cítila vo výškach dokonca lepšie, v 4 300 m n.m. som mala aj lepší spánok. Mám to po otcovi. Pre mňa je väčší relax tam, kde si moje telo oddýchne, a to je práve v horách.“ Týmto však Zuzana nedosiahla svoj cieľ. „Chcela by som ísť ešte vyššie než je základný tábor Everestu. Bol tam aj môj otec.“ 

Manželka a matka

Expedície, po ktorých Zuzana túži, sú však časovo náročné. Nielen popri množstve povinností, no najmä popri dvoch deťoch to zatiaľ neprichádza do úvahy. S manželom Viktorom majú 10-ročnú dcéru a 5-ročného syna. „Nie som len v predstavenstve spoločnosti, som tiež manželka a predovšetkým mama. Svoju rodinu milujem a snažím sa jej dávať čo najviac času.“ 

Pri množstve povinností, ktoré bežne žena má, by sa mohlo zdať nesplniteľné viesť spoločnosť zamestnávajúcu 300 ľudí. „Nedokážem sa práci venovať na 120 percent, no robím, čo dokážem. Každá žena vie, koľko zvládne. Je to o balanse, netreba veci prepísknuť a ísť nad hranice. Žena je vnímaná ako človek, ktorý zvládne robiť veľa vecí naraz. No nie sme stroje, máme svoje limity. Musím ich mať, ak mám byť dobrá matka a vedieť naplno fungovať aj v práci. Snažím sa nedospieť k vyhoreniu. Veľmi mi pomáha manžel, bez neho by som to nedala. Vybrala som si najlepšieho manžela, akého som mohla.“

Šéfujú spoločne

Odkedy firmu vedú manželia spoločne, veľa sa toho zmenilo, keďže Viktor Gumán mal značné skúsenosti s vedením väčších firiem. Ako generálny riaditeľ VAMEXu zaviedol nové pravidlá manažmentu a riadenia výroby. Pracovať s manželom však určite nie je snom žien. „Nie je to ľahké, no priznám sa, že som si myslela, že to bude komplikovanejšie,“ zasmiala sa Zuzana.

„Nie na všetkom sa zhodneme, ale je to o kompromisoch. Musíme sa odosobniť, nezhody z práce nemôžeme prenášať domov. Doma sme manželia a rodičia, v práci sme kolegovia. Máme 300 zamestnancov – keď my dvaja nebudeme fungovať, nebude fungovať ani firma.“

Zuzana priznáva, že odchod z Austrálie neľutuje. Aj keď to pre ňu bola skvelá škola života, v Košicach ju stretlo väčšie šťastie. „Našla som si tu manžela, s ktorým sme spoločne zachránili to, čo môj otec roky budoval. Neviem si ani predstaviť, kde by bol teraz Vamex bez môjho manžela. Spoločne nesieme veľkú zodpovednosť voči ľuďom, ktorí tu pracujú aj 25 rokov, je to náročný biznis, s ktorým žijeme nonstop, nielen počas pracovnej doby. Myslím si, že môj otec by bol hrdý na to, že dodnes zachovávame jeho odkaz a víziu.“

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu TOP KOŠICE. Celé vydanie si môžete prezrieť TU