Aj pomocou alkoholu sa dá dopracovať k rekordu

V malom dvojizbovom byte na Furči býva niekdajší spojár Ján Šimšík a spolu s ním manželka a  3362 fľaštičiek alkoholu. Všetky sú poldecové alebo decové. V rozhovore nám prezradil aj to, či svoju zbierku nemal chuť pustiť dole hrdlom.

Obria fľaša do zbierky nepatrí, ale pre porovnanie s tou maličkou je uložená v rohu obývačky.

Kam až siahajú začiatky vašej zbierky?
Pochádzam z Južného Slovenska od Nových Zámkov. Môj otec mal dlhé roky v sekretári jednu malú fľaštičku vodky. A bola tam naozaj veľmi dlho. Keď som začal robiť, tak mi napadlo poobzerať sa po obchodoch, či by som vedel kúpiť aj nejaké iné. Táto vodka sa tak stala základom zbierky, ktorú som potom pravidelne dopĺňal.

Zbierať alkohol za socializmu asi nebolo jednoduché…
Začínal som ešte v roku 1970. Do zbierky mi pribúdali iba kúsky zo socialistického sektora, pretože k iným sa dostať nedalo. Aj kvôli týmto problémom som vstúpil do Klubu zberateľov kuriozít v Prahe. Tam sme sa stretávali aj so západnými zberateľmi. Dôležité tiež bolo pražské letisko Ruzyň či špeciálna francúzska predajňa, kde sa dal tento artikel nakupovať. Prostredníctvom klubu som nadväzoval iné kontakty a zbierka už mohla smerovať aj na „Západ“, napríklad do Kanady, Austrálie či Nemecka. Horšie to už bolo v tom čase s posielaním do zahraničia. Vždy som musel baliť exponáty do čistého papiera, pretože noviny boli zakázané…

Bol rozdiel medzi kvalitou fľaštičiek?
„Socialistické“ mali veľmi zlé hliníkové vrchnáčiky. Veľmi často praskali alebo sa uvoľnili a alkohol sa vyparoval. Tak som ich prácne voskoval. Zo západu boli uzávery veľmi kvalitné a môžem povedať, že sú tu exponáty 45 ročné a uzáver drží ako nový.

Máte krásne uloženú zbierku, bolo to tak vždy?
Najprv som si fľaštičky ukladal do rôznych škatúľ, ktoré boli uložené po celom byte. Potom som sa oženil a presťahovali sme sa do Košíc. Zbierka v škatuliach išla, samozrejme, s nami. S manželkou som už 38 rokov a ona mi moje zberateľstvo od začiatku toleruje. Dovolila mi dokonca našu obývačkovú stenu prispôsobiť mojej zbierke.

Viete presne, čo vo svojej zbierke máte?
Ešte kým neboli počítače, začal som viesť kartotéku. Každý exponát mal svoju kartu, ktorú som vypisoval pomocou písacieho stroja. Teraz to už mám všetko v počítači. Zapisujem si poradové číslo, ktoré hneď nalepím aj na fľaštičku a na každej karte je presne zaevidované, o aký druh destilátu ide, aký má obsah alkoholu, aký má objem, tvar etikety, tvar fľašky aj výrobcu. Je to taký rodný list. Tiež si ich fotím a fotku priraďujem ku karte. Celú zbierku som rozdelil podľa štátov a výrobcov. Dokonca mám aj také GPS v počítači, aby som vedel, kde ktorú fľašku hľadať. Horšie je, že keď chcem zaradiť do zbierky napríklad jednu americkú fľaštičku, štyridsať ich musím preložiť inam.

Čo hovorí na zbierku vaša rodina?
Kým boli naše deti malé, akosi automaticky si vybudovali pred mojou zbierkou rešpekt a vedeli, že sa jej nemôžu dotýkať. To isté platí aj o našich vnúčatách. Viete, stačil by menší náraz a bolo by po časti zbierky. Horšie je to už, keď k nám prídu iné deti. V rodine som „nainfikoval“ aj mojich švagrov. Jeden pri tom nevydržal, ale druhý, ktorý býva v Olomouci, zbiera. Orientuje sa však iba na české a slovenské. Všetci mi v rodine fandia a snažia sa moju zbierku čo najviac rozšíriť.

Na vašej webovej stránke uvádzate, že máte fľaštičky z 5 svetadielov a 72 štátov….
V zbierke mám exponáty zo všetkých svetadielov okrem Antarktídy, pretože tam sa nič podobné nevyrába, tam sa asi len konzumuje. Nájdete u mňa exponáty z Japonska, Južnej a Strednej Ameriky.  Nechýba alkohol napríklad z Ruska, bývalého Sovietskeho zväzu alebo Číny. Hľadám teraz človeka, ktorý by vedel dobre po čínsky, aby mi preložil etikety. Už som oslovil aj nejakých čínskych obchodníkov u nás, ale tí zas nevedia poriadne po slovensky, tak sme sa nedohodli.

Viete sa porovnať s ostatnými zberateľmi?
Kým sme boli Československo, tak som hovoril, že mám najväčšiu zbierku na Slovensku. Teraz uvádzam, že mám najväčšiu zbierku v republike. V porovnaní s nejakými svetovými zberateľmi je však moja zbierka maličká. V Prahe má jeden zberateľ viac ako 10-tisíc exponátov. V Maďarsku je vraj zberateľka, ale nemám to overené, ktorá ich má viac ako 50-tisíc. Na Slovensku je evidovaných okolo 50 až 60 zberateľov, ale sú aj takí, ktorí evidovaní nie sú. Dokonca sa raz objavil človek, ktorý tvrdil, že má v zbierke 15-tisíc exponátov. Keď sa k nemu šli pozrieť, tak zistili, že nemá ani jeden. Ľudia sú rôzni…

Určite sú v zbierke nemalé peniaze, aká je jej hodnota?
Nevyčísliteľná (smiech). Kedysi za socializmu som si chcel dať zbierku poistiť. Ale vtedy sa to nedalo. Teraz je to iné. Zberateľská hodnota jednej fľaštičky je trikrát vyššia ako jej nákupná cena. Ja to odhadujem na 100-tisíc.

Kto u vás v obývačke upratuje?
Výhradne iba ja. Kým som pracoval, tak som si brával každý rok tri dni dovolenky na túto činnosť. Vždy si zoberiem jednu skrinku, ktorú povykladám, poutieram z fľaštičiek prach a vyutieram policu. Začínam ráno o ôsmej a končím večer o desiatej. Tri dni v kuse.

Nemali ste chuť zbierku niekedy načať?
Vôbec nie. Skôr ma srdce zabolí, keď vidím niekde na stanici či v nejakých bufetoch, ako si ľudia otvárajú fľaštičky a pijú z nich. Ja si svoju zbierku chránim. Zatiaľ sa mi ani jedna fľaštička nerozbila, ani nevypila. Bol som športovec, tak som ani nechcel. Teraz, keď už nešportujem, dám si radšej nejaké pivko. Viete, že ak by sa celá zbierka zliala dokopy, tak tu máme viac ako 200 litrov alkoholu? Asi by som vytopil susedov…

A čo Vianoce, určite sa všetci snažia pridať niečo do zbierky…
Nuž, očakávam darček od Ježiška. Mali by to byť fľaštičky z Nikaraguy. Manželka ich objavila, ale keďže v mojej zbierke mám prehľad iba ja, tak až také prekvapenie to pre mňa nebude. Musel som totiž skontrolovať, či už také nemám. A veľkým darčekom, ktorý som dostal tohto roku, je certifikát o tom, že som najväčším slovenským zberateľom minifľaštičiek, ktorý som dostal od Slovenskej knihy rekordov. Môžem sa tiež pochváliť, že sa o mojej zbierke bude hovoriť v relácii Milujem Slovensko, ktorá sa bude vysielať na Silvestra.

Foto: Veronika Janušková