Aj smútok treba vyjadriť, no ak trvá príliš dlho, škodí

Negatívny zážitok v nás môže zanechať negatívnu stopu. Napríklad zašteká pes a pohryzie niekoho. V budúcnosti môže mať pohryzený, ale aj svedok udalosti, strach z pohryzenia už len pri tom, keď počuje brechot psa. Niektoré zážitky sa do nás vryjú viac, niektoré menej a iné zas vôbec. Bojovať s negatívnymi emóciami môže človek sám, no nie je hanbou vyhľadať odborníka. Počuli ste už o terapii emocionálnej slobody? Viac nám o tejto forme pomoci prezradila terapeutka Jarmila Repovská.

Čo je terapia emocionálnej slobody?
Túto terapiu poznáme pod skratkou EFT a je to vlastne akupresúra poklepom. Zbavuje telo negatívnej emócie, resp. jej odozvy v našom tele. Naše emócie sú lákadlom, lepidlom či, ako to zvyknem vysvetľovať svojim klientom, suchým zipsom, na ktorý sa nalepia udalosti s podobným menovateľom. Napríklad, ak sa hneváme, akousi náhodou sa dostávame do situácií, ktoré nás rozčuľujú. Ak má niekto sklony k žiarlivosti, dostáva ho jeho partner alebo úspešnejší kolega do situácií, v ktorých sa žiarlivosť prejavuje. A čo človek neodstráni, to v tele žije a silnie.

Máte nejaký príklad z praxe?
Áno, je ich veľa. Napríklad štyridsaťročná žena mala traumu z vlastného otca, pre ktorého doslova ušla do zahraničia. Otec sa snažil neustále ju vychovávať, kontrolovať, sledovať s kým je, kde je a podobne. Problém bol v tom, že ona sa mu nedokázala vzoprieť. Keď prišla na Slovensko na návštevu rodičov, prežívala muky. Aj stretnutie s priateľkou pri šálke kávy bol problém. Po terapii sa odkrylo mnoho rovín a výsledkom bolo, že konečne mala odvahu si sadnúť oproti otcovi a prebrať s ním jeho správanie. Už konala ako dospelá žena. Zbavila sa strachu.

Prečo sú podľa vás ľudia často smutní?
Ak hovoríme o bežnom ľudskom smútení, často sme smutní, lebo sa málo tešíme. Keď niečo nie je tak, ako sme si zaumienili, keď sa ľudia správajú inak, ako sa páči nám. Ale je nevyhnutné sledovať, či sa nám smútok tak trochu nezapáčil, či sme si ho neobľúbili, alebo či sa nám byť smutnou postavou v našom živote nezdá atraktívne. Sú ľudia, ktorí si akoby smútok sami vyberali – radšej si pozrú smutný film, pri ktorom si dobre poplačú, než nejakú komédiu. A ešte sa aj pochvália, ako si dobre poplakali. Samozrejme, sme smutní po zmene v našom živote, ktorú sme nechceli, po strate milovaného človeka, po rozchode, pri strate zamestnania… Smútok môže byť jednou z reakcií. Len nesmie trvať dlho, lebo vtedy už škodí. Môže prameniť aj z toho, že si dávame privysoké ciele, priveľa cieľov alebo plníme cudzie ciele. Kedysi mali ľudia oveľa menej úloh a cieľov. Žili jednoducho. Teraz chceme priveľa všetkého.

Čo by pomohlo, aby sme sa viac usmievali?
Ten americký keep smiling u nás neplatí. Sme iná mentalita. U nás sa hovorilo, že kto sa smeje bez príčiny, je to známka hlúposti (v ruštine sa to rýmuje). Všimnime si staré filmy – kedysi boli ľudia prirodzenejší, nikto sa tam neusmieval len tak. Na jednej strane sa nútime do úsmevu, sťažujeme sa, ak sa na nás pani za pokladňou či na recepcii neusmieva, na druhej strane sa málo tešíme a málo prežívame radosť. Vidíme chodiť po svete nešťastných ľudí, ale zato s úsmevom od ucha k uchu. Takže, nenechajme sa na jednej strane zmiasť úsmevom. pretože aj za úsmevom sa môže ukrývať smútok či bolesť, ale snažme sa dosiahnuť, aby sme sa smiali nielen navonok, ale aj „dušou“. To je aj cieľom tejto terapie.  Skúsme si vyvolať v sebe pocit radosti. Hoci len tak, bez príčiny. Aj napriek tomu, že sa nám nechce. Radujme sa, ale v duchu, nie pre okolie. Otvorí sa nám iný svet. 

Prečo podľa vás niektorí ľudia nedávajú najavo svoje emócie? 
Neviem, prečo to robia. Každý má svoje dôvody. Môžu byť rôzne – možno im zakazovali v detstve prejavovať emócie, možno ich niekto niekedy vysmial, možno poznali človeka, ktorý ukazoval svoj smútok „na počkanie“ a oni sa chránia pred tým, aby boli ako on… Nie je však dobré nechať smútok, ale aj hnev, strach, žiarlivosť a podobne v sebe. Je to ako trieska, ktorá spôsobuje v tele zápal. Treba ju odstrániť.

Prečo podľa vás niektorí ľudia nechcú urobiť v živote zmenu, aj keď sú nešťastní?
Často sme obeťami strachu, lenivosti a pýchy. Nie zo špásu nás pred tým varujú všetci veľkí muži i ženy našich dejín. Všimnime si, aké je boľavé vzdať sa zlozvyku. Keď to prekonáme, príde sladká odmena. A naopak, aké je sladké zotrvávať v zlozvyku, ale potom príde trpká odmena.

Čo radíte ľuďom, ktorí hovoria: taký už raz som a nezmením sa?
Oni nepočúvajú. Priamo sa málokedy dá niekomu niečo povedať. Priamo môžete hovoriť len s človekom, ktorý úprimne túži po zmene. Ak sa rozprávame s niekým, kto zmenu odmieta, musíme ísť na to pomaly, od lesa. Ľudia, ktorých spomínate, spadli do duševnej lenivosti a pýchy. Život im však dá šancu na spamätanie. Takéto šance dostávame všetci. Sú to nehody, nezdary, choroby a podobne. Ide však o náš postoj k nim. Buď pochopíme, že aj za nepriaznivou situáciou je šanca niečo na sebe napraviť, alebo budeme s osudom bojovať a hnevať sa. Lepšie je prijať situáciu a konať s láskou. Napríklad, ak sa opýtate ľudí, ktorí prišli o zamestnanie, ako s odstupom času hodnotia danú situáciu, takmer všetci vám povedia, že to bolo to najlepšie, čo sa im mohlo prihodiť. Musí však prejsť dostatok času od tejto udalosti. Jediné, čo ľutujú, je čas, ktorý premárnili hnevom, hádkami s bývalým zamestnávateľom, dokonca súdením sa o svoje práva. Samozrejme, nehovorím tu o situácii, keď došlo k porušeniu zákona a podobne. Ale aj v takej chvíli treba ostať pokojný a nepoddať sa negatívnym emóciám. Ak sa to niekomu nedarí, ak to nezvláda, môže prísť na terapiu.

Môže sa človek zbaviť aj fóbií? 
Dá sa to. Môže sa liečiť u odborníka, s ľahšími formami pracuje aj EFT. 

Nakoľko je dôležité duševné a duchovné prežívanie?
Podľa mňa najviac. Kto zažil trýzeň, vie, čo je bolesť. A pritom je spôsobená niekde v našom vnútri, v našej hlave. Preto je najdôležitejšie upratať v sebe, aby sme dobre mysleli, dobre hovorili a dobre konali. V tomto poradí. A aby sme nezanedbávali dobré, lebo potom sa ozve svedomie. Aký život žijeme vo svojom vnútri, taký život potom žijeme navonok. Kto má hašterivé myšlienky, má aj hašterivé slová a aj jeho skutky ho vedú k hádkam a nesvárom. A naopak – láskavý človek má celkom iný život. A ak sa aj vyskytnú ťažkosti, celkom inak ich prežíva.

Kedy je podľa vás človek šťastný?
Základ je úprimnosť. Niekedy si myslíme, že nás niekto alebo niečo urobí šťastným, ale nie je to tak. Pre mňa je dôležité čisté svedomie. Ak ma nič neťaží na duši, vtedy som šťastná. Pre niekoho je to možno málo alebo potrebuje k šťastiu niečo celkom iné. Pri terapii sa pýtam: Čo vám bráni pociťovať šťastie? A potom môžeme začať odhaľovať príčiny. Môžu byť rôzne a často sa za nimi ukrýva ešte niečo celkom iné.