Ako teraz žije Alexander Bárta
Srdcia divákov si získal vďaka hereckému kumštu v desiatkach divadelných, filmových a seriálových postáv. Aj on prišiel pre koronavírus o milovanú prácu. Ako teraz žije košický rodák, charizmatický Alexander „Ňusi“ Bárta?
Čo vám vzala a čo dala korona?
Vzala mi predovšetkým prácu, ktorá je súčasťou mojej životnej náplne, a tým pádom aj peniaze, z ktorých žijeme. Na druhej strane mi dala viac času, ktorý môžem tráviť so svojou rodinou, môžem nad niektorými vecami intenzívnejšie rozmýšľať, čítať knižky…
Takže vďaka nedobrovoľnej izolácii si lebedíte?
Je to tak, užívam si to. Ale niektoré veci, najmä divadlo, mi už chýbajú. Veľmi…
Ako sa zmenil váš životný rytmus?
Šialené životné tempo sa spomalilo. A je prirodzené, že keď má človek možnosť trochu si vydýchnuť, poľaviť, môže aj zlenivieť či spohodlnieť… Sám na sebe to sledujem.
Zleniveli ste?
Lenivý som napríklad na domáce práce. Neplatí to ale v mojej profesii. Prácu v divadle či v televízii milujem, tam idem minimálne na sto percent. Už sa teším, keď sa všetko vráti do normálu.
Čo robíte, keď nemáte čo robiť?
Rozmýšľam, čo budem robiť… Dostali sme „do daru“ strašne veľa času, všetci, čo ostali doma, rýchlo zistili, že aj keď niečo neurobia, nič sa nestane, nič im neunikne. Aj ja často rozmýšľam čo s načatým dňom.
Ako dokážete žiť bez drogy, bez vašich divákov?
Divadlo bez divákov nemôže existovať. Potvrdilo sa to aj teraz, keď sme sa s niektorými kolegami presunuli do online priestoru, kde naživo čítame pre deti aj dospelých. Hoci sa veľa ľudí pripája a počúva nás, píšu aj väčšinou pozitívne komenty, zistili sme, že spätná väzba je v porovnaní s divadlom úplne iná.
Zažili ste už abstinenčné príznaky?
Zatiaľ sa abstinenčné príznaky u mňa neprejavili. Stále žijem v dobrej viere, že sa toto obdobie čím skôr skončí, že sa všetci stretneme a budeme sa navzájom zo seba tešiť.
Čím si krátite čas?
Keď to prepuklo, začali sme sa viac venovať domácnosti – v rámci upratovania sme umývali okná, reorganizoval som pivničné priestory, urobil som tam poriadok… Občas sa autom vyvezieme do prírody. Včera sme si dali dosť náročnú 21-kilometrovú „prechádzku“ z Koliby až na Biely kríž. Ľudia, ktorí to poznajú, vedia o čom hovorím… Vytiahol som aj bicykel, snažím sa aj trochu cvičiť.
Aké programy sledujete v rádiu, televízii, akú knihu čítate, akú hudbu počúvate?
Môj deň začína tým, že počúvam podcasty Denníka N, SME, Aktualít.sk. Keďže mám veľmi blízky vzťah k hudbe, počúvam ju v podstate stále – vážnu, rockovú, elektronickú… Môj výber závisí od momentálnej nálady, činnosti, prostredia… Prečítal som viacero knižiek, teraz mám rozčítanú knihu job od Josefa Rotha. Máme veľkú knižnicu, voči ktorej mám veľké resty…
Dokážete predchádzať ponorkovej nemoci, či, nedajbože, domácemu násiliu?
Zrejme každý sa v tejto situácii z času na čas ocitne v nejakom stereotype, z ktorého môže prameniť aj nervozita. Ale u nás doma nie je to nikdy také vážne, aby som sa musel uchyľovať k prudkým reakciám. Ako tomu predchádzam? Zoberiem si bicykel, vybehnem z domu, vyvetrám si hlavu – a ponorka je preč…
Ako by ste glosovali súčasnú situáciu?
Svetu vládne neistota a chaos. Pramenia z obrovského množstvo informácií, ktoré nás permanentne zaplavujú. Človek by ich mal vedieť selektovať, nepodliehať dezinformáciám a rôznym konšpiračným teóriám.
Z čoho máte najväčšie obavy?
Z ľudskej hlúposti a nenávisti.
Komu a čo by ste odkázali alebo zaželali prostredníctvom našich novín?
Želám Košičanom predovšetkým zdravie, menej času na sociálnych sieťach, viac smiechu, lásky, optimizmu, humoru a predovšetkým trpezlivosti – tak koronavírus v pohode zvládneme…
