Ako teraz žije Dušan Ujhely
Patrí medzi najväčšie legendy Lokomotívy Košice. V modro-bielom drese odohralo čiperné ľavé krídlo v najvyššej československej futbalovej súťaži desať sezón. Je autorom výnimočného rekordu, ktorý už nikto neprekoná. V roku 1976 v zápase 1. československej ligy Lokomotíva Košice – Jablonec (10:1) dal hetrik v priebehu tri a pol minúty! Dušan Ujhely (66) je v súčasnosti trénerom na Strednej športovej škole, tr. SNP v Košiciach.
Čo vám vzala a čo dala korona?
Dala mi predovšetkým viac času, ktorý môžem venovať rodine. Chýba mi ale spoločenský život, možnosť stretávať sa s priateľmi, bývalými spoluhráčmi a kolegami zo školy.
Ako zmenila váš životný rytmus?
Nemám pocit, že by sa môj život výraznejšie zmenil či spomalil. Nenudím sa, každý deň ubehne ako voda.
Čo robíte, keď nemáte čo robiť?
Stále mám čo robiť. Venujem sa záhradke – strihal som stromy, piplem sa v zemi, teraz sadím priesady, teším sa z jari. Sme celá rodina pokope, je u nás aj 94-ročný svokor, starám sa o svoju imobilnú sestru. Mal som predstavy, že budem trochu posilňovať, akosi ma to ale neláka. No budem musieť so sebou niečo robiť, lebo cítim, že mi chýba pohyb.
Aké programy sledujete v rádiu či televízii?
Samozrejme, pozorne sledujeme v televízii správy z domova i zo sveta. Rád si pozriem staré filmy a záznamy niektorých futbalových zápasov, pri ktorých sa mi vynárajú pekné spomienky na pánov futbalistov, ktorí momentálne, najmä na východe, nie sú… Nedávno som si s radosťou pozrel zostrih stretnutí z Majstrovstiev Európy v roku 1976 v Juhoslávii, kde Československo získali titul.
Čo vám najviac chýba?
Ako som už povedal, spoločnosť priateľov, s ktorými dokážeme hodiny predebatovať, požartovať. Ale s niektorými som v kontakte aspoň telefonicky. No a veľmi mi chýbajú priame prenosy z anglickej, nemeckej či talianskej ligy…
Čo si doma varíte?
Varenie nie je môj koníček, venuje sa mu manželka a syn, o pečenie sa stará dcéra so synovou priateľkou. Keďže vyvárajú samé dobroty, musím si viac dávať pozor…
Nemáte obav z ponorkovej nemoci či, nedajbože, domáceho násilia?
Kdeže, nič také u nás nehrozí. Skôr naopak, som rád, že sme všetci spolu absolútne v pohode.
Čo vás rozosmialo v posledných dňoch?
S chuti som sa zasmial nad vtipom: „Koronavírus najviac postihol mužov – zavrel im krčmy, futbalové štadióny, zrušil všetky športy. A ženy si môžu naďalej šťastne vyvárať, upratovať a učiť sa s deťmi…“. No, je na tom niečo pravdy 🙂
Z čoho máte najväčšie obavy?
Mám strach, že tak skoro sa to všetko, čo vyvolal koronavírus, neskončí. Nemám ani predstavu, čo bude ďalej. Týka sa to najmä futbalu. A, samozrejme, mám obavy aký dopad to bude mať na ekonomiku.
Máte recept na prevenciu proti korone?
Treba dodržiavať pravidlá. A myslím si, že sem-tam nezaškodia dve deci vínka…
Komu a čo by ste zaželali prostredníctvom našich novín?
Aby sme všetko, čo sa v súčasnosti deje, znášali v pohode, aby sme sa stále mali radi a po tejto kríze mohli žiť opäť pekný, plnohodnotný život.
Ligový debut zažil v drese Lokomotívy Košice keď mal 18 rokov. Celkovo odohral za železničiarov v 1. československej lige 181 zápasov, v ktorých strelil 30 gólov. V roku 1971 bol dorasteneckým majstrom Československa, za juniorskú reprezentáciu nastúpil v šiestich stretnutiach. Je vlastníkom trénerského certifikátu FIFA.
Jeho rukami ako trénera mládeže v športovej škole alebo mládežníckych reprezentácií prešlo viacero hráčov, ktorí sa stali neskôr reprezentanti Slovenska, okrem iných Majoroš, Zábavník, Sapara, Čontofalský, Kiseľ, Mintál, Németh, Cinege, Mucha.
[ad2][/ad2]