Černákov advokát, ktorého boss podsvetia dostal za mreže

Medzi jeho klientov patril najznámejší boss slovenskej mafie Mikuláš Černák. Pred súdom však zastupoval aj osoby z košického, dunajskostredského alebo bratislavského podsvetia. Na otázky Dušana Karolyiho v relácii Pod kožu v televízii KOŠICE:DNES odpovedal košický advokát Viktor Križiak.

Podľa klientov, ktorých ste zastupovali, môže niekto usúdiť, že ste mafiánsky advokát… 
Ľuďom túto nálepku nevyvraciam, aj keď skutočnosť je iná. Ľudia z takzvaného podsvetia tvoria len možno päť percent portfólia mojej klientely. Priznávam však, že stačí jedna medializovaná obhajoba osoby, ktorá je známejšia, a akosi táto nálepka človeku prischne.

Ako prebieha kontakt s bossom podsvetia, napríklad s Černákom? Čo sa udeje, kým sa dohodnete na zastupovaní?
Vždy sa mi ozvú sami, či už písomne, prostredníctvom iných osôb, alebo iným zákonným spôsobom. Ak sa mi takýto človek ozve, zvážim možnosti a ponuku a podľa toho sa rozhodnem. Advokát však veľmi nemá na výber. V zmysle zákona o advokácii musí prijať obhajobu, ak nemá špeciálne dôvody to odmietnuť. Mikuláš Černák ma oslovil listom, poslal mi plnú moc, ktorú som akceptoval. Potom ma navštívil jeho príbuzný, s ktorým som prebral podmienky zastupovania, a šiel som za ním do väznice v Ilave.

Neprekážalo vám, že meno Černák je spojené s mnohými vraždami? 
K takejto obhajobe sa dostanem len na odporúčanie. Neviem, kto ma odporúčal práve Černákovi, ja sa na to klientov nepýtam. Bola to pre mňa výzva. Musím však povedať, že som ho nezastupoval v prípadoch, kde bol odsúdený na doživotie. Išlo o konanie, ktoré malo vyústiť do podania žaloby na Ústavnom súde alebo Európskom súde pre ľudské práva. 

Dnes spätne neľutujete, že ste túto ponuku vzali vzhľadom na to, že ste sa neskôr ocitli vo väzbe práve pričinením Černáka?
Neľutujem. Aj pre mňa to bola určitá škola. To, čo sa neskôr stalo, hovorí skôr o charaktere Mikuláša Černáka, ako o tom, že by som mal niečo ľutovať.

Mikuláš Černák poslal prokurátorovi list, že ste ho mali vo väzení ovplyvňovať, ako má vypovedať v kauze týkajúcej sa skupiny Sýkorovcov. Na základe toho vás potom vzali do väzby za marenie spravodlivosti. Tvrdíte, že to nie je pravda?
Samozrejme. V čase, keď som zastupoval niekoľkých klientov zo skupiny Sýkorovcov zo Senca, som zastupoval okrem iných aj Černáka. On mal v ich veci vypovedať ako svedok. Pýtal sa ma, ako má vypovedať. Povedal som mu, že je mi to jedno, aby povedal, čo sa ho budú pýtať. Jeho výpoveď nemala žiadny zmysel. Bol formálne predvolaný prokurátorom, lebo v tom čase, ako mi neskôr došlo, začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Aký by mal Černák motív si takéto niečo vymyslieť na svojho advokáta? 
Verzií jeho motívov je viac. Nedá sa vylúčiť, že sa vlastne len bavil. Pri dlhom treste vo väzení čas plynie veľmi pomaly, sekunda vám pripadá ako tri minúty, čo som mal možnosť sám zistiť. Na druhej strane platí v advokácii stará pravda, že najväčším nepriateľom advokáta je jeho klient. S odstupom času to hodnotím tak, že ma proste hodil cez palubu a obetoval, aby presvedčil políciu, s ktorou vtedy začal spolupracovať, že s ním je možné rátať.

Aktuálny prípad s bývalým riaditeľom televízie Markíza Pavlom Ruskom považujete tiež za hru Černáka?
Áno. Viem totiž z vlastnej skúsenosti, že tento človek vie klamať v obyčajných veciach. Preto sa pýtam, kde bol desať rokov a prečo to neohlásil pred tromi rokmi.

Chodili ste za ním do väzenia. Ako na vás pôsobil? Sebavedomo, alebo ako zlomený človek odsúdený na doživotie, alebo ako niekto, kto verí, že sa ešte podmienečne dostane na slobodu?
Ľudia možno majú romantickú predstavu, že boss niekde hladká perzskú mačku a ako bábky ovláda ľudí. Nie je to tak. Ide o bežného človeka, ktorý na pohľad nevyniká ničím, čím by sa odlišoval. Ja osobne som nemal pred ním žiaden rešpekt.

Je na Černákovi – z pozitívneho či negatívneho hľadiska – niečo mimoriadne?
Niektorí z takýchto klientov disponujú pomerne značnými znalosťami zákonov a práva. To môže advokáta prekvapiť. Černák síce na tom nie je tak ako Branislav Adamčo (tiež na doživotie odsúdený bývalý boss východoslovenskej skupiny pozn. red.), ktorý ovláda zákony pomaly aj odzadu, ale je to aj jeho prípad.

Pred rokom ste sa ocitli opäť vo väzbe v súvislosti s prinášaním a vynášaním korešpondencie ďalším väzobne stíhaným klientom z dunajskostredského podsvetia. Prokurátor už podal obžalobu. Opäť tvrdíte, že to nebola pravda?
Samozrejme, že to nie je pravda. Polícii ide o to, aby ma dostala z pozície obhajcu ľudí pre ňu nepohodlných. Z prípadu chcú dostať obhajcu, ktorý si svedomito a niekedy aj horlivo plní svoje úlohy. Príde iný obhajca, ktorý týmto ľuďom neposkytne taký servis, rady a skúsenosti ako ja. 

Na čom je postavená obžaloba? Neprichytili vás s tou zakázanou korešpondenciou?
Nie. Tvrdí to manželka môjho klienta, hoci to nemohla vidieť ani vedieť. Ja viem presne, odkiaľ vietor fúka, ale to už nechám na pojednávanie, ktoré snáď niekedy prebehne. Som presvedčený, že budem oslobodený.

Napriek tomu vám hrozí ročný trest. To je dôvod na vyškrtnutie zo zoznamu advokátov…
Túto možnosť si nepripúšťam, lebo viem, že pravda je na mojej strane. Určite si to obhájim. Keď viem pomôcť iným, ktorí sa dostanú do problémov v právnej oblasti, bola by hanba, keby som nedokázal pomôcť sebe.

Na Slovensku je veľa advokátov, ale iba minimum z nich zastupuje klientov typu Černák, Tatič… 
Ja si tých ľudí nevyberám, oni si ma nájdu sami. Nikdy som neriešil dilemu, či niektorý prípad zobrať alebo nie. A ani netrpím núdzou o klientov. Niekedy ťažko vysvetľujem bežnému klientovi, ktorému pomôžem s rozvodom či obchodnou spoločnosťou, že nálepka advokáta mafiánov je len nálepkou.

Hovorí sa, že ak sa raz človek dostane do kontaktu s podsvetím – hoci aj ako advokát – niet cesty späť. Váš názor? 
Nie je to pravda. Ja sa domnievam, že u nás existujú len akési pseudomafiánske skupiny. Vždy ma pobaví tvrdenie niektorých členov, že sa nedalo odísť. Každý z nich mal možnosť sa kedykoľvek rozhodnúť žiť inak a žiadna sankcia nehrozila.

Ktorý prípad pri klientoch z podsvetia považujete za svoj najväčší úspech?  
Keď dokážem, že stíhanie môjho klienta je takzvaným justičným omylom. Že sa skutok nestal alebo ho nespáchal obžalovaný. V americkej súdnej praxi existuje štúdia, ktorá hovorí, že pri rozsudkoch tamojšieho súdnictva dochádza v troch až piatich percentách k justičným omylom. V našom súdnom systéme akoby ani slovo justičný omyl neexistovalo. Štatisticky však určite sú. Keď vidím, že odsúdili klienta, ktorý skutok nespáchal a dosiahnem zvrátenie rozsudku, vtedy cítim, že moja práca má zmysel.

Ak naisto viete, že nejaký mafián má na krku vraždy, dokonca aj matky s dieťaťom, a zároveň viete, ako ho z podozrenia vysekať, urobíte to a nemáte v sebe žiadnu ľudskú dilemu? Vnímate to tak, že ste dobre a profesionálne vykonali svoju prácu? Lebo ten človek môže na slobode ďalej vraždiť…
V prvom rade – človek sa vrahom nerodí, ale stane. Aj pri takom, ktorý to už raz urobil, nemusí platiť, že ak ho pustia, bude zase vraždiť. Ja sa v prvom rade klienta nepýtam, či skutok spáchal. Ak sám chce, tak mi to povie. Keď si robím svoju práce zodpovedne a využívam svoje skúsenosti tak, ako mám, tak morálna dilema neprichádza. Často vidím prípady, ktoré musia vyvolať emócie, ale snažím sa zachovávať profesionálny odstup.

Narazili ste už v praxi na obhajcu aj na ľudí z podsvetia, ktorých si napriek ich spôsobu života vážite?
Stretol som sa s ľuďmi, ktorí mali pevný charakter, správne názory, ale boli označení ako členovia zločineckých skupín. Stalo sa aj to, že boli oslobodení, takže určite sa aj na druhej strane nájdu ľudia, ktorí majú morálne kvality. 

Cítili ste sa v tomto prostredí niekedy menej bezpečne? Nevyhrážal sa vám niekto?
Vyhrážky boli, ale väčšinou zo strany, z ktorej by to človek nemal čakať – zo strany polície. Išlo o verbálne aj neverbálne útoky, aby som nechal zastupovanie istých ľudí. Mňa však nezastrašia. 

Čo na spomínanú klientelu hovorí vaša manželka?
To je skôr otázka na ňu. Určite nie je nadšená, keď vymetám väzby alebo cely predbežného zadržania. Ja sám považujem advokáciu za také „osamelé“ povolanie, že sa nezverujem manželke s klientmi. Nenosím si prácu domov.