Deti učí doma počas celého školského roka

Martina López Silman Hyllová je v Košiciach päť rokov. Má štyroch synov a odkedy sa prisťahovala do Košíc, uvažovala, že svoje deti bude s manželom vzdelávať doma. Nielen teraz, počas hrozby koronavírusu, ale celý rok.
 
Manželia chceli deťom dopriať takú formu vzdelávania, ktorá by rešpektovala ich osobnosti, ktorá by bola pre ne motivujúca a viedla k túžbe poznať a vedieť nie pre známky a vysvedčenie, ale pre získané vedomosti a zručnosti, ktoré ich budú posúvať ďalej.

Zážitková forma

Syn Ariel mal teraz 8 rokov a Aaron má 6,5 roka. Ďalší dvaja sú menší. „Medzi pozitíva patrí aj to, že vzdelávať sa môžeme aj na cestách alebo v teréne, nie sme limitovaní miestom, môžeme si učivo prejsť priamo na mieste, ktorého sa týka. Praktická a zážitková forma vzdelávania je teda cesta, ktorá nás, rodičov, zaujala, a prináša skutočne zaujímavé výsledky,“ opisuje svoje pohnútky mamička.

Známky nie sú podstatné

Za dôležité považuje, aby sa ich deti nemuseli na úkor svojho talentu sústreďovať na predmety alebo učivo, ktoré ich vyslovene nebaví. „Samozrejme, zvládnuť musia všetko potrebné učivo. No je rozdiel, či nad tým budú sedieť hodiny a dni, aby dostali dobré známky a nepokazilo im to vysvedčenie, alebo to proste prejdú najlepšie, ako budú vedieť, a budú sa môcť venovať veciam, v ktorých sú dobrí, majú na ne nadanie a túžbu rozvíjať sa.

Viacero pozitív

Čo viedlo rodinu k domácemu vyučovaniu? Jednu z úloh zohrával aj faktor, že sa chcú na vzdelávaní detí aktívne podieľať a takto majú voľnú ruku pri voľbe metód vzdelávania. Základná škola, pod ktorou pôsobia, akceptuje viacero metód vyučovania (napr. Montessori, výučba matematiky Hejného metódou a pod.). 

„Plánujeme doma vzdelávať aj ich mladších súrodencov. Manžel pracuje podľa amerického času, čo by v praxi znamenalo, že by sa s deťmi vôbec nevidel – doma by bol v čase, kým by deti boli v škole, a odchádzal by do práce, keď by sa vracali domov,“ argumentuje Martina a dodáva, že tých dôvodov bolo určite ešte viac.

Majú garanta

Svojich chlapcov by chceli doma vzdelávať dovtedy, kým sa oni sami nerozhodnú inak, alebo kým na to budú mať možnosti. 

„Na Slovensku je zatiaľ povolené domáce, resp. individuálne vzdelávanie len na 1. stupni základnej školy. Veríme však, že sa legislatíva zmení a podobne ako v Česku budeme môcť deti vzdelávať aj na 2. stupni, prípadne aj počas strednej školy,“ už teraz sa teší mamička, ktorá síce nemá potrebné vzdelanie, no napriek tomu môže prostredníctvom garanta učiť svoje deti doma.

„Garantom je osoba s vysokoškolským vzdelaním, ktorá je zodpovedná a dohliada na vzdelávanie. Zároveň aktívne spolupracujeme s kmeňovou školou.“

Každý polrok skúšky

Ariel a Aaron pre postup do ďalšieho ročníka musia splniť požiadavky školy. Odovzdávajú rôzne práce, vypracovávajú pracovné zošity a projekty, ktoré im škola zadáva. 

„Do portfólia patria aj videá a fotky z aktivít počas celého školského roka, ktoré poskytujú ďalší pohľad na to, ako sa dieťa vzdelávalo. Na komisionálnych skúškach sa deti pred komisiou odprezentujú a ukážu, čo všetko robili v danom období,“ popisuje postup mamička Martina.

Dodáva, že až na základe výsledkov žiak postúpi do ďalšieho ročníka: „V prípade, že by na skúškach neuspel, riaditeľ školy má právo ukončiť jeho individuálne vzdelávanie.“

Zložitá situácia 

Pandémia spôsobila, že situácia je pre mnohých rodičov teraz zložitá, keďže s učením doma má máloktorý rodič skúsenosti. „Momentálne je to zložitejšie aj pre nás, lebo domáce vzdelávanie v normálnych podmienkach neprebieha len doma. Veľa času trávime v prírode, chodíme na rôzne výstavy, do múzeí, stretávame sa s inými domoškolákmi, chodíme do ZOO a botanickej záhrady, do mesta, vzdelávame sa teda často v teréne. Aktuálne je táto mimoriadna situácia na Slovensku aj pre nás komplikáciou, no snažím sa, aby chlapci mali zaujímavé aktivity aj doma.“

Presný režim

Chlapci vstávajú ráno, ako sa kto zobudí. „Väčšinou už okolo siedmej sú hore. Po rannej hygiene a raňajkách majú voľný čas na kreslenie, čítanie podľa svojho výberu. O pol desiatej začíname s povinnými aktivitami zo slovenčiny, matematiky a prvouky,“ približuje život školákov mamka, ktorá s nimi organizovanému učeniu venuje denne jednu až dve hodiny.

„Chlapci si vypracovávajú pracovné zošity väčšinou sami. Ak niečomu nerozumejú, prídu sa opýtať. Čo treba vysvetliť, vysvetlíme im a prejdeme si zadania spoločne. Keď majú dohodnuté úlohy vypracované, čítajú si spoločne z knihy podľa ich výberu. Väčšinou sú to knihy o zvieratách, prírode, rozprávky a pod. Prestávky si robia, kedy potrebujú.“

Chovajú aj pestujú

Po obede sa vracajú ku kreatívnym aktivitám, ako je maľovanie, kreslenie, spievanie či tanec. Kto potrebuje, môže si oddýchnuť. Väčšinou však nikto neoddychuje.

„Prvouku preberáme podľa toho, aké máme možnosti, buď interaktívne, alebo si chlapci zasadili v rámci jedného poobedia veľa druhov semienok a robíme pozorovanie, ako semienko klíči, starajú sa o rastlinky, robíme si zápisky a kresby, fotíme si celý proces, z čoho na konci roka skompletizujeme náš projekt z prvouky. Každý má svoju zodpovednosť za vlastné rastlinky. Doma chováme papagája, afrického slimáka  a pakobylky. Takže aj starostlivosť o našich miláčikov je spôsob vzdelávania a zároveň získavania zručností. U papagája na jar sledujeme výmenu peria, zbierame jeho pierka, ktoré neskôr používame pri maľovaní a tvorbe rôznych kreatívnych vecí,“ dozvedáme sa o systéme vyučovania.

Diktáty nechýbajú

Martinine deti majú veľkú časť dňa možnosť vybrať si, čomu sa budú venovať. 

„Aj napriek tomu, že si tieto aktivity vyberajú chlapci sami, majú prirodzenú túžbu a motiváciu učiť sa nové veci a neustále si čítajú alebo tvoria. Naučili sa čítať sami, bez našej pomoci. Píšeme spolu diktáty a v podstate môžem povedať, že učivo prvého ročníka majú zvládnuté. Potrebujeme len vycibriť písmo a trénovať čítanie z tých povinných vecí,“ konštatuje spokojná mamička, ktorá svojich štyroch šarvancov zapája aj do bežného chodu domácnosti. „Mávame aj spoločné pečenie a varenie. Aktuálne fyzické aktivity sú trochu oklieštené, no snažíme sa, aby mali pohyb každý deň.“

Jazyky aj programovanie

Keďže sú viacjazyčná rodina, prirodzene sa učia aj jazyky. „Učíme sa aj geografiu a vlajky, chlapci sa učia programovať v aplikácii Scratch, používať počítač ako taký a veľmi sa zaujímajú o prírodu.“ 

Veľké plus v tomto spôsobe vzdelávania vidí Martina v tom, že môžu ako rodina spolu skutočne kvalitne tráviť čas, pomáhať si navzájom a venovať sa rozvoju talentu, ktoré ich deti majú, v takej miere, v akej samy chcú. „Mimoriadna situácia na Slovensku nás nijako nevyviedla z miery, aj keď musím povedať, že absencia starých rodičov a možnosť tráviť čas vonku je cítiť. Snažíme sa to kompenzovať tým, čo deti rady robia, vymýšľaním nových aktivít, do ktorých sa snažíme zapájať aj ich mladších bratov.“

[ad2][/ad2]