Dobré miesto pre život
Základom každého sídla (obce alebo mesta) bola vždy ulica alebo námestie, okolo ktorého postavili domy. Mesto Košice aj preto v územnom pláne upravilo požiadavky na dopravný prístup k rodinným domom. O dôvodoch a podrobnostiach sme hovorili s architektom z Útvaru hlavného architekta mesta Košice Matúšom Človiečekom.
Nové zmeny môžu vyzerať ako zbytočná záťaž stavebníkov.
Pre stavebníka je ťažké vidieť výhody, ktoré poskytuje normálna ulica oproti lacnému riešeniu “na fúzik” (úzka prístupová cesta, pozn. red.). Človek vždy vidí to, čo sa ho priamo dotýka. To je úplne normálne. Vo chvíli, keď plánuje výstavbu domu, potrebuje vyriešiť len prístup autom, nič viac. Avšak v situáciách, keď horí dom alebo čakáte záchranku, sa ukážu rozdiely medzi dobre založeným sídlom a takýmto ekonomickým riešením. Doraziť včas k domu, ukrytému v zadnej časti záhrady rodičov, o ktorom takmer nikto nevie, kde je, môže byť skutočne problém.
Mnohí si však tieto súvislosti neuvedomujú.
Keď sa na vec pozrieme z pohľadu mesta, odkryje sa nám ďalšia rovina problémov – trend “ekonomickej výstavby na fúzik” sa v meste objavuje celoplošne. Z dlhodobého hľadiska je však takýto systém neudržateľný. Ak postavíme domy bez ulice, tá dodatočne už nikdy nevznikne. Nebude ju kde vytvoriť. Kadiaľ potom potiahneme vodovod, kanalizáciu, plyn, elektrinu a ostatné inžinierske siete? Výstavbou domov vytvárame samotné mesto. A mesto musíme vytvárať úplné, so všetkým, čo k tomu patrí, teda aj s ulicami.
Ktorý dobrý príklad výstavby by ste v našom meste vyzdvihli?
Sever. Je to komplexne urbanisticky navrhnutá mestská štvrť s veľkoryso založenými ulicami a verejnými priestranstvami. Ľudia sa tu navzájom poznajú, zaujímajú sa o dianie v ich lokalite. V rozhovoroch spomínajú “naše parky”, “našu štvrť” – je u nich silne vyvinutý lokálpatriotizmus. Komenského ulica a priľahlé parky sú živým priestorom. Dochádza tu k náhodným stretnutiam na ulici a aj navzájom cudzí ľudia spolu nadväzujú rozhovory.
Máme aj opačný príklad?
Pereš, ktorý bol pôvodne založený ako hospodárska lokalita. Pozemky sa postupne začali využívať pre rodinné domy, avšak bez akejkoľvek celkovej koncepcie. Úzke ulice zriadené pre hospodársku lokalitu ostali v pôvodnej šírke. Keď bol Pereš dodatočne vyhlásený za obytnú zónu, bol naň spracovaný územný plán, ktorý navrhoval rozšírenie pôvodných a výstavbu nových ulíc. Mali sa nimi sprístupniť zadné časti veľkých záhrad pre novú výstavbu. Tento návrh však prišiel už ex post a snažil sa zachrániť situáciu, ktorá vznikla živelnou prestavbou v území.
Podarilo sa situáciu zachrániť?
Nie. Takmer všetky nové domy sa vybudovali bez navrhovaných ulíc, napojením cez “fúziky” na pôvodné úzke ulice. Keďže sa pri výstavbe domov nevybudovali aj súvisiace ulice, situácia sa ešte zhoršila. Výsledkom je, že pôvodné úzke ulice sú vyplnené asfaltom a betónom od plotu k plotu, bez chodníka či zelene. Na týchto uliciach niet priestoru pre ľudí, pretože sa tam nevedia zmestiť ani autá. Keď sa po týchto uliciach prejdete, zistíte, že sú prázdne.
Ako teda pomôže schválený regulatív občanom mesta?
Aby bolo naše mesto dobrým miestom pre život a založenie rodiny, musí v ňom byť priestor pre ľudí, v ktorom sa môžu navzájom stretávať a rozprávať. Priestor, kde môžu spoločne žiť a plánovať lepšiu budúcnosť. Musia v ňom byť ulice, námestia, parky a ihriská. Územný plán je základný plánovací nástroj mesta a mal by vytvárať podmienky na vznik takýchto priestorov. Regulatív, ktorý nadobudol účinnosť v polovici júla 2015, presne k tomu smeruje.
Foto 1: Veronika Janušková
Foto 2: MČ
