Foto: Sajfov ultramaratón košických zážitkov
Pozitívnou energiou napumpovaný moderátor Matej „Sajfa“ Cifra zabehol v roku 2008 v Košiciach svoj vôbec prvý maratón v živote. Netají sa, že naše mesto má vďaka tomu preňho špeciálny náboj. Uplynulý víkend nasadol Sajfa v Košiciach na ultramaratónsky kolotoč – počas troch dní uvidel takmer všetky najkrajšie a najzaujímavejšie miesta v našom meste.
„V bežnom živote mi stačí šesťhodinový spánok. Počas troch dní v Košiciach sme mali ozaj nasekaný program, spali sme tak štyri hodiny denne. Vydýchol som si až v nedeľu vo vlaku cestou domov do Bratislavy. Fantastický víkend však stál za to,“ odnášal si Sajfa z Košíc obrovský kufor zážitkov.
Bol hlavnou tvárou originálnej kampane mestskej organizácie cestovného ruchu Visit Košice. Presvedčil sa, že do nášho mesta sa naozaj oplatí prísť za kultúrou, zábavou, športom aj raritami.
„Košice sa za ostatné roky extrémne vyšvihli medzi slovenskú elitu. Majú všetko, čo má Bratislava. Druhé najväčšie mesto na Slovensku absolútne v ničom nezaostáva za hlavným. Košice spĺňajú všetky kritériá európskeho mesta, v ktorom sa dá vyhodiť si z kopýtka,“ zdôraznil výborne naladený Sajfa v rozhovore pre košice:dnes.
Čo možeš ako Bratislavčan v dobrom závidieť Košiciam?
Mám pocit, že čím ďalej na východ idem, ľudia sú tým veselší, úprimnejší, živelnejší, spontánnejší. Mne sa páči, že v tomto ste vy východniari iní. Košice sú také veselé. To by som teleportoval do Bratislavy, kde sa mnohí naháňajú, myslia len na seba, sú do seba zahľadení. Súvisí to asi aj s väčšou konkurenciou, ktorá je vo väčšom meste.
Naopak, v čom sa Košice nechytajú na Bratislavu?
Neviem. Obe mestá majú všetko, čo majú mať a navzájom si nemusia nič závidieť. Počas víkendu som sa pohyboval najmä v centre Košíc, kde je naozaj krásne, všetko je tu úplne v pohode.
Ako vnímaš košicko-bratislavskú rivalitu?
Mám pocit, že je spôsobená jedine tým, že sú to dve najväčšie slovenské mestá a každé je na opačnom konci republiky. Nemyslím si však, že je to bratovražedné. Je to podľa mňa v pohode. Keď raz bude Bratislavu a Košice spájať diaľnica, bude to úplne úžasné. Ale moje deti sa toho asi nedožijú…
Prečo, keď príde východniar do Bratislavy, nalepí sa naňho váš belasý „néopakovatelný“ prízvuk, ale opačne to nefuguje, teda že ak sa občas Bratislavčan usadí v Košiciach, nezačne zaťahovať po našom?
Hovoriť bratislavsky je oveľa jednoduchšie ako východniarsky. Váš jazyk je oveľa ťažší.
Keď prídeš do novej krajiny alebo mesta, aké sú tvoje priority? Si pártytýpek alebo človek, ktorý inklinuje skôr k umeniu a pamiatkam?
Ani jedno, ani druhé. Predovšetkým chcem mať pohodu, aby som sa nemusel nikam naháňať. Príde mi super, ak môžem precítiť atmosféru mesta, posedieť si v kaviarni či reštaurácii pri dobrom jedle a pozorovať ľudí. Konkrétny príklad z Košíc – vôbec nie som pivár, ale počas piatkovej návštevy pivovaru ma bavilo ochutnať rôzne domácky varené pivá. Bolo to spojené so zaujímavým výkladom, malo to príbeh. Rovnako aj sobotňajšie raňajky v reštaurácii s jedinečným menu, ktoré mi musela z východniarskeho dialektu preložiť servírka, aby som si vedel objednať.
Do Košíc a späť si cestoval vlakom. Čo hovoríš na našu zrekonštruovanú železničnú stanicu?
Stanicu máte stokrát krajšiu ako my v Bratislave, tá naša je naozaj katastrofálna. Uznávam, že pre turistu je prvý kontakt s novým miestom veľmi dôležitý. Z tohto pohľadu je stanica v Košiciach naozaj reprezentatívna.
Sajfove top košické miesta „Hlavná ulica a pešia zóna so všetkými podnikmi, to je ono. Prvýkrát som videl Kulturpark a Kunsthalle, doteraz som videl tieto miesta jedine na obrázkoch. Naživo ma naozaj v dobrom dostali.“
Existujú typické košické slová, ktoré sa z času objavia aj v Sajfovom slovníku? „Šrac je podľa mňa veľmi dobré slovo, to sa mi páči. Marián Čekovský ho stále používa. Výborné je aj spojenie v Košicoch, to ´o´ namiesto dvojhlásky je ozaj štýlové. A až do piatka som netušil, že rádio sa povie labdžibudka, to je úplne perfektné!“
Sajfovi sme nadhodili štyri typické košické slová. Aké boli jeho reakcie?
čorkár – ten, kto kradne brika – nejaká žena, ale neviem aká (ženu si splietol s električkou) dzindzik – keď niečo z niečoho trčí na muti – to neviem (na polovicu, na dve časti)
Foto: Veronika Janušková
