Ján Mazák: Bezúhonní sudcovia mlčali, aj keď vedeli o korumpovaní, úplatkoch a iných nekalých praktikách

Sudcovský talár si obliekol v roku 1980. Postupne sa vypracoval až na predsedu Ústavného súdu (2000 – 2006). Potom pôsobil ako generálny advokát Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu (2006 – 2012). Bol tiež poradcom prezidenta Andreja Kisku. V súčasnosti prednáša na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde kedysi právo vyštudoval. Ján Mazák (66) je od júna 2020 predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky. 

Európska komisia porovnala justičné systémy vo všetkých krajinách EÚ a v dôveryhodnosti skončilo slovenské súdnictvo na predposlednej priečke. Čo podľa vás spôsobilo taký enormný nárast nedôvery v súdnictvo?
Dôvody nízkej dôveryhodnosti slovenského súdnictva sú viaceré. Zbytočné prieťahy, nízka kvalita rozhodovania, vážne a aj preukázané podozrenia z kupovania spravodlivosti, uplácania sudcov, mimoprávne vplyvy na rozhodovanie súdov, napríklad zo strany ekonomicky mocných činiteľov alebo politicky vplyvných osobností. Z toho vyplynul, zjavne, silný pocit krivdy, nespravodlivého zaobchádzania s tými, ktorí sa dostali pred súd a tiež presvedčenie, že sudcovia berú otázku nestrannosti na ľahkú váhu.

Po vlaňajšom medializovanom zatýkaní a obvinení viacerých sudcov ste sa vyjadrili, že rakovina zasiahla všetky poschodia súdnej moci. Aké kroky je podľa vás nevyhnutné urobiť, aby došlo systémovému ozdraveniu justície? 
V prvom rade sa musí zmeniť myslenie sudcov a ich nazeranie na ťažké problémy, v ktorých sa justícia zmieta. A prístup k nim. Viac sebaspytovania, pokory, sebareflexie. S tým by sa mala spojiť nezmieriteľnosť s korupčnými a podobnými praktikami. Vo vnútri súdnictva. Žiadne neformálne vplyvy, vypytovanie sa na veci, v ktorých nie som sudca, ale rozhoduje o nich kolega vo vedľajšej miestnosti. A už vôbec nie náznaky na protislužby za „dobrý“ rozsudok. Nejde o udávanie, ale o čistotu vzťahov medzi sudcami, zaručujúcu nestrannosť a nezávislosť. Nuž a zásadným východiskom na zmenu sú aj reformy v justícii. Prekreslenie súdnej mapy. Vytvorenie Najvyššieho správneho súdu. Dôraz na morálne štandardy sudcov, prísnejšie oko na ich majetkové pomery.

Majetkové priznania sudcov sa ukázali v minulosti ako nie príliš účinný nástroj kontroly. Vyskytli sa tiež prípady, keď disciplinárne senáty neriešili zjavné prehrešky sudcov. Čo všetko navrhujete, aby sa kontrola sudcov zlepšila?
Súdna rada dostala nové kompetencie. Majetkové pomery kandidátov na sudcov aj sudcov sa budú preverovať oveľa prísnejšie, i s pomocou vyšetrovacích metód. Neviem, ako sa vyvinie konkrétna prax, ale som v tom mierne optimistický. Určite predídeme viacerým problémom. Disciplinárne senáty zaniknú k 1. augustu a disciplinárne previnenia bude prejednávať Najvyšší správny súd. Nazdávam sa, že sa na tomto súde veľmi zúži priestor na falošnú kolegialitu. Ale opäť – uvidíme.

Hovorilo sa, že v súdnictve prebiehala tzv. harabinizácia. Teraz, keď je Štefan Harabin preč a rozbiehajú sa ozdravné procesy, môžeme povedať, že je naše súdnictvo “odharabinizované”? Alebo ešte pociťujete ducha svojho predchodcu? Ak áno, v čom?
Justícia sa v rokoch Harabina dostala do dlhodobého mravného úpadku. Vládli zvláštne pomery. Povyšovali sa a odmeňovali lojálni, hoci poslabší sudcovia, ponižovali sa skvelé osobnosti slovenského súdnictva. A mlčiaca väčšina sa prizerala. Menšina, ktorá sa kriticky ozvala, bola perzekvovaná. Štefan Harabin odišiel s hanbou, ale, žiaľ, zanechal za sebou viacero svojich „klonov“. A tí sa z času na čas nechajú počuť. Chvíľu to ešte potrvá, avšak pevne verím, že ich úplne zastaví nová generácia sudcov. Tá vo mne vzbudzuje dosť veľké nádeje. Z morálneho aj profesionálneho hľadiska.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane

Predsedom Okresného súdu Košice II je Adrián Pažúr. Jeho meno sa spomína v Kočnerovej Threeme. Hoci v kauze nerozhodol v Kočnerov prospech, dva roky blokoval majetok spoločnosti Unipharma. Názor zmenil týždeň po zverejnení článkov Jána Kuciaka. Napriek tomu, že boli tieto skutočnosti známe, bývalý minister Gábor Gál ho v októbri 2019 do funkcie vymenoval. Keď hovoríme o očiste súdnictva, je podľa vás v poriadku, že na čele súdu stojí JUDr. Pažúr?
V tomto prípade sa zdržím vecného komentára. Nazdávam sa totiž, že na kritiku mali čas viacerí bývalí zodpovední predstavitelia súdnej rady aj ministerstva, no nevyužili ho. Predseda okresného súdu bol vymenovaný, nie je trestne stíhaný a len na základe podozrení sa nedajú prijímať závery o tom, či by mal byť na čele Okresného súdu. I napriek tomu, že opísaný prípad dáva viacero dôvodov na zamyslenie. Najmä z hľadiska doby blokovania majetku žalovanej spoločnosti a dôvodu, pre ktorý sa toto zabezpečenie majetku náhle zrušilo bez toho, aby sa nejako podstatne zmenili okolnosti prípadu.

V Kočnerovej Threeme sme si prečítali šokujúce vyjadrenia sudcov, ktoré ich de facto usvedčujú z nezákonnosti, resp. zbavujú spôsobilosti obliekať si sudcovský talár. Ako si vysvetľujete, že bez obáv boli ochotní napísať aj veci, kvôli ktorým sa stali ľahko vydierateľnými?
Nedokážem si to vysvetliť inak, iba túžbou po majetkových a iných výhodách, prípadne strachom pred prezradením nekalých praktík niektorých sudcov z minulosti, alebo snahou zapáčiť sa mocným v tejto krajine. Iné dôvody azda ani nie sú. Ale neverím, že nemali obavy. V skrytu duše určite trpeli.

Ukazuje sa, že nie málo sudcov bolo zapojených do korupčných schém. V kuloároch sa rozprávalo o rôznych aktivitách, na chodbách súdov sa vyskytovali “vybavovači” a pod. Ako je možné, že veľká časť čestných sudcov a sudkýň takú dlhú dobu mlčala?
Veľká, až ozrutná otázka. Najmä preto, že títo bezúhonní sudcovia vedeli alebo aspoň tušili, že ich hodia do jedného vreca s korupčníkmi. No navzdory tomu mlčali, aj keď vedeli o korumpovaní, úplatkoch a iných nekalých praktikách, ba boli ticho aj v okamihoch, keď sa ich na konkrétne veci pýtali. Prečo? Strach? Nechuť páliť si prsty? Nedostatok občianskej statočnosti? Pocit, že ak riadne pracujem, ostatné sa ma netýka? Neviem, možno všetko to, čo som spomenul, zohralo nejakú úlohu.

Podľa vás zatýkanie a obviňovanie sudcov sa už skončilo? Ozvali sa hlasy, kedy táto vlna dorazí na východ…
Nie som si istý, či nedôjde ešte k zadržaniu a obvineniu niektorých sudcov. Otázku by bolo potrebné položiť skôr inde, lenže tam (NAKA) sa odpovede nedočkáte. Áno, zachytil som informáciu, že sa chystá aj nejaká akcia na východnom Slovensku, ale, úprimne, také šumy ma nezaujímajú. Potešilo by ma však, ak by také niečo zostalo pri „jedna baba povedala“.

Ako si vysvetľujete hromadný odchod sudcov z košických súdov vlani v marci po zmene vlády? Do dôchodku takmer naraz odišli osemnásti. Predseda krajského súdu Imrich Volkai, ktorý skončil tiež, povedal, že dôvodom nebola ministerkou Kolíkovou avizovaná očista justície. Váš názor? 
Odchody boli motivované, zväčša, dosiahnutím veku 65 rokov. U niektorých sudcov azda aj zdravotnými dôvodmi. Silne pochybujem, že iba to, že na kresle ministerky spravodlivosti sedí Mária Kolíková, by mohlo pôsobiť ako „pokyn“ na vyzlečenie talára. A očista justícia? Tu by som váhal so stanoviskom. Očista začala razantným spôsobom. Nedá sa vylúčiť, že niekto sa preľakol. Je to však dohad.

Prednášate európske a občianske právo na univerzite. Do akej miery sa podľa vás týka fenomén úplatkárstva a rodinkárstva právnických fakúlt na Slovensku?
Nepoznám  presne odpoveď. Ale za posledných desať až pätnásť rokov naša spoločnosť morálne tak upadla, že nevylučujem korupčné tlaky aj na právnických fakultách. Osobne som sa s nimi nestretol. Dôvod je jednoduchý. Na Ústave medzinárodného práva a európskeho práva sme voči takým praktikám ozaj odolní. Stačí sa spýtať na výsledky skúšok z európskeho práva, alebo nech niekto povie, že takú skúšku si vybavil. Nenájde sa nikto.

Foto: TASR
(Tomáš Kvič)