Jan Šibík: Ploty sú predzvesťou rozkladu Schengenu

So svojím fotoaparátom sa objaví všade, kde ide do tuhého. A je mu úplne jedno, či sa to deje hneď za rohom, alebo na opačnej strane zemegule. Bývalý fotoreportér českého týždenníka Reflex Honzo Šibík priniesol šokujúce obrazové výpovede o krvavom páde Ceausescovho režimu v Rumunsku, masakrách v Sierre Leone a Libérii, genocíde v Rwande, epidémii AIDS na Ukrajine. Fotil vojnové konflikty v Afganistane, na Balkáne, v Čečensku či Iraku. Aktuálne mapuje púť utečencov zo Sýrie do Európy.

Do Košíc sa Honzo Šibík vrátil, aby dokončil reportáž o najväčšom rómskom sídlisku v strednej Európe – Luníku IX.

Čo ťa núti vracať sa do tohto bezútešného geta?
Už pri prvej návšteve ma vykoľajila bieda tamojších ľudí. Je to sídlisko hrôzy. Bol som tam tretíkrát, ale stále mám pocit, že svojimi fotografiami sa kĺžem po povrchu. Tie zábery, ktoré som doteraz urobil, šokujú. Ale ja chcem, aby šli viac do hĺbky, chcel by som verne zachytiť atmosféru sídliska. S kladmi i zápormi. Na to treba čas.

Akú ambíciu majú takéto zábery?
Tie fotografie nemôžu mať väčšiu ambíciu, ako poukázať na to, aký je to obrovský problém. Že rozhodnutie koncentrovať Rómov na jednom mieste bolo veľmi zlé. Tie fotografie by mali varovať pred podobným riešením kdekoľvek inde.

Migračná vlna ťa prednedávnom zaviala na taliansko – francúzsku hranicu, do Calais, na grécky ostrov Lesbos i do Maďarska. Nepredpokladám, že po tvojich skúsenostiach by ťa ešte niečo mohlo zaskočiť. Predsa len – čo ťa najviac šokovalo?

Paradoxne, neboli to situácie na konkrétnych miestach, ktoré som navštívil. Prekvapila miera našej neznášanlivosti voči utečencom. Najviac ma šokovalo, ako dokáže byť naša spoločnosť, myslím tým Česko a Slovensko a jej čelných predstaviteľov, negatívna, ako je vystrašená, ako sme zabudli na to, že to nie je tak dávno, keď desaťtisíce ľudí utekali z Československa a západné krajiny nám pomáhali. Uvedomujem si, že tie čísla sú neporovnateľné, že naši emigranti mierili do krajín, v ktorých spôsob života nebol od nášho až tak odlišný.

V Maďarsku si natočil video z utečeneckého tábora v Röszke, v ktorom si poukázal na nehorázne plytvanie potravinami i ďalšou humanitárnou pomocou. Nevážia si utečenci snahu pomôcť im?
To video bolo skôr kritikou zlej koordinácie pomoci. Sledujem migračnú vlnu po celej Európe a mám možnosť porovnávať.

Zrazu na jednom, jedinom mieste sa tá pomoc v tom čase extrémne koncentrovala. Nikde inde poriadne nefungovala. Priviezli potraviny, nápoje, deky, spacáky. A utečenci, ktorí si musia pozdĺž celej trasy za veľké peniaze to všetko kupovať, zrazu majú všetkého prebytok. To video malo upozorniť, že aj pomoc musí byť inteligentná, koordinovaná. Ja tomu celkom dobre rozumiem – viem, že veľa ľudí má snahu pomáhať. Ale všetko by malo fungovať profesionálne. Aj pomoc utečencom.

Po zverejnení videa na internete ťa za kritický komentár na sociálnych sieťach virtuálne takmer ukameňovali. Ako vnímaš tieto reakcie?
Prekvapili ma dosť agresívne až nenávistné maily od ľudí, ktorí si ma donedávna vážili. Pritom nemám pocit, že tých utečencov neobmedzene milujem a že nevidím problémy. Ja stále sympatizujem s ľuďmi, ktorí majú sociálne cítenie. Veril som, že to video ich naštartuje, aby rozmýšľali, ako ďalej, že sa pokúsia porozmýšľať nad tým, či nepotrebujú pomoc napríklad aj utečenci na Lesbose v Grécku a na iných miestach, kde to nefunguje a nemajú takmer vôbec nič.

Zobraziť skutočnosť, ale rezignovať na jej kontext, nie je to isté, ako hovoriť pravdu, reagovala na tvoje video v internetovom denníku Referendum Zuzana Vlasatá. Podobne sa v otvorenom liste vyjadruje redaktor Českého Rozhlasu Dalibor Zíta. Kde je teda pravda?
Mám pocit, že veľa ľuďom uniká podstata. Podstata je v tom, že Európska únia situáciu nezvláda.

Utečenecká kríza rozdelila civilizovanú Európu na dva nezmieriteľné tábory – tých, ktorí vidia riešenie v hermetickom uzavretí európskeho priestoru a tých, ktorí utečencov vítajú s otvorenou náručou. Niet pochýb, že starý kontinent stále viac sužujú obavy z budúcnosti. Vidíš nejaké východisko?
Riešenie nám, bohužiaľ, ušlo. Nerozumiem, prečo sa už pred rokom nerokovalo s Tureckom, odkiaľ prúdi najsilnejšia vlna utečencov. Len Nemecko má stáť táto kríza dvadsaťjeden miliárd eur! Keby časť tejto sumy dostalo Turecko, aby tam postavili utečenecké tábory, kde by boli slušné životné podmienky, rovnako keby sa normálne podmienky vytvorili v Jordánsku a v Libanone, utečenci by nemali dôvod pokračovať do Európy. Lenže cieľom väčšiny utečencov sú najrozvinutejšie krajiny Európy, najmä Nemecko. Považujem za chybu, keď nemecká kancelárka Merkelová prehlásila, že Sýrčania dostanú v Nemecku politický azyl. Takže sama tú utečeneckú vlnu do krajiny výrazne posilnila. Pre mňa je jej prehlásenie ľudsky neuveriteľne blízke. Ale zároveň si uvedomujem, že politicky bolo asi nešťastné.

Maďarský premiér ako prvý v Európskej únii rozhodol o postavení žiletkového plota na hraniciach. Riešia niečo ploty?
Riešia, ale sebecky, len v tej krajine, ktorá sa ich rozhodne stavať. Maďari vyriešili svoj problém a hodili ho na krk susedom. Je to neuveriteľne bezohľadné v rámci únie. Ploty sú nebezpečné ešte z jedného dôvodu. Sú predzvesťou rozkladu Schengenského priestoru, jednej z najväčších vymožeností, ktoré sme mali. Že sme si napríklad sadli do auta a mohli sme dôjsť až do Portugalska bez toho, aby nás niekto zastavil. Ploty a hranice a vojaci so samopalmi, ktorí nás budú kontrolovať, či v kufri náhodou neprevážam nejakého utečenca – to je koniec Schengenu.

Treba sa migrantov báť?
Samozrejme, nedá sa povedať, že všetci, ktorí do Európy prišli, sú anjeli. Napriek tomu verím, že väčšina z nich by mohla byť pre Európu prínosom. Až 80 percent utečencov sú Sýrčania a absolútnu väčšinu z nich tvorí stredná a vyššia trieda. Sýria je sekulárny štát, v ktorom žijú civilizovaní, vysokoškolsky vzdelaní ľudia, obrovské množstvo lekárov, počítačových expertov… Práve oni mieria do Európy. Pretože tí jednoduchí, nevzdelaní ľudia nemajú desaťtisíc eur na to, aby rodinu dostali do Európy.

Čo by si odkázal ľuďom, ktorí za migračnou vlnou vidia import terorizmu do Európy?
Po útokoch v Paríži sa zdá, že teroristi zneužili migračnú vlnu na vlastné ciele. Faktom ale je, že najväčšie zverstvá nielen v Islamskom štáte robia ľudia, ktorí boli vychovaní v západných krajinách Európy.

Vidíš nejakú paralelu či rozdiel medzi utečencami a Rómami na tomto sídlisku?
Treba jasne povedať, že mimoriadne zlú situáciu na tomto sídlisku si z veľkej časti Rómovia zapríčinili sami. Som presvedčený, že utečenci, ktorí k nám prúdia, by nikdy nepristúpili na takýto spôsob života – aby sami sebe ubližovali či škodili. Na Luníku mám pocit, že ľudia rezignovali. Asi najväčší rozdiel je v tom, že utečenci chcú svoju situáciu riešiť. Preto riskujú aj svoj život v preťažených gumových člnoch. Vedia, že cestou za svojím snom už zahynulo 3300 ľudí a že smrť môže stretnúť aj ich. Veria ale, že riziko, ktoré podstupujú za nový, lepší a najmä bezpečný spôsob života v Európe, stojí za to.

Aký zmysel má publikovať fotografie plné biedy, násilia a ľudských tragédií?
Fotografia má odzrkadľovať realitu, stav civilizácie, upozorňovať na vážne problémy, s ktorými ľudia zápasia. To je jediné, čo môže fotograf urobiť. Verím, že citlivých ľudí nenechá ľahostajnými. A je len na nich, ako sa s tým vysporiadajú…

Foto: Jan Šibík