Každý deň sme bližšie k návratu do škôl, skúsme tie dni duchaplne využiť, hovorí vedúca klavírneho oddelenia na košickom konzervatóriu

Rada by som vyjadrila rešpekt všetkým študentom, ktorí sa s touto situáciou pasujú ako najlepšie vedia – Silvia Golecová Schwarzbacherová, Konzervatórium na Timonovej 2 v Košiciach.

Umelecké školy si posledný rok zvykajú na dištančnú formu výučby. Toto obmedzenie nezasiahlo iba základné umelecké školy, ale aj konzervatóriá, od ktorých sa očakáva vysoká kvalitatívna úroveň. Spojenie umenia a on-line hodín vyznieva v tomto prostredí zvláštne a vyvoláva množstvo otázok. Ako sa dá „vyučovať umenie“ cez webkameru, mobil či tablet? Opýtali sme Silvie Golecovej Schwarzbacherovej, vedúcej klavírneho oddelenia Konzervatória na Timonovej 2 v Košiciach.

Aký vplyv má dištančné vzdelávanie na výučbu konzervatoristov? Dá sa to vôbec?

Na konzervatóriu prebieha pri prezenčnej forme vzdelávanie z veľkej miery praktickým vyučovaním. Hlavnou náplňou štúdia je získavanie a zdokonaľovanie profesionálnych zručností v odbore, ktorý študent prišiel študovať. Z povahy predmetov vyplýva, že dištančná forma vzdelávania nie je na tento typ štúdia tá pravá. Nie je v nej možné obsiahnuť veľké množstvo podstatných parametrov, ktoré patria k štúdiu hry na nástroj, alebo iného odboru. Absentuje školský umelecký – hudobný život, jedna z významných súčasti pri štúdiu hudby. Vzdelávanie sa dá realizovať bežne dostupnými prostriedkami, ale vo výsledku cítiť deficit osobného kontaktu so študentom, ktorý sa nedá nahradiť formami dištančného vzdelávania, ak, tak, len čiastočne. Je potrebné prispôsobiť sa situácii, nájsť v nej možnosti, systém.

Od konzervatoristov sa očakávajú patričné výkony a kvalita. O čo sú vinou dištančného vzdelávania najviac ukrátení?
Z tohto pohľadu sú študenti ukrátení o hlavné piliere štúdia: o osobný kontakt s pedagógom, o možnosť adekvátne prezentovať svoj dlhodobo študovaný repertoár a o možnosť každodennej prípravy – cvičenia v priestoroch školy, v prípade klaviristov na školských nástrojoch.

Výsledkom práce študenta, naštudovanie repertoáru s pomocou svojho pedagóga, je podať koncertný výkon pred publikom. Tento dôležitý moment štúdia sa teraz nedeje. Tým študenti prichádzajú o spätnú väzbu, ktorá v sebe zahŕňa viac faktorov: overenie si kvality procesu vlastnej prípravy na tento výkon, istý druh sebarealizácie, motivácia pri časovo náročnej príprave, niekoľkohodinová denná príprava teda nevyústi do prezentácie. Študenti sú ochudobnení o najpodstatnejšiu skúsenosť v rámci štúdia, a to o „čaro“ živého výkonu, ktorý nie je ničím nahraditeľný. To môže byť z dlhodobého hľadiska veľmi demotivujúce. 

Vnímate ešte nejaký negatívny faktor súvisiaci s dištančným vzdelávaním?
Práca so študentom „na diaľku“ je podstatne limitovaná, čo má vo veľkej miere dopad na kvalitu študentských výkonov a celkový proces. V našom prípade: štúdium hry na klavíri, ide o individuálne štúdium, tak aj miera kvalitatívnej ujmy je rôznorodá. Veľmi záleží napríklad na tom, ktorý ročník študent študuje, dôležitá je tiež osobnostná vybavenosť študenta a v neposlednom rade nástrojová vybavenosť v domácom prostredí, individuálne možnosti nerušeného cvičenia. Nie všetci študenti majú rovnaké možnosti prípravy v domácom prostredí.  V bežnej prevádzke školského roka prebieha individuálna príprava  študentov v škole, kde majú prístup ku koncertným nástrojom a miestnostiam na cvičenie. Toto môže byť v domácom prostredí problém, obzvlášť u klaviristov. Často je nemožné mať doma kvalitný, primeraný nástroj, keďže je to nielen finančne náročné, ale napríklad v bytových podmienkach je niekoľkohodinové cvičenie nemysliteľné. Mnohí študenti nemajú to šťastie na ideálne  podmienky pri príprave v domácnosti, čím sa postupne vytvárajú značné kvalitatívne rozdiely vo výsledných výkonoch študentov.

Je zrejmé, že dištančná forma negatívne vplýva na kvalitu vyučovacieho procesu. Dá sa táto „kvalitatívna strata“ dohnať?
Myslím si, že sa úbytok kvality bude dať dohnať, ale postupne. Mnohé problematiky pri štúdiu hry na nástroj potrebujú svoj čas, nedajú sa preskočiť ani uponáhľať. Tu bude veľmi záležať aj na tom, ako sa študent chopí situácie návratu do školy, ako bude dlhodobo systematicky pracovať už v spojení priameho zásahu do jeho hry pedagógom, ako bude mieru svojho nadania posúvať vpred. Za aký čas sa návrat k štandardným výkonom udeje, závisí od oboch „hlavných aktérov“ individuálneho vyučovania, od študenta i od pedagóga.

Ako prebieha hodina prostredníctvom dištančnej formy?
Hľadali sme spôsoby, ktoré sú pre nás, najmä po zvukovej stránke, ako-tak únosné. Kedy ktorú formu zvolíme, závisí od toho, kam sa nám naštudovanie skladieb posúva. Postrehli sme veľký zvukový rozdiel  medzi videonahrávkou a priamym on-line prenosom. Hodiny v on-line prenose sme vyhodnotili ako zvukovo veľmi mätúce. Zvukovosť skladieb študovaných na úrovni konzervatória je veľmi bohatá, čo do robustnosti znenia klavíra, tak aj iných zvukových špecifík, a on-line platformy tieto osobitosti znenia klavíra nedokážu dobre absorbovať a preniesť.

Jednou z častých foriem, ktoré u nás „zafungovali“,  sú videonahrávky. Celkový  proces je teda jedna nekončiaca sa hodina až po finálne verzie nahraných skladieb. Od začiatočnej fázy naštudovania skladieb až po finálne prevedenie skladieb si treba predstaviť niekoľkomesačný proces.  Frekvencia výmeny nahrávok je veľmi častá. Je dôležité z mojej strany čo najrýchlejšie reagovať na momenty zachytávajúce priebeh cvičenia študenta, aby sme sa vyhli omylom, ktoré by študent mohlo pri domácej príprave nevedomky veľakrát opakovať. Reagujem pri klavíri vlastným videom na to, čo som počula a videla v nahrávke od študenta.
Na hodine v prezenčnej forme mám možnosť okamžite do študentovej hry zasiahnuť, ukázať, zahrať, pomôcť mu s hracím aparátom a správne nasmerovať jeho použitie.  Práca na rozvoji hracieho aparátu je momentálne akýmsi nemilým balansovaním na hrane nežiaducich omylov a praktík. Pomocou videonahrávky sa však dajú čiastočne názorne ukazovať niektoré interpretačné postupy a objasňovať napríklad problémy s notovým textom, rytmom. Malým plusom je,  že si študent môže videonahrávku prezerať znova a znova, vracať sa k nej.

Niektoré parametre klavírnej hry sa však nedajú pomocou prenosu zvuku, ak nemáme doma profesionálne nahrávacie  štúdio, dobre identifikovať. Najmä možnosť usmernenia tvorby klavírneho zvuku interpretáciou pri dištančnej forme takmer odpadá, je len veľmi obrysová. Pri on-line prenosoch sa takmer nedá rozoznať dynamika, u klaviristov, napríklad aj spôsob pedalizácie, čo je problém, lebo sú to nevyhnutné prostriedky vedúce k výslednému hudobnému obrazu. Môžeme o nich iba hovoriť, ale overiť si, či to študent pochopil a realizuje požiadavky správne, je po zvukovej stránke výrazne skreslené.

Aký je prístup študentov a rodičov?
Celkový prístup u väčšiny študentov na našom klavírnom odbore by som zhodnotila ako zodpovedný. Individuálne je tu, samozrejme, súvis s fázou, v akej sa študent nachádza. Prvotný chaos  vystriedalo stabilnejšie obdobie. Objavujú sa aj fázy nepokoja a neistoty, najmä keď je proces prípravy prerušený. Absentujú spoločné návštevy koncertov doma i v zahraničí, kde majú možnosť pozorovať a počúvať profesionálnych umelcov priamo „v akcii“, odpadáva možnosť pracovať pod vedením týchto umelcov na školských interpretačných kurzoch, odpadáva zdravá súťaživosť medzi študentmi, porovnávanie umeleckých školských výkonov, prípravy na súťaže sa dejú v duchu nejasnej budúcnosti. Toto všetko tvorí výrazné percento motivačných impulzov, kedy sa niekoľkohodinová denná príprava na povolanie môže postupne stávať otupnou a vyústiť do niečoho horšieho.

Akým spôsobom sa to snažíte eliminovať?
V prvom rade si treba v osobnostnej výbave momentálne budovať pevnú vôľu a trpezlivosť so starostlivosťou o duševnú rovnováhu, aby sa mohli dariť realizovať študijné a pracovné ciele v rámci týchto možností. Študentom sa snažím vysvetľovať, že táto situácia nie je konečná a určite sa raz skončí. Že spôsob života a štúdia, ktorý teraz vedú, bude raz minulosťou.

Z profesionálneho hľadiska: aby neprestávali cvičiť, mali by pochopiť fakt, že aj keď ich dlhodobá náročná príprava teraz nevyústi do umeleckého výkonu, je ťažko hodnotiteľná, tak každú hodinu, každý deň strávený za klavírom je investícia do nich samých. „Nabehať kilometre“ za klavírom by museli tak či tak. Pripomínam im, že keď sa vrátia do školy, na pódiu za klavírom budú sedieť oni, nikto iný za nich koncert alebo skúšku nezahrá. Posledná veta môže vyznievať ako vyvolávanie motivácie  s dávkou strachu. Ale pri našom povolaní je to fakt.

Netrpíte podobnými pocitmi aj Vy?
Áno. Je frustrujúce, keď viete, že máte viesť talentovaných študentov k interpretačne zdatným osobnostiam a ich vzácny čas beží. Občas mávam pocit bezmocnosti, čo nebýva príjemné, najmä ak viem, že treba študenta čím skôr vyviesť z interpretačného omylu a musím to urobiť „na diaľku“,  musím zvoliť najúčinnejšiu metódu, aby sa mu začalo dariť, keďže nie je priestor na zbytočné omyly. Hovorím si to isté, čo hovorím študentom. Každý deň sme bližšie k návratu do škôl, skúsme tie dni duchaplne využiť.

V čom je dištančná forma najubíjajúcejšia? Čím najviac škodí?
Chýba akcia, presný dátum umeleckého výkonu, ozajstný zámer, citeľný výsledok, živé zameranie na cieľ, živý kontakt. Môžete so študentom telefonovať, skypovať, četovať, prihovárať sa mu vo videu. Stále sú to len formy umelej komunikácie. Potom takmer nulová socializácia študentov so spolužiakmi, s pedagógmi, slabá socializácia pedagogického zboru.Za akých podmienok si viete predstaviť návrat do škôl?
Na našom type školy sa mnohé hlavné odbory štúdia vyučujú individuálne – pedagóg a jeden žiak. Ak by pandemická situácia stále pretrvávala, mohlo by sa na to prihliadať a s absolvovaným negatívnym testom by sme sa za dodržania ochranných opatrení mohli takto individuálne stretnúť. 

Čo by ste odkázali (nielen svojim) študentom?
Rada by som vyjadrila rešpekt všetkým študentom, ktorí sa s touto situáciou pasujú ako najlepšie vedia. Želám im, aby čas strávený za klavírom nebol len študijnou povinnosťou, ale aj spôsobom relaxu. Nech si pri ťažších chvíľach spomenú, prečo na konzervatórium prišli študovať a že tento ich zámer sa pandémiou neskončí.

Ladislav Urbán