Košice sú pre mňa pevný bod vo vesmíre

Vlastníkom 1. súkromnej Nemocnice Košice – Šaca je spoločnosť Agel – najväčší poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti v strednej Európe. Na jej čele v pozícií predsedu predstavenstva už tretí rok stojí Košičan, lekár a manažér s bohatými medzinárodnými skúsenosťami Ján Dudra.

Stretli sme sa minulý týždeň, presne na Svetový deň zdravia, počas otvárania nového ambulantného centra šačianskej nemocnice v komplexe Cassovaru. Hoci zdôraznil, že rozhovory poskytuje iba výnimočne, pre denník košice:dnes urobil výnimku. Dovolil nám spoznať v medzinárodnom manažérovi človeka, pre ktorého je rodné mesto stále pevným bodom vo vesmíre.

Ste prototypom muža s úspešnou kariérou. Bolo vašim snom šéfovať zdravotníckemu gigantu?

Vôbec nie. Život ma omlátil z rôznych strán, ale všetko čo som robil, som robil rád a so zápalom. Začalo to asi tým, že ma v roku 2006 zavolal kamarát, aby som mu robil lekárského námestníka v jednej stredočeskej nemocnici ktorú, chcel sprivatizovať. Išiel som do toho a tam som „pričuchol“ k manažérskej práci. Získal som si meno, neskôr sa stal lekárskym riaditeľom krajskej nemocnice v Mladej Boleslavi. Potom prišla príležitosť nastúpiť do Agelu.

Začal som pracovať v tíme súčasného podpredsedu spoločnosti Milana Lečkéšiho, potom som sa stal šéfom pre vedu a výskum, členom predstavenstva a predsedom predstavenstva. Začiatkom marca sa začal už tretí rok môjho pôsobenia v tejto pozícii. Neviem či je to úspešná kariéra, išlo to prirodzene.

Spoločnosť AGEL manažuje aj nemocnicu Košice – Šaca.

Cítite sa viac lekár, alebo manažér?

Keď som sa začal pohybovať v manažmente, uvedomil som si, že si potrebujem doplniť znalosti. Na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave som absolvoval manažment verejného zdravotníctva, ale medicínu som neopustil. Keďže pracovať na štandardnej klinike by bolo časovo náročné, našiel som si koníčka. Jeden víkend v mesiaci jazdím na stredočeskej záchranke. Udržiavam si tým lekársku erudíciu a v rámci urgentnej medicíny kontakt s praxou. A poctivo chodím aj na všetky vyžadované školenia.

Dnes je vaším domovom Praha. Udržiavate si ešte vzťah ku Košiciam?

Ja som v Košiciach veľmi často. Žijú tu moji rodičia, v Prešove mama mojej manželky, mám tu hromadu príbuzných a kamarátov. Rozhodne sa nenudím keď prídem do Košíc. Navyše, odkedy sme pod naše krídla prevzali Šacu, som tu z pracovných dôvodov oveľa častejšie.

Agel získal šačianskú nemocnicu keď ste už boli predsedom predstavenstva. Kúpili ste ju, aby ste mali dôvod navyše chodiť do Košíc?

To určite nie. Šaca by bola atraktívna pre akéhokoľvek prevádzkovateľa. Príležitosť kúpiť ju sme veľmi dôkladne prehodnocovali. Priznávam však, že ja som to jednoznačne odporúčal. Nemocnicu totiž veľmi dobre poznám a mám k nej vzťah aj cez väčšinu primárov. Sú moja generácia, moji spolužiaci z vysokej školy.

Mali ste v živote viac šťastia, alebo ste si úspech „vydreli“?

To, že som sa raz ráno zobudil a rozhodol, že chcem byť generálnym riaditeľom Agelu, je samozrejme hlúposť. Ale aj v mojom prípade platí, že šťastie praje pripraveným. A tiež, že som bol asi v pravom čase na pravom mieste. Dostal som ponuku ktorá prichádza raz život a neodmieta sa.

Prikývli by ste na ňu aj teraz?

Jednoznačne. Je to strašne zaujímavé, ľudsky i odborne ma to obohacuje, rozširuje obzor a dáva iný rozmer znalostiam, ktoré som za roky nazbieral. Uvedomujem si, že riadiť takúto firmu je unikátna príležitosť.

Cítite sa ešte Čechoslovák?

Pozrite, ja som odišiel v apríli 1993 do Japonska. V tom čase tam ešte stále rezonovalo Československo, mená ako Zátopek, Čáslavská, Dubček. Všade som hovoril, že pochádzam z Československa. Dodnes sa považujem za federalistu, hoci sa to už veľmi nenosí. Objektívne ale musím konštatovať, že podľa mňa sa Slovákom a Čechom nemohlo stať nič lepšie, ako že sa Československo rozdelilo. Vzťahy sa absolútne vyčistili, Slováci sú v Čechách najobľúbenejší cudzinci a ja osobne vôbec nevnímam Prahu ako cudzie mesto a Čechy ako cudzí štát. Ja sa aj tam cítim doma.

Myslíte, že vám to pomohlo dostať sa do čela českej firmy?

Vôbec si nemyslím, že by to hralo nejakú úlohu. V Čechách sa už tieto otázky dostali na úroveň, kde sa národnosť či štátna príslušnosť nijako zvlášť neriešia. Riaditelia mnohých nadnárodných firiem sú cudzinci a ani ja to vôbec nepovažujem za pozoruhodné. Ani to, že nejaký Slovák je generálnym riaditeľom Agelu. Pre mňa je všeobecne dôležité dívať sa na každého človeka ako na svojbytnú osobnosť. Aj pri pohľade na našich pacientov. Nech by k nám prišiel ktokoľvek, bez ohľadu na vyznanie, farbu pleti či národnosť, vždy bude ošetrený. Z princípu nerobím medzi ľuďmi rozdiely.

Čo vám dalo sedem rokov v Japonsku?

To by bola téma na knihu. Keď sa mi po roku 1989 naskytla príležitosť vycestovať, už som nebol najmladší. Odchádzal som tam pred tridsiatkou, doma som mal už manželku a malú dcérku, ale strašne som chcel získať zahraničnú skúsenosť. Dnes musím povedať, že hoci nám spočiatku nebolo ľahko, celej rodine to dalo obrovský impulz a medzinárodný rozmer chápania súvislostí. Mňa to nesporne obohatilo aj profesijne. Vytvoril som si obrovské množstvo kontaktov po celom svete, s mnohými kolegami ich dones intenzívne udržiavam. Takúto skúsenosť môžem odporúčať každému. Japonsko je navyše nádherná krajina, mne veľmi blízka. V podstate je to moja druhá vlasť.

Málokto vie, že ste synom lekára Jána Dudru, zakladateľa kardiologickej Jednotky intenzívnej starostlivosti v bývalej košickej Fakultnej nemocnici s poliklinikou. A tiež to, že váš otec, schovaný za pseudonymom Ján Kado, bol dlhé roky skvelým rozhlasovým partnerom Petra Gaža v humoristickom zábavníku Maratón. Nelákala vás jeho dvojjedinosť?

Už mi povedali, že by som sa mal živiť ako stand-up komik. Ale boli to moji veľmi blízki ľudia. Vo verejných kontaktoch som skôr introvert, veľmi nerád dávam rozhovory. Skôr ich odmietam, dohromady ich bolo asi päť, v rozhlase som bol iba raz. Prosto, ja to nemám rád a takéto ambície som nikdy nemal. Na rozdiel od môjho otca, ktorý je extrovertný človek a bezosporu nesmierne talentovaný rozhlasový herec. Musím ale prezradiť, že aj on opakovane odmietal ponuky na vystúpenia v televízií. Dokonca viem o ponuke spolupracovať s pánmi Lasicom a Satinským. Boli u nás, stretol som sa s nimi, a hoci ja som to veľmi podporoval, otec odmietol. Asi preto, že napriek rozhlasovej popularite sa v prvom rade cítil byť lekárom.

Čo pre vás ako kozmopolitného človeka môžu ešte znamenať Košice?

Bez okolkov tvrdím, Košice sú pre mňa pevný bod vo vesmíre. Žijú tu moji rodičia a toto mesto považujem za existencionálny princíp v mojom živote. Hoci som sedem rokov prežil v Japonsku a teraz už šestnásty rok žijeme s rodinou v Prahe. Nepovažujem sa za kozmopolitu, ale cestovanie mi nie je cudzie. A do Košíc sa budem vracať stále.

  MUDr. Ján Dudra , Ph.D., MPH (*1964) - lekár, predseda predstavenstva spoločnosti AGEL    V Košiciach sa narodil, absolvoval základnú školu, gymnázium na Poštovej (niekdajšej „Šmeralke“), vyštudoval Lekársku fakultu UPJŠ, oženil sa, tu sa narodili aj jeho dve deti. Ako lekár začínal na II. Chirurgickej klinike pod vedením profesora Júliusa Vaja vo vtedajšej košickej Fakultnej nemocnici na Rastislavovej ulici. Životné cesty ho cez Japonsko priviedli v roku 2012 do Agelu kde po relatívnej krátkom čase zasadol na najvyššiu stoličku spoločnosti ako predseda predstavenstva, čo znamená najvyššiu riadiacu pozíciu. V Nemocnici Košice-Šaca je členom dozornej rady.    

Foto: Iveta Vaculová, Ivan Fleischer, archív RTVS