Milan Kolcun: Košice sú čoraz lepším miestom pre život

Milan Kolcun je už akousi košickou ikonou. Patrí medzi najznámejších ľudí v meste. Aj vďaka širokému záberu jeho aktivít. Okrem toho, že sprevádza ľudí na potulkách mestom, má svoju tolkšou Bez šepkára v Štátnom divadle, píše knihy, prekladá, je aj roky aktívny v médiách a donedávna učil španielčinu na gymnáziu. V relácii Pod kožu v TV KOŠICE:DNES ho vyspovedal Dušan Karolyi.

Ako máš rozdelené svoje aktivity v priebehu mesiaca, čo a do akej miery ťa najviac vyťažuje?
Je toho veľa. Musel som nechať učenie, pretože pre každého má deň iba 24 hodín. Chcel som sa skôr sústrediť na veci, ktoré mám rád. Tolkšou Bez šepkára je určite na prvom mieste. Jej príprava mi zaberie asi týždeň, keďže robím námet, scenár, réžiu. Sám vyberám hostí, s ktorými sa treba pred predstavením stretnúť a porozprávať. Určite je toho dosť, čo predchádza „vrcholu ľadovca“, ktorý vidia diváci v divadle, kde sa rozprávam s piatimi hosťami. V tesnom závese za šou sú potulky. Každý mesiac pripravujem novú tému. Pravidelne na ne mesačne chodí asi 200 – 300 ľudí. Vždy chcem, aby boli zaujímavé. Po pätnástich rokoch, čo ich robíme, nám hľadanie nových tém dá občas zabrať. Samozrejme, mám aj ďalšie aktivity. Do Košíc chodí stále viac turistov, takže ma veľmi často pozývajú, aby som ich sprevádzal. No, a v neposlednom rade chcem dopísať knihu o Dóme sv. Alžbety. 

Čo si si zaprial do nového roku? Dal si si nejaké predsavzatia?  
Predsavzatia si nedávam. Dokonca som jeden rok večer o desiatej zaspal. Vtedy ma nezobudil ani ohňostroj, ani delobuchy. 

Sú Košice mestom alebo miestom, kde sa žije čoraz lepšie? Prečo? Na čom to pozoruješ?
Sú. Je to už dané tým, že Košice nie sú veľké mesto, ale na druhej strane ani malé. Máme tu operu, činohru, balet… Môžeme tu urobiť aj veľké koncerty. Veď tu vystupoval Joe Cocker či Bob Dylan. Blízko sú lesy, môžeme sa ísť poprechádzať, za pár minút sa človek dostane napríklad do Čermeľa. Treba si to pripomínať a pripomínajú nám to hlavne turisti. Bežný človek to pokladá za samozrejmosť. 

Už rok a pol sa v meste intenzívne hovorí o parkovaní. Ty bývaš v centre, ako vnímaš nový systém, ktorý zaviedla firma EEI?
S bicyklom sa mi veľmi dobre parkuje. Málokto však vie, že som aj motorista. Nový režim sa mi z viacerých hľadísk nepozdáva. Súkromná firma by to nemala prevádzkovať a mali by byť väčšie možnosti parkovania. Malo by to byť voľnejšie pre tých ľudí, ktorí si za to platia.

Keď sa prechádzaš po meste, čo ti prekáža, čo by si zmenil, ak by si bol, povedzme, primátorom?
Keď si sadnem do auta, tak sa čudujem, kde všade sú zápchy a o koľkej sú zápchy. Uznávam, že to má sčasti na svedomí rekonštrukcia električkových tratí. Ďalším dôvodom určite je, že sa nedáva priorita neautomobilovej doprave a MHD. Možno treba začať od úplne jednoduchých vecí. Máme krásny cyklochodník na Moyzesovej ulici, ale ten nikdy nie je v zime odhrnutý od snehu. Mňa sa ľudia pýtajú, že prečo jazdím v zime na bicykli. Ale keď sa to dá vo Švédsku či Dánsku… Tam na bicykli jazdí oveľa viac ľudí a v zime upravujú cyklochodníky ako prvé.
Veľmi dobrú prácu v tomto robí hnutie Východné pobrežie, ktoré vypracovalo mapku Košíc s prehľadom, kde všade a za aký čas sa dá ísť električkou alebo pešo. Volá sa to Kráčať koľaje. Určite je lepšie presúvať sa po meste inak ako len autom.

Mimochodom, nikdy si nemal politické ambície?
Sem-tam niekto povie, napríklad také tetušky: pán Kolcun, keby vy ste chceli byť primátorom, tak my by sme vás volili. Ale serióznu ponuku som nedostal. Môj kamarát má taký plán, že by som sa spojil s nejakým silným kandidátom a potom by som sa kandidatúry vzdal. To by mi však museli zaplatiť. Peniaze by som dal na charitu. 

Nikdy ti neponúkali, aby si napríklad moderoval ich mítingy alebo akokoľvek vylepšoval ich imidž? Prečo si to odmietal?
Nedostal som také ponuky a aj som rád, lebo by som musel povedať nie. Ako povedala Iveta Radičová, keď ju lanárili opäť do politiky: ja už také vysoké gumáky nemám. Mne stačí, že si to vyskúšali iní. Som trochu od prírody zbabelec a toto by som nevedel robiť tak dobre, ako si myslím, že robím potulky či tolk-šou. Našiel som sa v tom, tak prečo by som mal ísť inde. Vždy sa čudujem politikom, keď niekto je výborným odborníkom v nejakej oblasti a zrazu sa z neho stane politik, ale už vôbec nie taký dobrý.

Za éry ktorého primátora mesto najviac rástlo?
Z tých, čo si pamätám, myslím, že Rudolf Schuster. Teraz už vieme primátorov dosť kontrolovať. Či už vy, ako média, ale aj ostatní ľudia priamo v teréne. 

Písal si v blogu pozitívne o R. Schusterovi, avšak žiadne zmienky o negatívach, zadĺžení mesta, Strelingstave… Neselektuješ podľa osobných sympatií?  
Nie som verejnoprávne médium, že by som musel byť extra nestranný. Ja som vtedy len zacítil, že sa dosť kydá jedným smerom a vyvážil som to tým, čo ja chcem povedať.

Čo plánuješ inovovať v potulkách v novom roku?
Máme vždy aj nové témy. Najbližšie bude Židovská potulka už tento víkend. Tá síce nie je nová, ale vždy je o ňu záujem. Vo februári budeme robiť po prvý raz Leteckú fakultu. O areáli, ktorý za socializmu mal okolo 2 000 obyvateľov. Teraz znova ožil, hoci už nie v takej nádhere. V marci bude témou Seminárny kostol, v apríli Detská železnica. To sú témy, ktoré sme za 15 rokov ešte nerobili. 

Neoficiálne sa nazývaš popularizátorom dejín mesta. Tvoji kritici z odborných kruhov však tvrdia: Prečo hovorí alebo aj píše o histórii človek, ktorý nie je historikom. Tak to potom aj vyzerá… Ako by si oponoval?
Myslím, že je dôležité byť akýmsi spojítkom. Jedni ma odsudzujú. Ale rozprávam pre ľudí a nemôže to byť až také odborné. Druhá skupina historikov mi je zas vďačná, pretože na potulkách ukazujem aj knihy, z ktorých som čerpal. Upozorňujem na to, že v nich nájdu ľudia viac. Akoby som budoval mostík pre bežného človeka, aby sa pozrel ešte za kvalitnou historickou literatúrou, čo by bežne neurobil. A netreba zabúdať na to, že potulkársky jazyk nie je prudko odborný, ale je blízky aj mladým. Na potulky chodia všetky vekové kategórie.

 [tv_show slug=”pod-kozu-s-milanom-kolcunom”][/tv_show]

Ktoré historické osobnosti mesta nezaslúžene zapadli prachom a aj na potulkách sa o nich snažíš informovať ľudí?
Košické osobnosti ako keby neboli docenené. Keď sme na túto tému robili potulku, prišlo veľmi málo ľudí. Keď sme ju o pár rokov zopakovali, prišlo zase málo. Veď v Košiciach žili také osobnosti, ako napríklad staviteľ a architekt Korintského prieplavu v Grécku Béla Gerster či spisovateľ Sándor Márai. Spomenul by som aj Antona Harčára. Bol pápežským prelátom. Už má pamätnú tabuľu na Alžbetinej ulici. Napísal krásnu knižku Žil som v Košiciach. Bol pri podpisovaní Košického vládneho programu, bol pri tom, keď sa oslobodzovali Košice, robil slovenskú činnosť, keď Košice pripadli Maďarsku. Bol to človek, ktorý mal vyše 90 rokov a žil týmto mestom a pozdvihoval ho duchovne aj odborne.

Košické potulky majú 15 rokov. Medzičasom vznikli potulky aj v Prešove, Banskej Bystrici či Bardejove – si na nich nejako zainteresovaný?  
Boli u nás práve ľudia z Prešova, pýtali sa, či sa môžu pozerať. S Prešovom je perfektná spolupráca. My pozývame ľudí do Prešova a oni do Košíc. U nás je potulka prvý víkend, v Prešove druhý a v Bardejove tretí. Finančne na tom nie som zainteresovaný. 

Ak by sa ti mali splniť aj smelé plány či predstavy, kde bude a čo bude robiť Milan Kolcun o desať rokov?
Myslím si, že nielen o 10, ale aj o 20 či 30 rokov, hoci s paličkou, urobím nie možno štyri turnusy potuliek za deň, ale jeden alebo dva. A tolkšou by mohla vyzerať tak, ako ju robí teraz Karel Šíp. Má už cez sedemdesiat a stále briskne rozmýšľa. To by som chcel robiť čo najdlhšie. Ale možno prídu aj iné nápady…