Na tri dni sa odstrihol od sveta. Dobrovoľne sa zatvoril do tmy

Predstavte si, že nič nevidíte, takmer nič nepočujete, iba cítite. Odstrihnete sa od každodenného chaosu a zostanete sám so sebou, len s vašimi myšlienkami, vidinami, víziami… Pre mnohých možno šialená predstava, pre šéfa online KOŠICE:DNES Juraja Karlíka jednoznačné rozhodnutie. Nechal sa zatvoriť na 72 hodín do úplnej tmy. 

Tma je pre mnohých ľudí strašidelná, tajomná, pre ďalších upokojujúca. Pre Juraja je krásna. Už po stáročia sa Tibeťania nechávajú zatvárať do zatemnených miestností či jaskýň, kde hľadajú totálne ticho a tmu. Oslobodzujú sa od zaťažujúcich myšlienok, emócií. Umožňuje im to nazrieť do ich vnútorného sveta. V tme sa človek zoznamuje so svojou podstatou.

Drevená chatka v Poľsku v oblasti Łysa Góra nie je ničím výnimočná. Nenápadne stojí v ústraní lesa, obklopená listnatými stromami. Aj keď možno pôsobí neobývane, vždy má obyvateľa, ktorý v nej strávi istý čas.

Skladá sa z dvoch častí. V jednej je matrac na spanie, priestor na meditovanie a cvičenie. V druhej je malá kúpeľňa a záchod. Chatka má len jedno malé okienko, cez ktoré jej obyvateľ dostáva jedlo. Aj keď navonok výnimočná nie je, výnimočné je to, čo tam človek prežíva.

Jedna z ciest

Juraj sa v nej rozhodol stráviť tri dni v totálnej tme. Prečo? To sme sa pýtali aj my v redakcii. Jedni krútili hlavami, druhí ho podporovali a jeden kolega sa priznal, že by tam nešiel, aj keby mu zaplatili. Nechápal, čo by tam robil a načo to je vôbec dobré.

Juraj má však blízko k duchovným veciam a meditáciám. „Snažím sa kultivovať a rozvíjať svoju podstatu nielen v tme, ale i v bežnom živote. Toto je len jedna z ciest. Je to veľká príležitosť, ako sa dostať k sebe a zistiť, čím v skutočnosti som.“

Vraví, že v bdelom živote nás všade obklopuje hluk, vzruchy, neustále rozptýlenie. K vnútorným procesom a svojim hlbším stránkam sa nedokážeme dostať. „Toto je hutná skúsenosť, keď človek odpojí od seba okolitý svet, nepotrebuje používať zrak a ďalšie zmysly. Vtedy začne vnímať, čo sa deje v jeho vnútri. Ja som sa spojil sám so sebou.  Je to dobrý nástroj pre ľudí, ktorí často hľadajú príčiny toho, čo sa deje vonku. Tam ste však len vy sami so sebou a premýšľate nad tým všetkým. Keď túto skúsenosť presuniete do bežného života, tak zistíte, že za všetky veci, ktorých sa bojíte, môžete vy. Vy ste spolutvorca svojej  reality.“

Tma a realita

Pre Juraja to nie je prvý pobyt v tme. Vyskúšal si ho minulý rok na jeseň. Tentoraz vedel, do čoho ide, a nebolo to pre neho až také vzrušujúce. „Minule som tam bol takisto tri dni. Nemyslím si však, že 72 hodín stačí na to, aby človek vehementne niečo vyriešil. Desať dní by bolo akurát, no nevyšlo mi to. Môj časový harmonogram mi to neumožnil. V tretí deň to začínalo byť veľmi obohacujúce…“

Keď pred rokom vyšiel z chatky, očarila ho nádherná paleta farieb lesa. „Bolo to neskutočné. Nemohol som uveriť, že to je realita. Teraz to bolo tiež silné, ale jeseň mala svoje čaro. Na tri dni som totálne odpojil reč a mal som problém poskladať slová za sebou. To najlepšie na tom všetkom bolo, že som si to mohol vyskúšať, a to najhoršie, že sa to celé skončilo…“

Človek, ktorý sa rozhodne pobyt absolvovať, by mal začať s 24 hodinami. Neodporúča sa to ľuďom, ktorí trpia vážnejšími psychickými poruchami. „Ak zvládne človek deň a noc, v budúcnosti to môže vyskúšať na dlhšie. Sú ľudia, ktorí tam chodia aj na celý mesiac…“

Živé sny

Podľa Juraja nekonečná tma často pomáha v rozhodovaní pri náročných životných situáciách. Človek sa ponorí sám do seba a má čas rozmýšľať nad sebou a svojím životom. Je to veľmi užitočný bojovník proti vyhoreniu, podporuje kreativitu, predstavivosť, oživuje zmysly. „V prvý deň som veľa spal. No oživil sa mi kontakt s mojimi snami, aj teraz po návrate ich mám živšie. V tme neviete, či je to vízia, alebo sen. Mal som aj vidiny, to sa tam stáva. Prebieha to rôzne. Niekedy sú to svetlá, obrazce, inokedy počujete hudbu, zvuky…“

Strach vždy po čase pominie

Tak ako každý človek na svete aj Juraj má strach. Ako malý chlapec sa bál hadov, predstavoval si, že sú pod posteľou. Teraz je ten strach iný. „Bál som sa, aj keď som išiel prvýkrát do tmy, ale do minúty som bol v úplnom pokoji. Obavy vždy rýchlo pominú. Vo svojom živote som sa naučil, že všetko sa mení a nič nemôžeme udržať večne. Aj strach pominie po určitej dobe. Ak ho však mám, pozriem sa mu do očí a poviem mu: Vitaj! Strach ma často prinúti, aby som sa tou vecou zaoberal. Ty si môj strach, nie cudzí, a tak sa z neho stane kamoš. Najväčší strach vzniká, keď ho človek potláča.“