Naštrbené vzťahy, strata zamestnania, ponorková choroba. Ako to zvládnuť?

Pandémia ochorenia COVID-19 priniesla so sebou mimoriadne náročné obdobie. Aj keď sa opatrenia uvoľňujú, mnohí ešte stále pracujú z domu, deti takisto ešte nechodia do školy a ich vyučovanie prebieha v domácom prostredí. V čase izolácie je potrebné, aby sme medzi sebou vychádzali harmonicky, predchádzali hádkam a venovali sa iným témam ako je koronavírus.

O tom ako zvládnuť toto obdobie sme sa rozprávali so psychologičkou Luciou Klasovou z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Karpatskej 8 v Košiciach.

Partnerské vzťahy

Ako sa podľa vás zmenilo fungovanie rodín či partnerských vzťahov po zavedení preventívnych opatrení v rámci korony? 
Určite táto situácia zasiahla fungovanie rodín. Otázka je, ako a do akej miery. Každá rodina sa musela vysporiadať s faktom, že deti sú vzdelávané doma, rodičia pracujú z domu a popritom sa starajú o domácnosť. Keďže sú všetci členovia rodiny doma, vzniká minimum priestoru pre seba, vlastné aktivity a pokoj či nič nerobenie. V takýchto chvíľach je potom ťažšie nájsť si dostatok času a energie, aby sme sa venovali ešte aj partnerovi. Aj keď sa nájde nejaké pokojné „okno“, radi by sme ho strávili sami so sebou a venovali sa sebe a svojim potrebám, ktoré v tejto situácii idú do úzadia. Samozrejme, že týmto môže partnerský vzťah trpieť.

Poraďte, ako to doma zvládnuť aj bez hádok?
Dôležité je si uvedomiť, že hádku je možné vnímať dvojako – ako výmenu názorov, alebo kričanie, nadávky, slovné útoky a pod. Hádka ako bežná výmena názorov a postojov dvoch ľudí o určitej veci je úplne bežná a v normálne fungujúcom vzťahu aj žiadaná. Samozrejme, že v situácii koronakrízy, vplyvom frustrácie, rôznych emócií a „ponorky“ môže konflikt ľahšie prerásť do kričania, výčitiek a pod.

Preto je vhodné si pred samotným rozhovorom uvedomiť, čo by malo byť jeho obsahom, aké argumenty použijem, aké kompromisy som ochotný urobiť, čo od rozhovoru očakávam, akým spôsobom ho chcem viesť a aký pocit chcem mať ja a partner z rozhovoru. Akonáhle by už rozhovor nabral negatívny smer, vždy ho vieme slušne ukončiť, aby sme si dali čas na premyslenie a vychladnutie emócií.

Ešte dodám, že aj keď sa nejaká hádka objaví aj s krikom a silnými emóciami, ktoré sme možno držali v sebe dlho, odporúčam prijať zlyhanie, ospravedlniť sa partnerovi a fungovať ďalej. A ak by nám zostalo ešte trochu energie, môžeme sa zamyslieť, čo viedlo k takejto nekonštruktívnej hádke alebo výbuchu. 

Mnohé ženy (ale i muži) „trpia“, ak musia byť často spolu v jednej domácnosti. Viacerí majú aj manželské problémy… Čo robiť v taktom prípade?
Je pravdou, že situácia spojená s koronakrízou môže už pretrvávajúce problémy prehĺbiť, alebo urýchliť. Možno ide o problémy, o ktorých partneri vedeli, alebo tušili a báli sa o nich hovoriť, alebo nevedeli, či neuvedomovali si ich pri bežnom režime.

Môže dôjsť akémusi uvedomeniu, čo od života, partnera, manželstva očakávam, a teda ak to nekorešponduje s aktuálnou situáciou aj k radikálnym riešeniam. Niektorým párom by pomohlo nerobiť radikálne rozhodnutia, vhodnou alternatívou je krátke odlúčenie, kedy by mali čas na premyslenie, utriedenie myšlienok alebo vypŕchanie intenzívnych emócií. Vhodné je, nakontaktovať sa na manželského poradcu alebo terapeuta, ktorý by partnerom pomohol ako efektívnejšie komunikovať. 

Môže byť podľa vás koronakríza spôsobiť vyššiu rozvodovosť?
Zdravý a fungujúci vzťah by práca z domu a obmedzené vychádzanie von mohli partnerov  naopak utužiť, niektoré páry by objavili niečo zaujímavé a dosiaľ nepoznané o svojom partnerovi, našli by ďalšiu motiváciu pracovať na vzťahu. Zistili alebo potvrdili by si, že partner, s ktorým žijú, je ten „pravý“. Ťažko očakávať od nefunkčného vzťahu, že by sa v tejto krízovej situácii stal zrazu z ničoho nič fungujúcim. Vzťah, ktorý bol na spadnutie a kde sa slovo rozvod spomínalo, sa s veľkou pravdepodobnosťou aj rozvedie, ale nie v súvislosti, že by kríza bola spúšťačom, skôr len urýchlila daný proces. 

Doma by sme sa určite nemali rozprávať len o koronavíruse. Sú dovolenky dobrou témou? S veľkou pravdepodobnosťou sa väčšina z nás kúpať v mori toto leto asi nebude…
S blížiacim sa letom táto téma akosi viac vyvstáva do popredia. Doteraz sme boli všetci zvyknutí, že v takýto čas sme presne vedeli kam a s kým pôjdeme, na ako dlho, mali sme zarezervované letenky, ubytovanie, kúpené zájazdy a pod. No v aktuálnej situácii, kedy nič nie je isté sa plánovať dovolenka veľmi nedá. Zasa na druhej strane nevidím nič zlé v tom, zamýšľať sa nad možnosťami kam by sme chceli ísť, ak to situácia dovolí a otvoria sa hranice a zvážiť či netráviť dovolenku na Slovensku.

Zaspomínanie si na dovolenky v minulosti, na vtipné situácie a spoločné zážitky nás vedia stmeliť. Vhodnými témami rozhovorov sú aj tipy na výlety po okolí Košíc, kreatívne tipy pre deti, ale aj dospelých, filmy, seriály a pod. Ak by som to mala zhrnúť, nech ide o témy, ktoré nám prinášajú pozitívnu emóciu a máme možnosť sa niečo nové dozvedieť.

Strata zamestnania

Ako má človek zvládnuť to, že stratil prácu. Nájsť si novú bude v tomto čase veľmi náročné…
Všeobecne strata práce, ktorá nám udávala režim dňa a živobytia, s ktorým sme vedeli pokryť naše finančné výdavky, je nesmierna psychická záťaž. Človek si uvedomuje záväzky, ktoré má voči iným inštitúciám a rodine. Stres je o to väčší, že v tejto krízovej situácii vidina novej práce a voľného miesta, je v nedohľadne až nereálna. Po prvotnom odznení týchto pocitov, je vhodné sa zamyslieť nad inými spôsobmi zárobku. Využiť súčasnú situáciu a dopyt po určitých typoch produktov s prihliadnutím na svoje manuálne zručnosti.

Možno táto situácia niektorých podnieti k úvahám o vlastnom biznise. Vhodnou alternatívou sú aj dobrovoľníctva, v ktorých síce nezarobíme, ale máme možnosť zažiť pocit vlastnej hodnoty a kompetencie. Vhodné je hľadať pomoc aj u odborníkov na finančné poradenstvo, ktorí by nám vedeli pomôcť s obmedzenými financiami.

Čo človek prežíva, keď stratí prácu?
Tým, že ich finančné zdroje, od ktorých boli závislí z mesiaca na mesiac, vplyvom krízy nie sú, môžu pociťovať väčší stres až úzkosť resp. nárast úzkosti. Môže sa to prejavovať nespavosťou, potením, búšením srdca, ťažkosťami s dýchaním, výbuchmi hnevu a neustálymi úvahami o finančných ťažkostiach. Vzniká akýsi začarovaný kruh. Človek viac a viac upadá na nálade a vyššie spomínané ťažkosti sa prehlbujú. 

Život sa pomaly vracia do normálu, bude ťažké si na to zvyknúť?
Výhodou je, že bežný život sme zažili a máme s ním skúsenosti. Myslím, že náročnejšie bolo adaptovať sa na obmedzenia, ktoré prichádzali denne a boli výrazné. Čelili sme situácii, ktorá na Slovensku nemala obdoby a nikto z nás nič podobné nezažil. Dokázali sme prijať danú situáciu a vysporiadať sa s ňou spôsobom nám vlastným – niektorí pomalšie a so strachom, iní s dávkou humoru a určitého nadhľadu. Paradoxne pri uvoľnení niektorých opatrení, sa u niekoho môže objaviť väčší strach a úzkosť. 

Všetci túžime po živote pred koronakrízou, ale len málo z nás si naozaj položí otázku, či bude takýto život možný. Pripusťme fakt, že nejaké obmedzenia sa stanú bežnou súčasťou nášho života, ale zasa nedovoľme strachu ovládať náš život do takej miery, že si nebudeme užívať prítomnosť a všetko, čo ponúka.