Opera je jeho druhý život. Jaroslav Dvorský by niektoré svoje obrazy nepredal ani za 5 000 €

Okrem operného spevu milujete aj umenie. Aké tri vlastnosti by podľa Vás mal mať každý umelec?

„Musí to milovať a nerobiť to pre peniaze. Musí byť húževnatý a musí stále pracovať. Umelec musí mať svoje inšpirácie a musí mať vytvorené podmienky, aby mal kde maľovať. Priestor, talent, pracovitosť.“

Keď zostaneme pri umeleckej stránke, tak aký je Váš obľúbený obraz?

„Raz som dostal knihu od Ilia Repin, ktorý bol ruským maliarom. Zamiloval som sa do jeho malieb. Popri listovaní som narazil na portrét Mussorgského. Šialené oči, červený nos, oblečený je v župane. Pozerá tak divne, akoby ho obťažovalo, že ho maľujú. Bol namaľovaný tri týždne pred smrťou a je tam zachytené všetko. Očaril ma a namaľoval som ho alla prima, teda dokončil som ho na prvú šupu. Tento obraz som nechcel predať ani za nič. Dodnes ho mám doma. Ďalší obraz, ktorý milujem je obraz mňa a mojej ženy, ona ma presvedčila, aby sme ho nepredali. Aj ten máme stále doma. Ani keby mi za nich ponúkli 5 000 €, aj tak ich nepredám, sú pre mňa vzácne.“

Spomeniete si aj na prvé predstavenie v Štátnom divadle Košice?

„Zaskakoval som vtedy operu La traviata. Potrebovali Alfreda a ja som to dovtedy nikdy nespieval, ale do týždňa som sa tú operu naučil naspamäť. Denne som na tom robil. Bez skúšky som šiel na javisko a odspieval som to. Mal som stres, ale keď som začal spievať, tak som vedel, že to zvládnem. Brat Peter mi povedal, že som taký kamikadze spevák, pretože som šiel s kožou na trh.“

Čo sa Vám na Košiciach najviac páči?

„V Košiciach žijem 17 rokov. Chcem tu zostať a považujem sa za Košičana. Celé centrum mesta je veľmi pekné. Čo sa týka divadla, na Slovensku nie je lepšieho, či už z akustického hľadiska alebo aj z hľadiska krásy. Mám tu ženu, rodinu a veľa priateľov. Bratia bývajú v Bratislave a chodím za nimi cez celú republiku, ale vzdialenosť nie je nijaký problém.“