Peter Kalmus: Nikoho cielene neprovokujem
Jedným z divácky úspešných programov televízie KOŠICE:DNES je relácia Nečakaný hosť. Ako prezrádza názov, naši redaktori nečakane prepadnú známu osobnosť doma, v štúdiu, na pracovisku či kdesi na ulici, aby ju vyspovedali. Okrem termínu stretnutia nie je nič dopredu pripravené. O to viac sú odpovede na naše otázky spontánnejšie…
Košického výtvarníka Petra Kalmusa považujú mnohí ľudia za kontroverznú persónu. Aký je v skutočnosti? Petra sme vyspovedali v jeho byte – ateliéri. Ochotne odpovedal na naše otázky…
Bez čoho nemôžete žiť?
Keď sa opýtali kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ako by defi noval Kalmusovu tvorbu, povedal, že Kalmus netvorí umenie, Kalmus je umenie. Takže – asi bez umenia nemôžem žiť…
Mnoho ľudí vás považuje za provokatéra. Koho radi provokujete?
Neprovokujem cielene nikoho. Problém je v tom, že to, čo u nás vnímajú ľudia ako provokáciu, v New Yorku, Paríži alebo už aj v Prahe by nikoho neprovokovalo. Brali by to ako samozrejmosť, súčasť života.
Často spájate politiku s umením. Nechceli by ste byť poslanec?
Nie, nie, v žiadnom prípade. Pretože ako umelec si musím zachovať nejakú nadstranníckosť, aj keď sa politicky angažujem. V živote by som nevstúpil do žiadnej politickej strany. Umelec by sa mal občiansky angažovať, ale nemal by byť v aktívnej politike.
Báli ste sa niekedy o život? Kedy ste naposledy pocítili strach?
Mám strach každý deň, keď si napríklad zapnem správy… Alebo keď som na sociálnej sieti a čítam tam množstvo šialených vyhrážok. Mám strach z nástupu nacionalizmu, šovinizmu, antisemitizmu. Myslím si, že každý normálny človek má z toho strach.
Bojíte sa terorizmu?
Podvedomý strach tam kdesi vo vnútri je stále prítomný, pretože je to šialené, keď pomaly každý deň počúvam a čítam o teroristických útokoch. Ale potláčam to v sebe, lebo potom by človek nemohol fungovať, nemohol by cestovať, chodiť na koncerty, medzi ľudí…
Akú úlohu zohrávajú vo vašom živote sociálne siete a elektronické médiá?
Samozrejme, že ich používam. Ale ako s každou inou vecou aj s nimi treba vedieť narábať. Pripravujem výstavu, ktorá bude dokumentovať moje názory, fotografi e a autobiografi cké príbehy zverejnené na sociálnych sieťach.
Čo budete robiť ešte dnes večer?
Určite si pôjdem zabehať, dám si sprchu, zobral som si katalóg z výstavy, tak ho prelistujem, preštudujem a zaarchivujem. A u mňa je to taký už takmer štyridsaťročný rituál, že stále okolo desiatej idem na jedno, dve, možno aj tri relaxačné pivká. Ja nazývam kaviareň alebo krčmu svojou obývačkou. Je to iné prostredie, ktoré na chvíľu vytrhne človeka z jeho sveta, človek sa konfrontuje s inými ľuďmi, ktorí majú svoj názor, a tak ďalej…
Foto: Veronika Janušková
