Rudolf Biermann: Tento festival má vynikajúce šance

Dnes sa v Košiciach začínajú deväťdňové filmové hody. Na 24. ročníku festivalu Art Film Fest, pochopiteľne, nebude chýbať jeho generálny manažér Rudolf Biermann. Najúspešnejší slovenský filmový producent prelomu storočí s manažérskymi skúsenosťami z Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary poskytol denníku košice:dnes a tv:naša rozhovor.  

Jednou z hviezd festivalu bude český herec Karel Roden, ktorý si, okrem širokej plejády úloh v českých filmoch, zahral okrem iných aj po boku holywoodskej star Roberta De Nira v snímke s názvom 15 minút. Je o ňom známe, že nerád poskytuje rozhovory. Bude možné získať od neho interview?

No, to neviem, ešte som sa s ním o tom nerozprával. Ale máme sa stretnúť, pretože sme spolu robili jeho aj môj posledný film, ktorý sa volá Masaryk. Predstavuje v ňom syna prezidenta Československa, diplomata Jana Masaryka. A hrá ho úžasne. Dúfam, že bude mať dobrú náladu, bude to brať ako oddych a rovnako dúfam, že ho na pár rozhovorov presvedčím.  

Je veľmi ťažké presvedčiť zahraničné hviezdy, aby prišli na Slovensko?

Myslím, že je ťažké presvedčiť ich, aby prišli na festival kamkoľvek a kedykoľvek, pretože sú naozaj všetci precestovaní. To, čo majú v zmluvách ako „povinnú jazdu“, tam idú. Ak majú zmluvy s veľkými produkciami, veľkými štúdiami, tak musia ísť na festival do Cannes alebo do Benátok. Pretože, ako sa hovorí, je potrebné dodať Hollywoodu povestný „glamour“. Inak šance dotiahnuť na festival významnú osobnosť sú v prvom rade o tom, či niekoho poznáte. Samozrejme, je to aj o tom, či majú herci práve dobrú náladu, či sa im tam vôbec chce. Vtedy nejaký rozdiel medzi Košicami, Nemeckom alebo Španielskom nehrá úlohu.  

Pre vás bude asi náročné pozrieť si väčšinu filmov. Aké sú vaše predstavy, čo všetko stihnete?

V Košiciach asi nestihnem vidieť vôbec nič. Mám s tým veľkú skúsenosť. Keď som ako manažér organizoval festival v Karlových Varoch, videl som za celý čas možno desať filmov. Jeden si ale v Košiciach určite nedám ujsť, ak to bude len trochu možné. Je to môj milovaný film od Alana Parkera – Angel Heart. Ten by som strašne rád videl. No a keď chcem vidieť iné, na to je kopa iných festivalov.  

Zúčastňujete sa aj na zahraničných festivaloch. Ako by ste ich porovnali?

Áno, pravidelne sa na nich zúčastňujem. Patrím už medzi veteránov festivalu v Cannes a v Berlíne. Benátky a Toronto navštevujem s prestávkami. Od roku 1990, keď sa otvorili hranice, som v Canes nechýbal ani rok, podobne v Berlíne, bilancia Benátok bude taká polovičná. V Toronte som bol už veľakrát, pretože tam majú radi filmy Martina Šulíka. Navštívili sme ho aj s filmom Jana Hřebejka Svatá čtveřice. Vtedy jedna česká kritička vyčítavo napísala, že ten katastrofálny Hřebejkov film sa hrá na takom veľkom festivale. Hrali ho tam pred 800 divákmi, sála bola vypredaná… Myslím si, že je to typické pre každý národ. Ak je film o nich, tak sa smejú menej, než keď je to o tých druhých…  

Česi produkujú oveľa viac filmov než Slováci. Čím to je?

Zjednodušil by som to. Keď pominieme národnostné menšiny, Slovákov je 4,5 milióna, Čechov 10,5 milióna. V návštevnosti sa to v posledných rokoch už vyrovnalo, niektoré veci bežia u nás lepšie a opačne. Čo sa týka národného filmu, na Slovensku sa ročne vyrobí sedem snímok, koprodukčne ďalších päť alebo šesť. Výsledky za posledných 25 rokov sú vlastne vynikajúce. Vždy sa musíme pozerať na to, aký sme veľký národ a len do tej výšky môžeme vyskakovať. Ide však o čosi iné. Čím menší národ, tým máme väčší problém robiť žánrový film. Väčšinou ho kultúrne komisie radi nemajú, lebo ho nepovažujú za niečo, čo posúva film ako umenie niekam dopredu. To je však odveký rozpor. Autorský film si myslí, že má byť takýto a zabúda, že vznikol ako čistá komercia, ako čistý obchod.  

My dúfame, že Art Film Fest nebude čistá komercia a obchod, a že v Košiciach zostane ešte aspoň najbližších 25 rokov…

Myslím si, že tento festival má vynikajúce šance. Program je na takej vysokej úrovni, že sa za neho nemusí nikto hanbiť. A to nehovorím o všetkých premiérach, ale aj o ďalších filmoch. Aj keď sú poniektoré staršie, patria medzi bonbóniky, lahôdky. To je jedna vec. A druhá – odpremietať 154 filmov nie je žiadna sranda. Najdôležitejšie je, aby ľudia prišli, aby si uvedomili, že je to jedinečná šanca vidieť filmy, ktoré majú cestu do kina mnohokrát sťaženú. To, čo sa môjmu priateľovi Petrovi Nágelovi (umeleckému riaditeľovi festivalu – poznámka autorky) spolu s jeho spolupracovníkmi podarilo, považujem za vynikajúci mix a ukážku, čo dnes v svetovej kinematografii existuje.  

Kto je Rudolf Biermann (*20. apríl 1958, Trenčín) Slovenský filmový producent, pôsobiaci v oboch štátoch bývalého Československa, má na konte viac ako 30 celovečerných filmov, ktoré získali 27 ocenení Český lev. K pilierom jeho úspešnej produkcie patrí séria filmov režiséra Martina Šulíka. Film Záhrada bodoval nielen doma, ale aj na mnohých zahraničných festivaloch. Produkoval tiež komerčný hit Fontána pre Zuzanu 2. Po dlhoročných sporoch sa mu podarilo dostať na filmové plátno knihu Bohumila Hrabala Obsluhoval som anglického kráľa, ktorým sa po desaťročnej prestávke vrátil k filmovej réžii Jiří Menzel. Film bol nielen komerčne úspešný, ale získal aj cenu filmových kritikov na jednom z najprestížnejších festivalov na svete – Berlinále 2007. V rokoch 1995 – 1999 pôsobil ako generálny manažér MFF Karlove Vary, spolu s Jiřím Bartoškom mu pomáhal vrátiť medzinárodné renomé.

Andrea Tatarková 
Foto: Veronika Janušková