Samuel Bogár: Pomohli mi láska a Boh
Bývalý narkoman dnes už stojí na opačnej strane. Varuje mladých ľudí, aby si drogami zbytočne nezničili život. Na otázky Dušana Karolyiho v relácii Pod kožu v televízii KOŠICE:DNES odpovedal Samuel Bogár.
Deväť rokov ste už čistý a chodíte po Slovensku s protidrogovou osvetou. Ale predtým ste dvanásť rokov plávali v heroíne a pervitíne. Čo vám to obdobie adalo a čo vzalo?
Nedalo mi určite nič. Vzalo mi to úplne všetko – známych, rodinu, plány… Keď som bol ešte dieťa, chcel som niečo dosiahnuť. Rozhodnutie vyskúšať drogy ma pripravilo o ďalších dvanásť rokov života. Začal som s tým už v čase, keď som maturoval. Bol som presvedčený, že zo mňa nikdy nemôže byť narkoman. No postupne človek neberie drogy, aby mu bolo dobre, ale preto, aby mu nebolo zle.
Ak sa človek stane závislým, nasleduje známe zháňanie dávky, nedostatok peňazí, krádeže…
Áno. Závislák to rieši rôzne. Ženy väčšinou prostitúciou, muži krádežou. Keď človek nemá peniaze, začne okrádať aj najbližších. Veľmi sa tým ubližuje. Ja som však kradol aj v obchodoch, za čo som bol súdený a dostal som podmienku.
Kde sú dnes ľudia, s ktorými ste začínali brať drogy, čo robia?
Drvivá väčšina z nich už nežije. Tí, ktorí áno, nežijú normálny život, niektorí sú v base. Závislý človek si ani nevie predstaviť, že raz bude žiť normálne.
Aké boli vaše najzúfalejšie momenty v drogovej ére?
Bolo to raz, keď som mal silné bolesti. Vtedy som vravel mame, že už zomriem. Ona mi na to povedala, že som umrel už strašne dávno. To bolo pre mňa veľmi silné.
Ako ste sa z toho dostali?
Bol som na ôsmich liečeniach, ale ani jedno nepomohlo. Verím v Boha a verím, že sa stal zázrak. A pomohla mi tiež láska. Práve vtedy, keď ma bolelo celé telo, mal som štyridsiatky horúčky a z nôh mi tiekla krv, dokonca aj hnis, začal som si písať so svojou budúcou manželkou. Hneď na začiatku som sa jej ku všetkému priznal. Neskôr som za ňou odcestoval na Ukrajinu, ale vtedy som bol už čistý.
Kde ste bývali v tom drogovom období?
Bol som na ulici asi osem rokov. Potom ma rodičia nechali bývať v garáži.
Nekonečne omieľaná otázka – sú mäkké drogy vstupnou bránou k tvrdým, a preto sú pre mládež veľmi nebezpečné?
Priamo nie a nepriamo áno. Keď príde niekto do partie, kde sa húli, a ponúknu mu, nech si dá, sú dve možnosti. Ten, kto povie nie na ľahšie drogy, povie asi aj na tvrdé. Ale ten, kto povie áno marihuane, má oveľa väčšiu tendenciu povedať áno aj tvrdým drogám.
Podľa vás nie je možné mať marihuanu trvale pod kontrolou?
Určite nie, i keď to tvrdí veľa ľudí, dokonca aj o pervitíne alebo extáze. Ale ak takému človeku niekto povie, aby si skúsil nedať mesiac… V súvislosti s drogami by sa malo písať aj to, že psychiatrické liečebne sú plné mladých závislých ľudí, ktorí majú schizofréniu vďaka marihuane.
Boli ste pred pár dňami v košickej väznici v Šaci. Prečo má zmysel chodiť aj medzi väzňov?
Ja som tam išiel s malou dušičkou. Ale keď mi na konci tlieskalo okolo stotridsať chlapov, bolo to zaujímavé. Možno to má zmysel aj preto, aby aj oni videli, že sa dá žiť aj normálne.
Založili ste neziskovú organizáciu Nezávislosť – Nový začiatok. Chcete pôsobiť hlavne preventívne…
Prvoradá je pre mňa stopercentná prevencia. Chodievam do detských domovov, do škôl a všelijakých zariadení, kde prebiehajú besedy. Pomáham tiež príbuzným závislých, robím konzultácie, ako sa k nim správať. Dôležité je, aby ich nebrali ako chorých.
Aj dcéra herečky Ľuby Blaškovičovej má problém s drogami. Poznáte jej prípad…
Pred dvoma rokmi som chcel, aby bola na svoju dcéru oveľa tvrdšia, aj keď je to pre rodiča ťažké. Teraz už postupuje dobre. Podať na ňu trestné oznámenie bolo to najlepšie, čo mohla urobiť. Závislý musí úplne padnúť na dno, musí skončiť na ulici. Až vtedy si uvedomí, čo spôsobil a je šanca, že sa zmení. Ak ho čo i len málo podporujú, dajú mu bývanie a nejaký cent, ten človek sa nemá prečo meniť.
Vaša priateľka je tehotná. Nemala obavy, že tak ako viac než dve tretiny narkomanov znova spadnete na dno?
Určite nie, lebo ani ja sa toho nebojím. Problém sa dávno vyriešil, takže nežijem v strachu. Teším sa zo svojho terajšieho života a viem stopercentne, že sa nechcem vrátiť na dno.
(SZ)
