Slovenský lekár v USA: To, čo povie Trump alebo Matovič, nemá hodnotu, ak to nemá výskumný základ
Spojené štáty evidujú najvyšší počet prípadov nákazy novým koronavírusom na svete. Viac ako 9,7 milióna. Počet úmrtí prekročil hranicu 238-tisíc. Amerika si prešla – na rozdiel od Slovenska – veľmi dramatickou prvou vlnou pandémie. Svet už zápasí s druhou vlnou, ktorá sa hrozivo dvíha aj na Slovensku. V čom sa môžeme z vývoja v Amerike poučiť, aké opatrenia by sme mali dodržiavať… aj na to sme sa pýtali Tamása Ötvösa, lekára, ktorý medicínu vyštudoval v Košiciach, ale kvôli práci sa natrvalo presunul za veľkú mláku.
Podľa Tamása Ötvösa v boji s pandémiou USA doplácajú na zlú životosprávu Američanov, nezodpovednosť, ale i na to, že v krajine žije množstvo kultúr, pričom každá vníma vážnosť situácie úplne inak.
„Ľudia sa tu jednoducho nestravujú zdravo. Čo sa značne podpisuje na ich imunite, na rozdiel napríklad od Slovákov. Produkty či potraviny najvyššej kvality (organické, farmárske) sú tu veľmi drahé. Drvivá väčšina si ich ani nemôže dovoliť,“ hovorí T. Ötvös, ktorý je riaditeľom pre medicínske a klinické záležitosti v austrálskej firme 4D Medical, tá sa v USA zaoberá pľúcnou zobrazovacou technológiou…
[ad][/ad]Môže za to aj Trump
Nie je tajomstvom, že Američania hlavne pozerajú na seba a okolie ich nezaujíma.
„Žijú vo svojej bubline. Ak nie sú chorí oni, tak to neriešia. Donald Trump sa tiež podpísal pod to, že nedodržiaval opatrenia, nechránil sa a odmietal napríklad nosiť rúško. Mnohí jeho sympatizanti to vnímali tak, že ak on nemusí, nemusím ani ja. Koronavírus je tu veľmi vnímaný politicky. Veľmi záleží na tom, ktorá strana sa vyjadruje (republikáni alebo demokrati) a akú informáciu ľudia dostanú. Mnoho ľudí prešlo od republikánov k demokratom – na základe Trumpovho zľahčovania situácie prestali k nemu inklinovať.“
Ötvös vraví, že v USA je množstvo jednoduchých ľudí, ktorí nechápu podstatu ani závažnosť situácie. „Ak vyjdem na ulicu, nebudem mať rúško a som chorý, nakazím aj tých, čo rúško majú a chorí budeme všetci. Nie je to medzi nimi vôbec pochopené.“
Podľa lekára je v Amerike množstvo etnických skupín, národností a každá má rozličnú imunitnú odpoveď proti nákaze. „Jedni sa chránia, druhí vôbec. V USA sú najviac nakazení Afroameričania a ľudia z Latinskej Ameriky. Nedá sa tu dosiahnuť uniformná odpoveď v porovnaní so Slovenskom, kde v podstate všetci pochádzame z jedného cesta.“
Pôjdeme talianskou cestou?
Situácia ukazuje, že ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 sú ohrození najviac starší ľudia (nad 65 rokov), ktorí trpia rôznymi chronickými ochoreniami a majú oslabenú imunitu. Taliansko a Česko sú krajinami, ktoré majú v prepočte na počet obyvateľov vyšší počet nakazených, úmrtí, ale takisto aj vyšší počet seniorov. Podľa Štatistického úradu Európskych spoločenstiev v roku 2018 na Slovensku žilo 15,5 percenta obyvateľov nad 65 rokov, pričom v Taliansku žije 22,6 a v Českej republike 19,2 percenta.
„Myslím, že môžeme povedať, že v Taliansku žije viac seniorov, ktorí sú na ochorenie viac náchylnejší a majú horší priebeh choroby, a preto je tam vyšší počet nakazených a vyšší počet úmrtí v porovnaní so Slovenskom,“ hovorí T. Ötvös.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Na druhej strane do istej miery vychádza aj z toho, čo sa stalo počas prvej vlny na Slovensku.
„Slováci sú zodpovednejší. Už vtedy sa prijali opatrenia, ktoré sa dodržiavali. Takisto je ľahšie v takej malej krajine ustriehnuť zodpovednosť obyvateľov. V USA nikto nikoho nerieši, predsa len povedzme v Moldave nad Bodvou, odkiaľ pochádzam, sa poznáme navzájom resp. sme sa poznali skoro všetci. Vnímam nás vo všeobecnosti ako súdržnejší národ a nehovoriac o tom, že sa navzájom kontrolujeme a pomáhame si.“
Riešenie, ktoré bude fungovať na sto percent, však neexistuje. „Ak chceme nákaze čo najviac zamedziť, musíme sa niečoho vzdať. Zatvorili sa reštaurácie, fitness centrá… Teraz je však ťažké povedať, že ktoré opatrenia boli dobré zavedené alebo nie. Napríklad Švédsko zaviedlo opatrenia, ale nič nezatvorili, a nemajú veľmi odlišné dáta od krajín, ktoré to urobili. Aké efektívne budú opatrenia, sa uvidí až neskôr.“
[ad][/ad]Celoplošné testovanie má zmysel
Lekár zdôrazňuje dôležitosť základných individuálnych opatrení – nosiť rúška, pravidelne vykonávať dezinfekciu rúk a dodržiavať odstupy od cudzích ľudí. „Je to jediná vec, ktorú vieme urobiť pre seba a pomôcť si tým. Určite to má význam. Ak človek dodržuje opatrenia, je malá pravdepodobnosť, že sa nakazí.“
Celoplošné testovanie (s T. Ötvösom sme hovorili pred jeho spustením) považuje za dobrý krok, ak bude dobre logisticky naplánované. „Má to určite zmysel a má to na Slovensku veľký potenciál. Treba to brať ako benefit, ktorý iní nemajú. Minimálne v tom, že sa zistí, kde je najviac ľudí nakazených, v ktorých častiach Slovenska sa môžu prijať väčšie opatrenia, kde je momentálne horšia situácia. Tým, že sme malá krajina, je možné potom zistiť aj cestu nákazy, kto s kým bol v kontakte, kde sa nachádzal a podobne. Sám som zvedavý na výsledky.“
[ad2][/ad2]Počúvajme odborníkov
Podľa T. Ötvösa je nevyhnutné počúvať odborníkov, ktorí sa vyznajú sa v tejto problematike.
„Slovensko má veľa skúsených virológov, epidemiológov, infektológov. Oni vedia, čo krajina potrebuje a robia na základe toho rozhodnutia. Spomeniem napríklad profesora Pavla Jarčušku či doktora Pavla Čekana. Ľudí ich kalibru treba počúvať, čo vravia na základe ich skúseností a vedomostí. To, čo povie Trump alebo Matovič nemá hodnotu, ak to nemá výskumný základ a ak podané informácie nepochádzajú od vedcov, lekárov, výskumníkov.“
A akú vidí najhoršiu prognóza pre našu krajinu? „V najhoršej už žijeme. Pozrite sa, čo sa deje vo svete. Nemôžeme cestovať, musíme si dávať na seba veľký pozor. Prijali sa prísne opatrenia, aké tu za nášho života neboli. Ako som povedal, je nevyhnutné sa chrániť a je potrebné, aby ľudia boli informovaní odborníkmi a nasledovali ich rady.“
Pochádza z Moldavy nad Bodvou, vyštudoval medicínu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Počas celého štádia sa zúčastňoval na vývoji nových medicínskych technológií. Bol predsedom Spolku medikov mesta Košice a pôsobil aj v univerzitnom a fakultnom senáte UPJŠ. Absolvoval stáže v Maďarsku, Japonsku, na Islande a v Amerike. Počas štúdia sa venoval spánkovým poruchám dýchania. Jeho záujem o výskum ho doviedol nastálo do Ameriky. V súčasnosti žije vo Washington DC.
Štyri roky pôsobil ako klinický výskumník v jednej z najvyspelejších nemocníc sveta Johns Hopkins Hospital v Baltimore. Neskôr bol klinickým vedcom v spoločnosti Philips Healthcare (zaoberajúca sa medicínskou technológiou). Dnes je riaditeľom pre medicínske a klinické záležitosti v austrálskej firme 4D Medical pôsobiacej v USA, ktorá sa zaoberá pľúcnou zobrazovacou technológiou.
„V súčasnosti sa zaoberáme diagnostickou metódou určenou na zobrazenie pľúc v 4D. Táto metóda je unikátna v tom, že má potenciál plne nahradiť spirometriu, na čo sa dodnes lekári spoliehajú od roku 1860. Aktívne riešime rozdiel medzi pľúcami zdravého a chorého človeka. Zameriavame sa na rýchlu a včasnú diagnostiku chorého človeka, a tým zastavenie šírenia nákazy ešte predtým, než sa príznaky choroby objavia navonok. Čím skôr zistíme, že človek má vírus, tým rýchlejšie sa dá zistiť, ako ho liečiť a predísť šíreniu choroby. Našou snahou je nájsť metódu, ktorá je bezpečná, rýchla a spoľahlivá.“