Slovenský obor zoberie posilňovacie náradie a zašije sa do lesa

Profesionálny košický kickboxer Tomáš Možný (29) prezývaný aj slovenský obor mal v Belgicku koncom marca absolvovať súboj v rámci prestížnej federácie Glory. Jeho súperom mal byť ukrajinský majster sveta v thajskom boxe Oleg Pryimachov. Zápas sa odložil pre koronavírus na neurčito. Košický kickboxer dúfa, že mimoriadna situácia nebude trvať večne. Teraz svoju formu udržuje trénovaním v lese.

S kickboxom začal ako 15 ročný. Vtedy pravdepodobne ani netušil, že sa z neho stane profesionálny a svetovo uznávaný športovec. „V blízkosti, kde som kedysi býval sa trénoval box. Videl  som ako tam chlapci chodia na tréningy. Skúsil som to, ale nepáčilo sa mi to tam. Na rodinnej oslave mi však bratranec povedal, či by som nechcel vyskúšať kickbox. Skúsil som a venujem sa mu dodnes.“

Dostal nakladačku, o mesiac to súperovi vrátil

Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že ide nebezpečný šport, podľa Tomáša to tak určite nie je. „Taký futbalista alebo hokejista má oveľa viac zranení ako ja.  Monokel som možno mal trikrát v živote a raz tržnú ranu. Najčastejšie mám nakopnuté nohy alebo rebrá.“

Na svoj prvý profesionálny zápas spomína rád, aj keď dostal poriadnu  nakladačku. „Súper bol odo mňa oveľa lepší. Približne po mesiaci mi prišla ponuka, aby som s ním opäť zápasil. Samozrejme, že som ju prijal a vyhral som behom minúty, dostal KO.“

Uživiť sa týmto športom na Slovensku je podľa Tomáša veľmi náročné. „Musíte neustále hľadať sponzorov. V našej krajine sa bojovými športami reálne živíme možno piati.“

Jediný zo Slovenska

Tomáš Možný pôsobí v najprestížnejšej federácii kickboxu na svete, Glory. V roku 2016 podpísal zmluvu na tri zápasy, no v roku 2018 svojím podpisom spečatil kontrakt na dva roky. „Veľmi sa, teším, že som toho súčasťou a ako jediný Slovák môžem zastupovať našu krajinu v tejto federácii.“

Košický kickboxer svojou výškou 202 centimetrov určite vzbudzuje medzi ľuďmi rešpekt. V ringu to však neplatí. Od začiatku svojej kariéry patrí do najťažšej kategórie bez hmotnostného limitu. „Nesúťažím nikdy so žiadnymi ,drobátkami‘, mnohí sú vyšší a váhovo ťažší ako ja.“

Vraví, že tento šport je najnáročnejší najmä po psychickej stránke. Vystúpiť pred viac ako 22-tisíc divákov, dá zabrať aj obrovi ako je on. „Nie je to jednouché sa tam postaviť. Nehovoriac o tom, že všade okolo vás sú svetové hviezdy a mnoho ľudí vás sleduje aj cez televízne obrazovky.“

Do Belgicka nevycestoval

28. marca mal absolvovať v Belgicku ďalší súboj v rámci prestížnej federácie Glory. Jeho súperom mal byť ukrajinský majster sveta v thajskom boxe Oleg Pryimachov. Pre koronavírus však zápas odložili. „Trochu ma to mrzí, keďže som už mal celkom dobrú formu. Tri mesiace som sa na to poctivo pripravoval. Dúfam, že mimoriadna situácia nebude trvať večne a dá sa to všetko, čo najskôr do poriadku.“ Trénovanie však podľa neho nikdy nevyjde na zmar. „Pripravoval som sa v Thajsku, Holandsku či Prahe. Vždy sa tak človek niečo nové naučí a v budúcnosti to môže zúročiť.“

Najviac mu chutí od priateľky

V súčasnosti najčastejšie trénuje v lese. „Behám, bicyklujem. Prírodu mám rád, a tak niekedy odparkujem auto pri lese a dám si krátku rozcvičku, alebo si zoberiem so sebou aj náradie a zašijem sa do prírody, kde nie sú žiadni ľudia.“

Tomáš dodržuje všetky opatrenia. Ak nemusí, tak z domu nevychádza. „Maximálne do obchodu s rúškom, alebo keď si idem zatrénovať.“  

Doma si navarí aj sám, ale predsa mu najviac chutí od priateľky. „Veľmi chutne varí, som rád, že je o mňa tak fajne postarané. Je som veľký jedák, alebo skôr šrotovník. Zjem všetko.“ S ľuďmi je v kontakte len zriedkavo.  

„Najväčšie obavy mám, že to bude trvať do nekonečna. Šport je moja práca a chcel by som sa k nemu vrátiť na plný úväzok. Dúfam, že sa všetko čoskoro skončí a všetci sa vrátime do normálneho života.“