Steven Gaydos: Plním si sny

Vyrastal na východe Slovenska. Sníval o tom, že sa bude venovať hudbe a filmom. Svojim snom ostal verný. Dnes je Steven Gaydos členom vedenia najslávnejšieho filmového magazínu sveta – Variety.  

Jeden z vašich muzikálových projektov sa volá Viac než si chcem pamätať. Stačí zbežný pohľad na váš pracovný život a nedá sa nepomyslieť na to, že presne takto sa musíte cítiť pri návšteve „zase ďalšieho“ filmového festivalu…

Vždy ide o kvalitnú dramaturgiu a lokalitu. Na festivaly chodím najmä z pracovných dôvodov ako zástupca časopisu Variety; takže napríklad festival v Cannes je mimoriadne významný, lebo sú na ňom všetci. Podľa mňa je Cannes stále najdôležitejším filmovým festivalom na svete. Okrem toho sa koná v máji na juhu Francúzska, takže je výnimočný aj svojou lokalitou. A výnimočné sú aj Karlove Vary, sú mimoriadne dôležité pre filmárov, lebo sú tam najlepší diváci na svete – samí mladí ľudia! Skutoční filmoví nadšenci. Benátky sú zasa najsilnejším festivalom na svete, pokiaľ ide o celistvosť dramaturgie, a samozrejme, nemožno neoceniť prostredie. Berlín je skvelé mesto s nesmierne dynamickým festivalom. A Košice? Prišiel som preto, lebo je to zaujímavé miesto s festivalom, ktorý rastie a veľmi zaujímavo sa vyvíja.  

Ste filmový novinár, píšete scenáre a knihy, ste autorom muzikálových projektov. Ako to všetko vlastne začalo? Kedy vás uchvátil svet filmu?

Začalo to v Košiciach! Moji starí rodičia z otcovej strany pochádzali z Klokočova a Zalužíc, čo je kúsok od Košíc. Vravieva sa, že plníme sny svojich starých rodičov, ale v tom prípade museli mať moji starí rodičia veľmi bujnú fantáziu! A ja to mám zrejme po nich. Vyrástol som v oceliarskom meste a sníval o tom, že sa budem venovať hudbe a filmom. Tým snom som sa celý život snažil ostať verný.  

Sú na tohtoročnom Art Film Feste nejaké filmy, na ktoré sa zvlášť tešíte?

Som úplne otvorený všetkému a dúfam, že tu objavím nových filmárov z východnej Európy. Americká nezávislá scéna ma až tak nezaujíma, to skôr cudzojazyčná kinematografia.  

Vaša úloha porotcu na Art Film Feste je náročná a zodpovedná. Mnohých filmárov poznáte osobne, rovnako tak ich predchádzajúce filmy, napriek tomu musíte každý film vnímať v jeho špecifických súvislostiach. Je vôbec možné zachovať si objektívnosť a nestrannosť?

Po začatí filmu sa sústredím len na film. Videl som filmy režisérov, ktorí ma dlho nezaujímali, ale raz sa im podarilo získať si ma a zmenil som názor. Keď sa film začne, všetko je otvorené a stať sa môže hocičo.  

Vraj obdivujete prácu slovenského režiséra Martina Šulíka – čím je pre vás zaujímavý?

Prvýkrát som sa s jeho filmami stretol v 90. rokoch, takže on už 20 rokov natáča významné, provokatívne a podnetné filmy. Chcem od neho vidieť všetko, čo mi prípadne mohlo uniknúť.  

Niekde sa písalo, že prvých desať minút filmu je pre divákov zásadných – buď v nich prebudia záujem o film, alebo ich nadobro odradia. Čo o „osude filmu“ rozhoduje vo vašom prípade?

Myslím, že režisér a scenárista musia v prvých desiatich minútach filmu vybudovať ústrednú líniu príbehu a naznačiť určujúci konflikt hlavnej postavy. Je to tak vo všetkých skvelých, všetkých dobrých filmoch, bez ohľadu na žáner. Platí to rovnako pre Friedkinovo Žiť a zomrieť v L. A., ako aj pre Felliniho 8 ½.  

O časopise Variety sa často hovorí ako o „najvýznamnejšom časopise v Hollywoode“ – v čom presne spočíva jeho potenciál ovplyvňovať dianie vo filmovom svete a ako sa to v priebehu rokov prejavovalo?

Variety už 111 rokov píše o celosvetovom filmovom priemysle. Od samého začiatku vnímame filmový priemysel ako celosvetovú záležitosť. Už viac než sto rokov dokazujeme, že sme dobre informovaní, korektní a máme reportérov, redaktorov a kritikov na vysokej úrovni. A keďže sme najdôveryhodnejším a najdôležitejším periodikom pre ľudí z amerického filmového priemyslu a firmy z oblasti šoubiznisu na celom svete, každý chce, aby sa vo Variety písalo o jeho spoločnosti, projektoch či kariére.  

Medzi odborníkmi sa šepká, že špecializované časopisy prežijú digitálny rozmach najdlhšie, pričom Variety bude určite jedným z nich. Čo si o takýchto predpovediach myslíte?

Odvtedy, čo nás pred tromi rokmi prevzala spoločnosť Penske Media, výrazne rastieme. Presne to sme potrebovali; vlastníka, ktorý je výnimočným priekopníkom digitálneho obsahu, periodikum, ktoré sa teší veľkej dôveryhodnosti, a skvelý tím profesionálnych novinárov z oblasti filmového priemyslu.  

Časopis Variety má dvoch šéfredaktorov – to je v slovenských médiách veľmi nezvyčajné. Čo to časopisu prináša?

Myslím, že keď sa na periodiká pozriete bližšie, zistíte, že ľudia sú dôležitejší ako funkcie. My profitujeme z toho, že máme vynikajúci tím novinárov, takže na funkciách veľmi nezáleží.  

Vaše meno naznačuje slovenské korene – aký máte vzťah k našej krajine?

Gaydos je Gajdoš. Môj otec sa už narodil v Amerike, jeho rodičia tam prišli z východného Slovenska. Ale privlastňujú si ma aj Maďari – keď som dobrý. Teším sa na to, ako budem rozoberať význam mena „Gajdoš“, lebo z genealógie viem, že toto meno nosili moji predkovia, ktorí si radi vypili a hlasno vyspevovali oplzlé pesničky. A to som ja nikdy v živote nerobil. Teda, ak by sme sa bavili mimo záznamu…  

A nakoniec ešte jedna špeciálna otázka: Pomýlil si vás už niekto s Alanom Rickmanom?

Keď som bol mladší, mýlili si ma s Harrisonom Fordom, teraz s Alanom Rickmanom a Dannym Aiellom. Asi sa postupne čoraz viac „pogajdošujem“. V Košiciach sa poobzerám po nejakom dobrom fitku. Nepozná niekto trénera, čo by zo mňa zase urobil Harrisona Forda?  

Foto: archív AFF