Študentka práva v Košiciach po boku prezidenta

Vladimíra Ledecká ukončila štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach pred dvoma rokmi, už počas školy pracovala v predvolebnom tíme Andreja Kisku ako dobrovoľníčka. Aj napriek lákavej pracovnej ponuke v zahraničnej právnickej firme sa rozhodla pre prácu v Kancelárii prezidenta SR, kde pôsobí ako hlavný radca na odbore vnútornej politiky.  

S prezidentom ste sa zoznámili počas štúdia na vysokej škole v Košiciach, keď študentom prednášal o podnikaní. Aké bolo vaše prvé stretnutie?

Očakávala som uponáhľaného manažéra v tmavom obleku s drahými hodinkami, ktorý príde odprezentovať študentom, čo má a odchádza na ďalšie stretnutie. Andrej Kiska bol vysmiaty, strávil s nami dve hodiny, išiel sa s nami najesť do školskej jedálne a zaujímal sa o nás. Jeho prednáška bola skutočne zaujímavá, už prvý dojem zanechal veľmi silný. Keď som sa dozvedela, že chce kandidovať za prezidenta, práve po tomto stretnutí som si povedala, že by stálo za to sa mu ozvať, možno bude potrebovať pomoc.  

Po škole ste mali možnosť pracovať v právnickej firme v Rakúsku. Prečo ste sa rozhodli inak?

Po skončení štúdia som si hľadala prácu v právnickom fachu. Podmienky v zahraničí sú však oveľa lepšie ako tu na Slovensku, preto som sa rozhodla pre rakúsku právnickú firmu. Neskôr, keď som sa stretla s Andrejom Kiskom a povedala mu o svojich plánoch, tak ma prehovoril a stala som sa súčasťou jeho tímu, z čoho sa dodnes veľmi teším.  

Čo bolo dôvodom, že ste sa rozhodli pre túto prácu?

Ponuka prezidenta sa neodmieta, je to veľká česť. Malo to však aj druhú rovinu – nebola som nadšená, že by som mala pracovať v zahraničí. Mimo Slovenska študuje v súčasnosti asi 35-tisíc Slovákov. Osobne sa domnievam, že sú to najdravejší, najšikovnejší mladí ľudia, ktorí odchádzajú zo Slovenska a nevieme, či sa po skončení štúdia vrátia naspäť. Stále som tvrdila, že treba ostať na Slovensku a hľadať si tu príležitosti, no tých bolo veľmi málo. Keď som dostala túto ponuku, neváhala som ju prijať.  

Andreja Kisku väčšina pozná z verejných vystúpení alebo prejavov v médiách. Aký je šéf?

Je skutočne veľmi ľudský a prívetivý. V práci začína každé stretnutie tým, že sa opýta, ako sa ten druhý má a ako sa cíti. Až potom začne prideľovať úlohy. Výsledky práce sú prioritou, ale dôležité je pre neho aj to, ako sa človek v práci cíti.  

Vďaka tejto práci sa máte možnosť osobne stretnúť s rôznymi významnými politikmi či osobnosťami. Aké je stretnúť napríklad Angelu Merkelovú či dokonca pápeža?

Je to jedna z najväčších výhod tejto práce a veľká česť, ale na rokovania na najvyššej úrovni sa dostáva väčšinou iba samotný prezident a druhá rokujúca strana. Osobnú skúsenosť s týmito osobnosťami preto nemám takú silnú, ako napríklad zo stretnutí s inými lídrami. Silný dojem vo mne zanechal napríklad prezident Bulharskej republiky alebo Estónska, a to tým, ako sú naklonení inováciám modernej spoločnosti.

Jednou z osobností, s ktorou sa Vladimíra stretla, bol aj princ Charles.   

Okrem stretnutí s politikmi sa stretávate aj s bežnými ľuďmi a ich každodennými problémami. Kancelária prezidenta denne vybaví desiatky emailov či telefonátov. Ako tieto problémy vníma prezident?

Myslím si, že to považuje za gro svojej práce. Politici musia opustiť svoje bratislavské kancelárie, vystúpiť zo svojich bavorákov a prísť do regiónov, kde ľudia žijú úplne rozdielny život ako v hlavnom meste a kde sú problémy najviac citeľné. Na rokovaniach často odznieva, že Slovensku sa darí, platy rastú, HDP rastie, čo je síce pravda, čísla to ukazujú, ale práve ľudia v regiónoch tomu ťažko uveria, pokiaľ sa situácia nezlepší aj na lokálnych úrovniach.

Vladka na jednom z rokovaní s prezidentom SR.   

Andrej Kiska svoj prezidentský plat rozdáva tým, ktorý to najviac potrebujú. Stretávate sa aj vy osobne s touto agendou? Aké sú reakcie ľudí, ktorých Kiska obdaruje?

Stretla som sa s niektorými, ktorí túto pomoc získali. Prezident o rozdeľovaní platu nerozhoduje sám. Rodiny, ktoré túto pomoc dostanú, nám navrhujú charitatívne organizácie. napr. Úsmev ako dar, Dobrý anjel, Liga proti rakovine a ďalšie, ktoré sa pomoci ľuďom v núdzi venujú profesionálne a vedia, kto ju naozaj potrebuje. Mesačne vieme pomôcť asi 10 – 12 rodinám, no o pomoc nás žiadajú stovky ľudí. Bohužiaľ, nie sme schopní pomôcť všetkým.  

Krátko po tom, ako ste sa stali súčasťou tímu prezidenta, sa v médiách začali objavovať správy, že prezident zamestnal sexi úradníčku. Ako vy vnímate takúto publicitu? Zasiahla táto práca veľmi výrazne do vášho súkromného života?

V našej spoločnosti veľa vecí nefunguje, ale čo funguje veľmi spoľahlivo, sú stereotypy a predsudky. Toto je toho príkladom – mladá, blondína. S touto „stigmou“ chodím na každé stretnutie. Úvodné minúty musím venovať tomu, aby som si získala dôveru druhej strany. Často sa mi stáva, že ľudia sa uisťujú, či som ja tá, ktorá volala z kancelárie prezidenta, lebo neveria, že by mohol mladý človek pracovať v úzkom tíme prezidenta.  

Andreja Kisku jedni považujú za najlepšieho prezidenta, iní ho označujú za vlastizradcu a amerického agenta. Ako vnímate takéto reakcie a ako ich vníma samotný prezident?

Myslím si, že názorová pluralita je príznačná a zdravá pre túto dobu. Akákoľvek opozícia je v poriadku. Ak by vás totiž všetci mali radi, asi niečo nerobíte správne. Čo nás však mrzí, že takéto názory nie sú prezentované slušne. Opačný názor je zdravým symbolom demokracie a súčasnej doby, ale keď zachádzame do extrémov a agresie, tak by sme to nemali pripustiť.

Vy ste prototyp ambiciózneho, cieľavedomého človeka. Kde si predstavujete svoju budúcnosť? Bude to práve politika, ktorej sa chcete ďalej venovať?

Túto otázku dostávam veľmi často, ale priznám sa, miesto, kde by som chcela v budúcnosti pôsobiť, nevidím až tak zreteľne ako agendu, ktorej by som sa chcela ďalej venovať a to je práve agenda sociálnych vecí. Dúfam, že sa mi to podarí, či už v akademickom, neziskovom sektore alebo aj v politike.  

Foto: Archív VL