V Singapure pracujú dvanásť hodín denne sedem dní v týždni

Jej cesta do Singapuru nebola ani očakávaná, ani priamočiara. Košice boli vždy blízke jej srdcu, no už odmala chcela cestovať. Práca manžela ju doviedla do Singapuru – na miesto, kde ich deti vyrastajú v pestrej spoločnosti bez predsudkov.

Lenka Chvojková (41) odišla z Košíc po skončení obchodnej akadémie na univerzitu v Banskej Bystrici. Počas štúdia tam spoznala svojho manžela Vlasta, ktorý si našiel prácu vo Veľkej Británii, a tak sa po promóciách vzali a presťahovali.

„Mali sme tam spokojný život, dvoch drobcov a veľa kamarátov Angličanov, ale aj veľmi dobrú skupinku Čechov a Slovákov, s ktorými sme robili oslavy, stretnutia alebo výlety. Preto to bol pre mňa dosť šok, keď manžel prišiel domov z práce s ponukou od agenta na prácu v Singapure,“ hovorí Lenka. Jej manžel je softvérový manažér a jeho špecializácia a skúsenosti boli v Singapure žiadané.

Naložili svoj život do kontajneru

Jej prvá reakcia nebola pozitívna. O Singapure nič nevedela a už vôbec sa jej nechcelo sťahovať sa niekam do neznáma s malými deťmi. „Dcérka Lenka ešte nemala štyri roky a syn Damienko mal 20 mesiacov. Po troche uvažovania som to ale začala vidieť ako dobrú príležitosť skúsiť niečo nové, kým nie sú deti viazané povinnou školskou dochádzkou.“

A tak v roku 2010 naložili celý svoj „život“ do prepravného kontejneru a cestovali do neznáma. „Náš prvý zážitok v Singapure nás dodnes pobaví. Keďže sme prileteli ráno a museli sme si po dlhom lete oddýchnuť, okolie sme začali objavovať až v podvečer. Chvíľku po tom, čo sme opustili hotel, nám zrazu nad hlavou preleteli stíhačky, po ktorých nasledoval dlhý konvoj tankov a inej ťažkej vojenskej techniky.“

Omámených z cesty a celkovej zmeny im ako prvé napadlo,že ide o vojenskú inváziu. „V panike sme rozmýšľali, čo ďalej. Potom sme ale videli, že okoloidúci sú z toho nadšení a vojakom mávajú. Z invázie sa vykľul nácvik na Singapurský národný deň! Odvtedy sa chodíme každý rok pozerať do Marina Bay na stíhačky, helikoptéry, parašutistov, vojenské člny a inú techniku, zavŕšené je to skvelými ohňostrojmi.“

Prísna, no bezpečná krajina

V Singapure sa napokon aklimatizovali rýchlo. „Máme radi teplo a aj na vysokú vlhkosť sa dá zvyknúť. Veľmi sa nám páči, že je to bezpečná a čistá krajina.“ Obľúbili si ju napriek prísnym pravidlám, ako zákaz jedenia a pitia v autobusoch či v metre a zákaz žutia žuvačiek.

Spoločnosť je tam multikultúrna a viacjazyčná. Napriek tomu sú podľa Lenky ľudia k sebe úctiví, bez ohľadu na národnosť alebo vierovyznanie. „Naučili sme sa tu veľa o iných zvykoch a sme radi, že naše deti majú šancu vyrastať v pestrej spoločnosti bez predsudkov. Krásny príklad toho bol, keď naša dcéra prišla zo školy celá nadšená, lebo mali deň rasovej harmónie, v rámci ktorého sa naučila, že je kaukazskej bielej rasy. Dovtedy ani netušila, že rasy existujú. Pre ňu boli ľudia všetci rovnakí, akurát niektorí mali tmavšie oči a vlasy.“

Polovičný úväzok na osem hodín denne

Po presťahovaní dali deti do lokálnej škôlky, kde sa začali učiť mandarínčinu. „Vzdelávací systém je tu veľmi náročný, už pri nástupe do prvej triedy museli naše deti vedieť čítať, písať a ovládať základné počty do desať.“

Pre ľudí v Singapure je bežné pracovať desať až dvanásť hodín denne. „V našich začiatkoch nás zaujal leták vo výklade obchodu, na ktorom bolo napísané, že hľadajú zamestnanca na čiastočný úväzok – minimálne 8 hodín denne 5 dní v týždni. Nedalo nám to a opýtali sme sa, čo považujú za plný úväzok. Predavačka nám povedala, že je to 12 hodín denne 6 až 7 dní v týždni.“

Platí to hlavne pre oblasť služieb. Keďže Lenkin manžel Vlasto pracuje ako softvérový manažér, víkendy má voľné. „Ale ako u väčšiny ľudí v tejto pozícii, sú jeho pracovné hodiny nepredvídateľné a často cestuje po celom svete. Kvôli tomu sme sa rozhodli, že kým on bude živiteľ rodiny, ja sa budem starať o deti a chod domácnosti.“

Dobrovoľnícke práce

Pri takomto pracovnom systéme je tam bežné, že si rodina najme pomocníčku, ktorá s ňou býva a prevezme starostlivosť o domácnosť aj deti. „My sme si celkom nevedeli predstaviť, mať v dome cudziu osobu, tak sme sa radšej dohodli, že sa o všetko postarám sama.“

Lenka už siedmy rok pomáha na základnej škole svojich detí ako dobrovoľníčka. „Moja pomoc napríklad spočíva v organizovaní eko programu. Deti sa učia o recyklácii a vyrábajú rôzne predmety z recyklovateľných materiálov. Taktiež pomáham s náučnou záhradkou, sprevádzam triedy na výlety do múzeí, parkov a podobne.“

Podpora a pomoc priateľov

Tento rok navyše začne čítať krátke príbehy prvákom a druhákom počas veľkej prestávky. „Aj keď je toho niekedy ozaj veľa, som rada, že som sa do týchto aktivít zapojila. Dalo mi to šancu spoznať sa s mnohými skvelými ľuďmi a ešte viac sa dozvedieť o tunajšej kultúre.“

Napriek tomu, že Lenka s rodinou pochádzajú z úplne odlišného prostredia, našli si tam blízkych priateľov. „Keďže žijeme ďaleko od rodiny, priatelia sú veľmi dôležití, môžeme sa na nich obrátiť, keď potrebujeme podporu alebo pomoc.“

Prírodné krásy Slovenska

Singapur je maličká krajina, v ktorej im chýba voľná príroda. „Sú tu krásne záhrady, parky a prírodné rezervácie, no nie je tu veľa divej prírody a lesov.“ Okrem rodiny je to to, na čo sa vždy tešia, keď prídu na Slovensko. „Lesy, hory, jaskyne a iné prírodné krásy.To sa snažíme ukázať aj našim deťom, ktoré na Slovensku nikdy nežili, ale je súčasťou toho, odkiaľ pochádzajú.“

Lenka ešte nevie, či ostane s rodinou žiť v Singapure alebo ich život zaveje niekam inam. „Jedno je ale isté, že v nás ostanú zážitky a skúsenosti zo Slovenska, Británie aj Singapuru a ja som veľmi vďačná, že mám možnosť spoznávať svet nielen ako turista, ale aj ako obyvateľ rôznych krajín.“