Veterinárny lekár lieči aj ľudí…

Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE), so sídlom v Paríži, vyhlásila vo februári 2019 už po piatykrát celosvetovú fotografickú súťaž s názvom „Animal health and welfare, beyound the cliché“, ktorá je určená pre veterinárnych lekárov a študentov zo 182 členských štátov OIE. Zúčastnil sa jej aj študent košickej Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) Šimon Halás, ktorý sa stal celosvetovým víťazom v kategórii Študenti veterinárskeho lekárstva. 

Súťaž sa snaží vyzdvihnúť význam práce veterinárnych lekárov a poukazuje na dôležitosť implementácie medzinárodných noriem OIE na ochranu zdravia a dobrých životných podmienok zvierat. 

Chlapec z dediny

Šimon študuje odbor Všeobecné veterinárske lekárstvo na UVLF v Košiciach štvrtý rok. „Keďže som chlapec z dediny, tak sme doma mali domáce zvieratá, o ktoré som sa s rodičmi staral. Z toho vznikol môj vzťah k zvieratám, hlavne ku psom,“ hovorí Šimon, ktorý je zároveň aj členom Kynologického záchranného zboru Slovenskej republiky. 

Svojím štúdiom sa postupne dostáva do tajov zverolekárstva a apeluje na nevyhnutnú potrebu tejto profesie. Ako hovorí, veterinárny lekár nelieči len zvieratá, ale lieči celé ľudstvo: „Ľudia konzumujú aj mäsitú potravu zo zvierat. Pokiaľ budú tieto zvieratá choré, bude choré aj ľudstvo. Práve z toho dôvodu je kladený dôraz na zdravie všetkých zvierat a veterinárny lekár tak nepriamo lieči aj ľudí.“  

Motivácia z vlaku

K fotografovaniu sa dostal úplnou náhodou cestou na výlet. „Vo vlaku som spoznal jedného fotografa, ktorý ma k tomu motivoval. Svoj prvý fotoaparát som dostal od rodičov, keď som mal pätnásť rokov. Odvtedy som začal s fotením.“ 

Vo svojej tvorbe sa nezameriava len na zvieratá, fotí všetko zaujímavé, čo ho osloví. O súťaži sa dozvedel z univerzitnej stránky školy. „Bolo to v roku 2017 a hneď v ten ročník som sa stal európskym víťazom vo svojej kategórii. Následne sa už do nej zapájam pravidelne.“ 

Víťazná fotografia, ktorou očaril odbornú porotu, sa volá New horseshoe (Nová podkova) a zachytáva jedinečnosť okamihu podkúvania koňa. Vznikla počas podkúvačského seminára, ktorý každoročne usporadúva v mesiacoch apríl a máj Klinika koní UVLF. 

„Zúčastňujú sa ho podkúvači zo Slovenska a Českej republiky, ktorí privedú aj zvieratá. Prezentuje sa na nich rôzny štýl podkúvania a typy podkov. Na seminári sa možno dozvedieť veľa informácií ohľadom ochorení a postihnutí pohybového aparátu koní. Ide o náročnú prácu na myseľ a fyzickú silu, nakoľko každá podkova je pripravovaná na kopyto individuálne,“ približuje podkúvačské remeslo Šimon. 

Spontánny záber

Fotografia vznikla za riskantných okolností, pretože nie každý „konský krásavec“ býva trpezlivý a poslušný. V tomto prípade sa však potvrdilo známe risk je zisk. „Záber vznikol spontánne, v stotine sekundy. Aj keď som sa trochu obával kopnutia, nakoľko som pristupoval ku koňovi z nesprávnej strany, vyplatilo sa to. Úspech fotografie spočíva najskôr v tom, že podkúvačstvo je jedno z ťažkých remesiel, ktoré je vo svete málo prezentované. Pritom všetci vieme, že kone bez podkov by mali ťažký život,“ opisuje študent veteriny. 

Okrem víťaznej fotografie poslal do súťaže aj záber z endoskopického vyšetrenia králika a fotku papagája. Prestížne medzinárodné ocenenie nečakal, o to väčšia bola jeho radosť z výhry. 

„Je to nádherný pocit, keď sa dozviete, že vaša fotografia získala cenu, o ktorej sa mi ani nesnívalo.“ Jeho ambíciou je neustále profesionálne napredovanie a zvyšovanie svojich limitov. „Robiť radosť svojimi fotkami a zvečniť okamih, ktorý sa už nedá vrátiť. A nejaké to víťazstvo ma vždy poteší,“ hovorí študent skromne. 

Šimon sa už v minulosti zapojil do viacerých slovenských, ale aj zahraničných súťaží. „Okrem toho som mal v roku 2013 aj fotovýstavu v Šuranoch.“ 

Nie grafik, ale fotograf

Svoje postupy pri úpravách fotografií uvádzať nechce, nakoľko ide o jeho osobný rukopis.

„Z väčšiny fotiek je však rozpoznateľný, no môžem prezradiť, že používam program Adobe Lightroom, lebo je to fotografický program, v ktorom si viete skorigovať svetlo a farby. Nie som príliš zástancom programu Adobe Photoshop, pretože ten je už grafický…a ja nie som grafik, ale fotograf. Čiže to, čo na fotku nepatrí, sa snažím dať mimo hľadáčik. A ak to tam má byť, tak sa to snažím zakomponovať do fotky,“ prezrádza svoju fotografickú filozofiu. 

Fotky robí skoro každý 

Fotografia sa v dnešných časoch stala najmä prostriedkom sebaprezentácie na sociálnych sieťach, ktoré sú preplnené selfie zábermi, častokrát upravované filtrami a za fotografa sa pasuje množstvo ľudí. Aký je jeho názor na tieto trendy? 

„Hodnota fotografov v súčasnej dobe klesla, pretože fotky robí skoro každý. Ľudia si myslia, že keď fotia mobilmi či zrkadlovkami, tak sú už fotografmi a fotografa nepotrebujú. Často sa správajú nezodpovedne voči ostatným kolegom – skáču im do záberu a robia profesionálom zlé meno.“ 

Podľa neho je fotenie i samotná fotografia umenie, ktoré nie je vždy správne docenené. „Jeden fotograf záber odfotí svojím štýlom, iný zasa úplne inak. Práve v tom spočíva to čaro. Vždy je to o uhle pohľadu – čo človek chce vidieť a čo skutočne v hľadáčiku vidí. Chcel by som len odkázať všetkým fotografom, aby si cenili samých seba a stále sa zdokonaľovali v tom, čo ich baví a napĺňa.“