Vlastný biznis mi dal pocit, že všetko sa dá

Túžil byť sám sebe šéfom a stáť pri zrode nových myšlienok. Podnikanie mu dalo priestor ich realizovať. Po „punkových“ začiatkoch má dnes firma, ktorú pred 6 rokmi spoluzakladal, 200 zamestnancov a spolupracovníkov. Aj to je príbeh Košičana Matúša Karaffu.  

Hneď po strednej škole ste sa rozhodli odísť z Košíc a skúsiť šťastie v Prahe. Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu?

Bola to v podstate veľmi ľahká voľba. Nechcel som ostať v Košiciach. Nie preto, že by som toto mesto nemal rád, ale chcel som sa osamostatniť. V rodnom meste a v rodičovskom byte sa to robí ťažšie.  

Ako ste sa dostali k podnikaniu?

Bolo mi to pravdepodobne súdené. Iba veľmi krátky čas som bol klasicky zamestnaný. Vždy mi bolo blízke skúšať niečo nové, niečo vytvárať. Chcel som byť pánom vlastného biznisu. Byť sám sebe šéf a budovať myšlienku od základov. S vlastnými projektmi som začal ešte počas štúdia na vysokej škole. Rozbiehal som dva krátkodobejšie projekty. Jeden z nich bola malá reklamná agentúra, prostredníctvom ktorej sme predávali reklamný priestor firmám. Druhý projekt mal internetový charakter a išlo o časovo obmedzený predaj exkluzívnych produktov za super cenu. Každý deň sa na portáli predávalo niečo iné.  

V roku 2010 ste stáli pri zrode Feedo, internetového obchodu, ktorý predáva potreby pre budúce mamičky a pre deti od narodenia do 3 rokov. Ako vyzerali tieto začiatky?

Dnes už len s úsmevom spomínam na vtipné obdobie, keď bola naším hlavným dodávateľom dm drogéria, napriek tomu, že by o tom oni sami vedeli. V úplnom úvode, keď sme spustili webovú stránku, sme ešte nemali žiadnych dodávateľov. Nikto sa nebude baviť s nejakým Matúšom, o ktorom nikdy nepočul. Prišla mi teda objednávka, utekal som do dm-ka alebo aj do iných obchodov, nakúpil, zabalil, vystál si radu na pošte a objednávku odoslal. Boli to skrátka „punkové“ začiatky. Čoskoro som ale pochopil, že takto to nebude dlhodobo udržateľné.  

Mali ste vtedy 25 rokov. Prečo sa chalan v takom mladom veku rozhodne predávať práve potreby pre deti?

Za celým projektom však nestojím iba ja, ale aj druhý spoluzakladateľ – Martin Molčan. Ten je odo mňa o deväť rokov starší a v tom období už bol dvojnásobným otcom. V sortimente detských potrieb dostupných online sme v tom čase našli dieru. Trh nebol dostatočne pokrytý, aspoň nie v takom množstve sortimentu, aký ponúkame my. Vtedy sa ešte nedalo nájsť všetko pod jednou strechou a ešte k tomu online.  

Začínali ste teda doma takpovediac „na kolenách“, neskôr ste mali prvých dvoch-troch zamestnancov. Koľko ľudí tvorí vašu spoločnosť dnes?

Spolu s logistikou, ktorá zaberá asi polovicu ľudského kapitálu, počet ľudí, ktorí pre firmu pracujú, či už interne alebo externe, atakuje dvestovku.  

Aký je rozdiel riadiť dvochtroch zamestnancov a dvesto?

Je to úplne iné. Našťastie som od začiatku stál pri vývoji firmy, ktorý bol síce pomerne rýchly, ale postupný. Narastali sme z 20 na 30, 40, 80, 100… zamestnancov. Takže sa to stále dalo nejako „uriadiť“. Som však hrdý na to, že až na pár brigádnikov z logistického skladu sa dodnes osobne poznám s každým zamestnancom.

Je náročné riadiť spoločnosť s 200 zamestnancami. Základom je nájsť si k sebe tím skvelých ľudí, tvrdí Karaffa. 

Šli ste do tohto projektu s predstavou, že o pár rokov bude mať firma dvesto zamestnancov?

Vôbec nie. To určite nebol náš cieľ. Naša vízia skôr bola mať malú rodinnú firmičku. Ten boom sa samozrejme v istom okamihu dal utlmiť, ale bola by škoda zabiť príležitosť, ktorá sa už nemusí opakovať.  

Mali ste niekedy chuť s tým všetkým „seknúť“?

Osem rokov, počas ktorých podnikám, mi dodalo samostatnosť, zodpovednosť, brutálny pocit toho, že všetko sa dá. Ale určite, asi ako každý iný, aj ja som mal chvíle, keď som to chcel zabaliť. Najmä v časoch, keď som robil 14 hodín denne niekoľko dní či týždňov a aj tak veci nevychádzali. Skôr som však mal chuť s tým skončiť v začiatkoch, dnes už nie. Dnes už tá firma nie je len o mne, ale o ďalších desiatich ľuďoch, ktorí ju spolu so mnou riadia.  

Feedo.sk je čisto internetový obchod. Neuvažovali ste o kamennej prevádzke?

Nechýba vám priamy kontakt so zákazníkmi? Uvažovali aj uvažujeme. Zatiaľ na to však nikto z nás nemá „gule“. Je to úplne iný typ biznisu a nikto z nás to zatiaľ nerobil. Vyžaduje to tiež pomerne veľké investície.

Na trhu detských potrieb dostupných online videl Matúš pred šiestimi rokmi nezaplnené miesto. Dnes nájdete v sklade jeho spoločnosti vyše 500-tisíc výrobkov.

Aj vy ste sa pred niekoľkými mesiacmi stali otcom. Zmenila táto udalosť váš pohľad na podnikanie alebo konkrétne na vašu firmu?

Zmenilo to najmä môj pohľad na niektoré súvislosti, ktoré sa dejú vo firme. Dokážem si lepšie predstaviť, ako zmýšľa zákazník, lepšie sa vcítiť do jeho potrieb. Vďaka synovi dostávam ďalšie nápady na aktivity v rámci firmy. Okrem toho sa snažím tráviť viac času doma.  

Z Košíc ste odišli už pred vyše 12 rokmi, vtedy ešte ako študent. Pravidelne sa sem vraciate. Vnímate v meste nejaké rozdiely?

Samozrejme, vidím obrovské množstvo pozitívnych zmien, aj keď si to veľa Košičanov nemyslí. Mesto neuveriteľne ožíva, je tu skutočne pekne. Je tu tiež ohromné množstvo zelene. Keď sa človek prejde v lete po Hlavnej, vidí, že mesto žije, rozvíja sa. Najmä oproti tomu, ako to vyzeralo, keď som odtiaľ odchádzal. Vôbec nemám pocit, že by sa tu ľudia mali zle, aj keď na život často nadávajú. Hodnotím teda Košice ako pohodové, také „no stress“ mesto.  

Čo by ste odkázali mladým Košičanom, ktorí by takisto chceli začať podnikať?

Aby to jednoducho skúsili. Najhoršie, čo sa môže stať, je to, že to nevyjde. Najmä sa nedajte odradiť tým, že ostatní si myslia, že je to blbosť. Je dôležité vybrať si do tímu skvelých ľudí, ktorým budete dôverovať, a vychovať si ich. Ideálne by mali byť ešte lepší, než ste vy sami. Minimálne v smere, na ktorý sa špecializujú. Aj mne trvalo pár rokov pochopiť to, že ak chcem, aby sa firma zväčšovala, musím k sebe pribrať ľudí, ktorým budem plne dôverovať.  

Foto: mk