Začínal minimaratónom, dnes sa chystá na beh v Antarktíde

K behu sa dostal náhodou. Ukradli mu bicykel a cítil, že mu akosi chýba pohyb. Dnes má za sebou 142 maratónov. Mal však tajný sen. Odbehnúť šesť najpres-
tížnejších maratónov sveta (New York, Boston, Chicago, Londýn, Berlín a Tokio). Nedávno sa mu to podarilo ako prvému Košičanovi. Tak ako každý športovec, aj Robert Tatrai (56) si dal ďalšiu výzvu. Zabehnúť maratón na Antarktíde…

Športoval už od mladosti. Plával, hral hokej, venoval sa cestnej cyklistike. Beh, ktorý je dnes jeho vášňou, ho v tínedžerskom veku vôbec nezaujímal. Pred dvadsiatimi štyrmi rokmi mu však ukradli bicykel… 

Bolo to na jeseň, práve v čase, keď sa v Košiciach beží Medzinárodný maratón mieru a v rámci neho aj minimaratón. Na ten si Robert trúfol. „Pamätám si na atmosféru, ktorá v meste vládla. Bol som z toho unesený. Okamžite som sa rozhodol, že nasledujúci rok pobežím polmaratón. Zabehol som ho v celkom dobrom čase, a to ma posunulo ďalej,“ hovorí.

Mesačne nabehá aj 500 kilometrov

Prezradil, že nezačal hneď maratónmi. Išiel na to postupne. Aj keď mal dobrú kondíciu, musel sa na to pripraviť psychicky. „Prvý, ktorý som zabehol, bol Podvihorlatský v roku 1999. Zvládol som ho v pohode, a tak som si povedal, že sa budem venovať iba klasickému maratónu.“ Ten meria viac než 42 kilometrov.  

Robert trénuje takmer každý deň. Mesačne nabehá okolo 500 kilometrov. Najčastejšie ho je možné vidieť  v Starom Meste, na Aničke, vybehne si aj na Bankov či do Kavečian. „Je to už súčasť môjho života. Bez toho to už nejde.“

Za 24 rokov má košický maratónec na konte 142 maratónov. Posledný zabehol koncom apríla v Londýne, čím si splnil svoj veľký sen. „Zúčastnil som sa mnohých maratónov u nás na Slovensku a v zahraničí. Aby ma to však nezačalo ‚nudiť‘, dal som si výzvu. Začal som sa špecializovať na maratóny patriace do World Marathon Majors, čo sú preteky v mestách New York, Boston, Chicago, Londýn, Berlín a Tokio. Ide o šesť najprestížnejších maratónov sveta.“ 

Chýbal mu iba Londýn

Trvalo mu to desať rokov. Čas by bol však kratší, ale nedarilo sa mu dostať na maratón do Londýna. Tam totižto prebieha losovanie. Registrácia trvá len niekoľko dní a počet miest je obmedzený. „Pri bostonskom je potrebné splniť kvalifikačné limity, s čím som ja osobne nemal problém, v New Yorku sa hlási približne 120 000 ľudí z celého sveta a zobrať môžu 50 000. Tam som sa tiež dostal. Len ten Londýn robil problémy. Zakaždým mi prišiel mail, že mi ďakujú za registrovanie a mám to skúsiť 
o rok.“

Robert sa, samozrejme, aj tento rok na londýnsky maratón prihlásil. Aj keď sa vraví, že nádej umiera posledná, neveril, že sa tam dostane, a začal sa sústreďovať na  špeciálny maratón, ktorý sa beží na Veľkom čínskom múre. „Po ôsmich rokoch neúspešnej registrácie som ani nedúfal. Pozeral som si do Číny už aj letenky. Nakoniec  mi však oznámili, že môžem bežať a Londýnu som dal logicky prednosť. Nič väčšie vo svete behania neexistuje ako mať zbierku týchto šiestich najprestížnejších.“ V Londýne ukončil elitnú edíciu maratónov a dostal špeciálnu medailu. 

Chce bežať na Antarktíde

Robert je človek, ktorý má rád výzvy. Bežal na každom kontinente sveta okrem Antarktídy, a tak si stanovil cieľ – zabehne maratón aj na tom najchladnejšom. „Štart je veľmi nákladný. Stojí to až  20 000 eur. Dá sa to však splatiť aj na štyrikrát. Verím, že sa mi to podarí. Samozrejme, človek sa musí prispôsobiť klíme a predtým je potrebné absolvovať aj školenie v Chile ohľadom klimatických podmienok. Maratón sa beží v extrémnych mrazoch.  Bežia tam aj ženy, tak dúfam, že aj ja to zvládnem,“ hovorí s úsmevom.   

Košičan už bežal maratóny napríklad aj v Sydney či Marakéši. Predtým, ako sa vyberie do Antarktídy, by chcel ešte zájsť do Reyjkavíku na Island. „Je to nevšedný maratón a myslím, že tam nebolo ešte veľa Slovákov.“

70 percent je v hlave

Zaujímalo  nás, či aj on máva klasické maratónske krízy na 35. kilometri a ako ich zvláda. „Kríza je viac-menej vždy. Pred každým maratónom mám rešpekt. Tí skúsenejší bežci sa už vedia cez to prehrýzť. Stať sa však môže čokoľvek. Všetko je vec pravidelného behania. 70 percent celého maratónu je v hlave, a tých 30 percent, to sú+ fyzické predispozície.“ Vraví, že beh je hotová veda aj čo sa týka spotrebného materiálu. „Minimálne raz za polroka mením tréningové tenisky.“