Zberateľ a obchodník s hodinkami potvrdzuje, že čas sú peniaze

Košičan Andrej Kiss donedávna pracoval ako barman. Koronakríza však zasiahla aj jeho profesiu a o prácu prišiel. Našťastie sa už 15 rokov venuje svojmu hobby – hodinkám. Zbiera a skupuje zaujímavé kúsky, ktoré majú investičný potenciál na ďalší predaj. Jeho úlovok dokonca odkúpilo múzeum hodiniek Omega za tisíce eur.

Už ako chlapca ho zaujímali mechanické a technické procesy na predmetoch. „Keď som si zobral do ruky otcove hodinky, bavil ma pohľad na plynule sa pohybujúcu sekundovú ručičku, ktorá priamo reflektuje tok času,“ opisuje začiatok svojho nadšenia pre hodinky Andrej.

Prvé „naozajstné“ hodinky si kúpil v butiku v Dargove, keď mal 15 rokov, za 4-tisíc slovenských korún, ktoré zarobil na brigáde. Andreja nadchlo najmä technické zobrazovanie času, tzv. regulátor, ktorý bol inšpirovaný námorným chronometrom. „Boli to hodinky rakúskej firmy Saphir s lacným čínskym strojčekom, ktoré má stáli ma na môj vek a finančné zázemie veľa. Každá časová jednotka mala vlastný ciferník. Vydržali mi sedem až osem rokov, postupne sa začali kaziť. Odvtedy ležia v zásuvke a občas na ne s nostalgiou pozriem.“

Mačka vo vreci

Hodinky zháňa na internete a v obľúbených starožitníctvach po Slovensku a Česku. Dnes už málokedy natrafí na cenný úlovok za minimálne cenu, pri ktorom by majiteľ nič netušil o hodnote hodiniek. „V máji som našiel hodinky za podozrivo nízku cenu a aj som poslal peniaze, no hodinky neprišli. Stratil som 260 eur, ale to je v podstate prvýkrát takáto vážnejšia ujma.“

Andrej so stratou ráta, no veľakrát nemusí byť ani úmyselná. „Predávajúci povie, že sú funkčné a ja mu verím, no kým prídu hodinky ku mne a prekonajú istú vzdialenosť a teplotu, tak sa môžu pokaziť. Je zázrak, že niektoré staré hodinky doteraz fungujú.“

Prvý výnosný úlovok sa mu podaril otočiť pred ôsmimi rokmi, keď v brnianskom starožitníctve našiel hodinky Prim Caliber 97.

„Bol to strojček s dvojitým dátumom vyrobený v Československu. V roku 1979 získal aj zlatú medailu na brnianskej výstave. Keďže dvojitý dátum vyrábali Rusi, tak sa ten projekt zatrhol a vznikla len overovacia séria v počte 100 až 200 kusov. V starožitníctve som ich našiel za 1500 českých korún. V tom čase som mal horúcu hlavu a na druhý deň som ich predal za 12-tisíc korún.“ Tvrdí, že sa vtedy dali predať aj za dvojnásobok. Dnes idú po 150-tisíc českých korún.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane.

Jeho hodinky odkúpila Omega

V priebehu prvej vlny korony objavil Andrej na internetovom bazáre hodinky Omega zo 14-karatového zlata, ktoré boli na predaj za 800 eur. Predávajúci už záujemcu mal, preto Andrej prihodil o 100 eur viac. „Keďže moja finančná situácia mi takúto kúpu neumožnila, ozval som sa kamarátovi, či by do toho nešiel so mnou a on súhlasil. Povedal som mu, nech nemá veľké oči s tým, že ich predáme, asi až keď skončí pandémia, no určite neprerobíme.“Hodinky mali vzácnu referenciu, preto Andrejovi napadlo kúpiť výpis z archívu („extract from the archives“) z Omegy. „Na základe môjho popisu a fotografií mi tento výpis poslali. Hodinky boli predané v máji 1939 v Poľsku, čo musela byť veľmi zaujímavá doba. Na to sa mi ozvali z múzea Omegy, že by chceli hodinky kúpiť. Ponúkol som ich za cenu 6-tisíc eur, čo odzrkadľovalo aktuálnu situáciu na trhu, na ktorom neboli dostupné.“

Spoločnosť Omega pár dní neodpisovala a Andrej medzitým zverejnil najnovší úlovok na svoj instagramový profil. „Neprešlo ani 5 minút a do správy na Instagrame sa mi ozval pracovník Omegy, že tie hodinky kupujú za požadovanú sumu. Tak som sa vyliečil z korony,“ usmieva sa Andrej, ktorý časť svojho zisku investoval aj do kúpy ďalších hodiniek. Polovica výnosu išla kamarátovi.

Naposledy sa mu podarilo vydražiť Tissot Antimagnetique „radium dial“ vo verejnej aukcii Antiquorum v Ženeve. Odhadovaná suma po obhliadke stavu modelu bola 800 až 1 400 švajčiarskych frankov. „Aukciu som sledoval online. Moje boli v poradí až večer. Zo začiatku sa prihadzovanie veľmi nehýbalo. Nakoniec prekonali vrchný odhad, čo ma príjemne prekvapilo.“

Investícia do času

Hodinky sú podľa Andreja dobrým investičným produktom, no človek musí mať prehľad, poznať históriu značiek a predvídať, o čo by zberatelia mohli mať záujem.

„Samozrejme sú stálice ako Rolex, kde priemerný nárast hodnoty sa pohybuje medzi 5 až 8 percent ročne, respektíve stále kopírujú infláciu. Je to podobné ako investovanie do zlata.“

Investičnou stálicou medzi Rolexami je napríklad model Daytona. „V roku 1995 sa dali kúpiť za 2-tisíc dolárov. Dnes sa pohybujeme v stovkách tisíc dolárov. Najdrahšie Rolexy Steva McQueena sa vydražili za vyše 17 miliónov dolárov.“

Na druhej strane si však Andrej na aukciách všíma, že pri niektorých raritných modeloch už nemá ich hodnota potenciál rásť a cena klesá dole, čo predstavuje riziko straty.

Dlhodobým trendom medzi zberateľmi sú vojenské hodinky vyrábané pre armádu. „Moja predikcia je, že trendom budú tiež quartzové hodinky zo 70. rokov, ktorých sa do dnešných dní dochovalo menej.“

Na hodnotu hodiniek od kvalitných výrobcov sa treba pozerať s odstupom času. Medzi overenými klasikami nechýbajú značky ako Tissot, Omega, Patek Pilippe, Zenith či Audemars Piguet. „Každá z legendárnych firiem mala obdobie, kedy vyrábala kvalitné hodinky. Bolo to najmä v čase 2. svetovej vojny, taktiež v 60. rokoch, kedy hodinky zažívali dizajnový boom.“

V súčasnosti má vo svojej zbierke približne 100 hodiniek, ktorých počet sa snaží obmedziť v prospech kvality. Najviac hrdý je na Omegy z roku 1949. „Od majiteľa som ich drankal desať mesiacov a nakoniec sa mi ich podarilo získať za mnou požadovanú sumu. Keďže v nich vidím potenciál, dokúpil som k nim výpis z archívu od výrobcu.“

Pre Andreja je zisk z hodiniek síce príjemný bonus, ale ako zberateľovi mu je vždy ľúto, keď sa musí rozlúčiť s atraktívnym kúskom.

Foto: Veronika Janušková, archív AK