Život na Skale je úžasný, no nie práve najlacnejší

Štefan Kostelník už jedenásty rok žije v zahraničí, aby odtiaľ denne dochádzal za prácou na legendárnu Skalu, ktorá je viac ako 300 rokov zámorským územím Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Práca na Gibraltári je finančne výhodná, no tamojší život nie je lacný špás. A tak sa kvôli životu vo vysnívanej krajine nasťahoval do španielskeho mestečka Santa Margarita…

Košická partia kamarátov sa rozhodla, že po škole nazbiera prax v zahraničí. Chlapci sa vybrali do Írska, no dva roky upršaného počasia a túžba po slniečku ich dohnali k rozhodnutiu pohnúť sa do o niečo malebnejšieho prostredia. More, slnko, pláž, Gibraltár. Ak ste už videli na obrázku túto krajinku, určite sa vám vryla do pamäti. Obrovská skala plná opíc, obklopená morom, a s výhľadom na čarovné Maroko. Jednoducho – nádhera…

Dnes sa Štefan môže kochať týmto úžasným výhľadom z balkóna. Aj to je dôvod, prečo sa jeho rodina vyberá na dovolenku už pravidelne na Gibraltár. Pravdupovediac, trávia tam len dni, na noc sa sťahujú do Španielska. „Každý deň prechádzam hranice, Gibraltár je veľmi drahý na bývanie. Za mesiac v malej garsónke tam zaplatíte 800 libier a len o šesť kilometrov ďalej dáte v Španielsku 500 za trojizbový byt,“ vysvetlil štyridsaťročný Štefan.

Všetko v pohode

Oplatí sa to, za polhodinu je už v práci na stavbe na najjužnejšom cípe polostrova. „A tak žijem v zahraničí, aby som dochádzal do zahraničia,“ usmieva sa Štefan. 

Podľa jeho slov sa na tomto malom kúsku pevniny žije tak, že si ho ihneď zamilujete. Teda, najmä ak milujete leto a všetko s ním spojené. „Dobrý život, pohodoví ľudia, veľa pracovných príležitostí. Faktom je, že tunajšia vláda robí všetko pre to, aby sa na Gibraltári žilo dobre. Skrátka, o svojich ľudí sa výborne stará, a tak sú obyvatelia spokojní.“

Pohoda sa podľa neho prejavuje v celom ich živote. „Nikam sa neponáhľajú. A tak aj v reštaurácii alebo v obchode čakám aj dvadsať minút, kým si ma vôbec všimnú. Personál sa spolu rozpráva, má veľa času. Všetko je pre nich v pohode.“ Dodal, že sa to premieta aj do dopravy, ktorá je tam mimoriadne slušná a ohľaduplná. „Vodiči zastavujú na každom priechode. Ja som si na to zvykol, a tak zastavujem aj v Košiciach, no vždy sa pozriem do spätného zrkadla, či ten rýchly šofér za mnou do mňa nenabúra.“

Monopol udiarne

Ľudia sú tam všeobecne úctiví, nech zájdete kamkoľvek v tejto oblasti. Najmä v reštauráciách a baroch tu stretnete aj Slovákov a Čechov, prevažne študentov a najčastejšie v lete. „Keď ma prišla pozrieť rodina, snažili sa objednať si po anglicky. Čašníčka sa zasmiala a povedala – môžete aj po slovensky.“

Štefan má už za tie roky v Španielsku i na Gibraltári mnoho priateľov. To, čo mu tam skutočne chýba, je naše jedlo. „S kamarátom sme si na dvore postavili udiareň. Údená parenica Španielom veľmi zachutila, klobásky im však nešmakujú. Niet sa čo čudovať, obľubujú morské plody, olivový olej s bagetkou a veľa zeleniny. Ich jedlá sú ľahké, tie naše zvládajú ťažšie. Rovnako slivovicu, ktorú som zo Slovenska doniesol všetkým kamarátom. Zbytočne.“ So svojou udiarňou má Števo v okolí monopol.

Zo svojho španielskeho domova to má len 15 minút na pláž, ktorá je preňho symbolom najpohodovejšieho víkendu. Každý jeden trávi práve na tomto mieste. „Potápanie a rybolov – to je moje. Každý víkend zavolám kamaráta, naštartujeme loďku a celé dni rybárčime na mori. Takýto život má svoje čaro.“

Horúce počasie, oddych, okolo plávajú delfíny, vidíte majestátny Gibraltár a Maroko ako na dlani. Mužské oko potešia aj Španielky, no podľa Štefana to rozhodne nie sú jeho vysnívané ženy. „Nikdy. Sú na môj vkus veľmi výbušné, temperamentné.“

Veľa kriku pre nič

Doplnil, že nejde len o ženy. Temperament Španielov však veľakrát paradoxne znamená veľa kriku pre nič. „Veľa rozprávajú, no málo robia. Mohli by sa od Slovákov naučiť viac pracovitosti a zodpovednosti. Nie sú detailisti, všetko je pre nich v pohode, aj to odfláknuté. Je však pravda, že tamojší ľudia nemajú také vzdelanie v odboroch, nemajú na to školy. Skôr dedia remeslo po rodičoch.“

Odzrkadľuje sa to tiež na poriadku. Pri porovnaní Španielska a Gibraltáru vidí obrovský rozdiel. Gibraltársku hlavnú ulicu umývajú každý deň saponátom, čistia výklady a starajú sa o celé okolie, aby sa pred turistami nemali za čo hanbiť. „Je to malý štát, dá sa to ľahšie ustrážiť.“

Budú predsa majstrovstvá

Život plný zdravého jedla, bláznivého temperamentu a rybárčenia si síce Štefan obľúbil, no zatúžil po sladkom domove. „Tunajší život závisí aj od brexitu, nevieme ešte, čo všetko sa zmení a ako by som prechádzal hranicu za prácou. No rád by som sa už aj vrátil domov. Mám to tu celé prechodené a prestáva ma to baviť. Všetky návštevy sa chcú ísť pozrieť vždy na to isté, mohol by som tu robiť aj sprievodcu,“ zasmial sa.

Do svojho rodiska sa posledných 11 rokov vracal pravidelne len počas sviatkov v zime. Chýbala mu rodina, sneh a aj hokej. „V máji prídem určite aj s kamarátom, ktorý žije na Gibraltári, budú predsa majstrovstvá sveta!“