Petr Havlíček: Existujú aj priateľskejšie verzie sladených vôd
Pitný režim a jeho podoba sú témy, ktoré sa neustále opakujú v populárnych médiách aj medzi odborníkmi. Na to, koľko piť, čo piť a kedy piť, neexistuje jednotný názor. Dokonca aj niektorí odborníci sa pohybujú v pomerne značných extrémoch. Od vyznávačov prelievania sa kvantami tekutín, až po zástancov filozofie „takmer nepiť“.
Čítajte etikety!
Ak si neprečítame etiketu, tak až po otvorení konštatujeme mnohokrát s nevôľou, že sme naleteli. Naštvaní môžeme byť ale iba na seba, na svoju vlastnú pohodlnosť. Výrobcovia nás vďaka svojim legislatívnym povinnostiam musia pomerne detailne o svojich výrobkoch informovať.
Jednotné množstvo neexistuje
Rovnováha je základným prirodzeným princípom. A to platí pre pitný režim. Nápojmi by sme mali pokryť svoj denný výdaj tekutín, straty v priebehu spánku či v stavoch zvýšených výdajov – v horúcom prostredí, pri športe či horúčkovitých ochoreniach. Povedať teda paušálne, že by sme mali denne vypiť XY litrov tekutín denne, je nemožné. Každý máme inú spotrebu a tým aj potrebu.
Pijeme veľa alebo málo?
Avšak dobrým návodom pre rozpoznanie toho, či máme vyrovnanú tekutinovú bilanciu, je náš moč. Ak je jeho farba tmavá či rôzne zakalená a potrebu močiť príliš necítime, je to signál deficitného pitného režimu. Naopak, takmer bezfarebný moč a časté odbiehanie na toaletu svedčí o prebytkovej bilancii. Krátkodobý nedostatok tekutín spôsobuje bolesť hlavy, zhoršené sústredenie a únavu. Dlhodobý deficit tekutín zase spôsobuje predčasné starnutie tkanív a zdravotné problémy s obličkami, kĺbami a chrbticou. Nadbytok tekutín zaťažuje obličky, narúša stabilitu vnútorného prostredia a môže byť jedným z faktorov, podieľajúcich sa na rozvoji vysokého krvného tlaku. Jednorazový príjem niekoľkých litrov tekutín môže spôsobiť aj smrť.
Piť či nepiť počas jedla?
Piť by sme mali rovnomerne v priebehu dňa. Ak sa dostaví pocit výrazného smädu, je jasné, že sme presiahli optimálnu dobu a náš organizmus začína byť dehydrovaný. Veľmi často sa diskutuje aj o tom, či je vhodné piť počas jedla. Odpoveď je kladná. Pohárik vhodnej tekutiny zabezpečí lepší komfort pri jedle. Ale neúmerne veľké množstvo tekutín môže riediť tráviace enzýmy a zhoršiť tak vlastný proces trávenia prijatého jedla.
Čo vlastne piť?
Základom dobrého pitného režimu je nesladená pitná voda, doplnená o kvalitné nesladené čaje, minerálky a malé množstvo ovocných štiav, zriedených čistou vodou. Mali by sme pamätať na to, že organizmus je schopný si vyťažiť vodu aj z nápojov a potravín, ktoré bežne do pitného režimu nezapočítavame – teda nielen z kávy, polievok či z mlieka, ale aj z potravín, obsahujúcich väčší objem vody – z ovocia, zeleniny, uvarenej ryže či cestovín. Čím teda konzumujeme šťavnatejšiu stravu, tým menej tekutín potrebujeme dopĺňať. V praxi sme schopní až 1/3 potrebných tekutín získať práve stravou.
Limonády? Áno, ale…
Ale čo dnešné limonády, ovocné nektáre, energy drinky a ďalšie nadstavbové nápoje? Vo svojej podstate ich nikto z nás nepotrebuje. Väčšina z nich je zdrojom zbytočných kalórií vo forme cukrov. Nadbytočná konzumácia týchto nápojov je jednou z príčin nárastu hmotnosti mnohých z nás. A nielen to. Mnoho týchto nápojov obsahuje aj množstvo chemických látok, ktoré nie sú pre náš organizmus celkom prirodzené. Avšak niektorí z nás nie sú schopní sa z rôznych dôvodov bez týchto nápojov zaobísť. A veľmi veľa ľudí má práve limonády či sladené vody ako základ pitného režimu. Rozhodne teraz nechcem tieto nápoje obhajovať a hľadať na nich pozitíva. Ale aj medzi týmito nápojmi nájdeme nápoje horšie a lepšie z hľadiska nutričného zloženia a použitých surovín.
Porovnanie limonád
Skúsime teda medzi sebou porovnať päť bežných, lacných limonád. Dve z nich sú sladené cukrom, pri troch sú použité sladidlá. Konkrétne zloženie a nutričné hodnoty nájdete v tabuľke. Som naozaj na rozpakoch, ktorú podporiť a ktorú naopak celkom “zhodiť”. Asi najmenej sa mi páči Tesco Lemon, predovšetkým kvôli použitiu glukózo-fruktozového sirupu, ktorý obsahuje vysoký obsah fruktózy. A práve nadbytočný príjem fruktózy je spájaný s rozvojom obezity a s ňou spojených metabolických ochorení. Fruktóza sa veľmi dobre mení na triglyceridy (tuky) a preukázal sa aj jej negatívny vplyv na pocit sýtosti. Inými slovami, nadbytok fruktózy zvyšuje chuť do jedla. Pozitívom tejto limonády je to, že ako jediná obsahuje aspoň trochu z deklarovanej chuti ovocia – 0,8 % koncentrovanej citrónovej šťavy. Všetky ostatné obsahujú iba arómy a kyselinu citrónovú.
Aj bez konzervačných látok
Tento ovocný podiel je pravdepodobne aj dôvodom pre použitie konzervačných látok. Pri ostatných mi dôvod na ich prítomnosť uniká. Výnimkou sú limonády Kaufland Lemon a Fresh Lemon, ktoré konzervačné látky neobsahujú. Limonádu Kaufland Lemon je možné považovať teda za klasickú limonádu podľa pôvodnej receptúry bez zbytočného prídavku chémie. Čo možno považovať za sympatické. Ale ten obsah cukru…
Linonády Lidl Lemon a Billa Citrón namiesto cukru obsahujú obvyklú trojkombináciu sladidiel aspartam, acesulfam K a cyklamát sodný. Všetky tri sladidlá sú legislativne v našich končinách povolené, no minimálne aspartám je sladidlom veľmi kontroverzným a neustále preverovaným. Z tohto dôvodu a tiež z dôvodu jeho tepelnej nestability mnoho potravinárskych firiem toto sladidlo nepoužíva. Limonáda Fresh Lemon používa miesto vyššie uvedených zmesi sladidiel sukralózu, pomerne nové sladidlo s vysokou tepelnou stabilitou, testované mnohými štúdiami na svoju zdravotnú nezávadnosť. Hlavnou výhodou tohto sladidla je jeho relatívne príjemná chuť bez vedľajších pachutí. Sukralóza má výhodu aj v tom, že sa takmer vôbec nevstrebáva z čreva do krvi a je vylúčená stolicou. Takže ak by som si ja sám mal zvoliť medzi limonádou, sladenou klasickou trojkombináciou sladidiel či limonádou, sladenou sukralózou, asi by som volil práve tú.
Nepreháňajte to!
Limonádu pre svoj život určite nepotrebujeme. Ale jeden pohár limonády denne zdravého človeka určite nezabije. Pri športových podujatiach či náročnejších manuálnych prácach môže byť klasická, dobre vyrobená limonáda zdrojom energie, ktorú aktuálne potrebujem. V tom prípade by som ale volil limonádu sladenú klasickým cukrom a s prírodnými arómami. Limonády so sladidlami sú z môjho pohľadu problém. Keď odmyslíme zatiaľ nie celkom preukázané zdravotné riziká, potom nadbytočná konzumácia sladidiel môže byť paradoxne príčinou obezity. Dôvod je úplne jednoduchý. Sladká chuť, ktorá ale nie je sprevádzaná aj energiou, veľmi často človeka donúti sa následne prejedať. Ak chcem žiť zdravo, mal by som si sladkosti, a teda aj limonády, či už sladené cukrami alebo sladidlami, dopriať iba výnimočne a brať je rovnako ako v minulosti – len vo sviatok či za odmenu a nie ako nápoj prvej voľby.
Petr Havlíček
Foto: archív PH, shutterstock
