nazory

Mnohí iste poznáte vynikajúci český film s týmto názvom. Hovorí o závislosti, ale je aj silným príbehom lásky a vytvárania puta. Myslím, že oboje platí v prípade ľudí, ktorí Košice stále považujú za svoj domov, aj keď ich osud zavial celkom inde. Radi sa vracajú a už po zopár nádychoch košického vzduchu sú tam, kde

Pamätaj na smrť! Tak vraj znel pozdrav členov prísnej rehole kamaldulov. Nedávno som sa dočítala, že to nie je pravda. Pripísal im to Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to traduje. Nevadí, aj tak je to silné heslo. Ťažko povedať, prečo som si pred dušičkovým víkendom spomenula práve na toto.

Viete si predstaviť Mašličkovo v mestskom parku? Kde je chudoba, sú aj peniaze. Autor tohto výroku dobre vedel, o čom hovorí. Platí to v plnom rozsahu aj na prípad našich spoluobčanov, ktorí sú na tom tak biedne, že vytvárajú na území Košíc novú osadu s názvom Mašličkovo. Nemajú totiž kde bývať. Čítal som nedávno štatistiku,

Ivan Kozák prezident Únie ligových klubov Realizačný tím na čele s trénerom Jánom Kozákom. Kvalita kádra s hráčmi, ktorí týždeň čo týždeň hrávajú ťažké zápasy v špičkových ligách. A aj potrebné šťastie v dôležitých zápasoch. Je skvelé, že táto partia prepísala slovenskú futbalovú históriu. Jozef Vukušič tréner VSS Košice Vydarený vstup do kvalifikácie. Skúsenosti hráčov.

Mať zdravé krásne a pokiaľ možno aj talentované dieťa, je snom každého rodiča. Občas sa to v živote ale proste zvrtne. Nečakane, šokujúco, nezvratne. Akoby nastala chyba v programe. Narodenie mentálne postihnutého dieťaťa zasiahne život celej rodiny na celý život. Je na nich, ako sa s tým vyrovnajú. Ale nikdy, nikdy to nebudú mať ľahké.

Sú veci, ktoré robia Košice Košicami. Napríklad Medzinárodný Maratón mieru, ale aj festival svetiel Biela noc. Bez nich si už ťažko vieme mesto predstaviť. Je to ako keby starý, ale čiperný dedko s najmenším vnúčikom spolu brázdili ulice a tešili sa jeden z druhého, ako to vo dvojici „roztočia“. Ten starší je takmer storočný maratón,

V piatok by mala na trať v meste po rekonštrukcii vyraziť prvá električka. Na skúšku. Máme len 25. septembra, takže všetko sa zdá byť v poriadku, aj keď sa veľa hovorí o posúvaní celkového termínu. Všeobecná spokojnosť však nepanuje. Určite to nie je kvôli termínom. Každý, kto niečo staval, vie, že rozhodujúce pre neho nebolo

Novinkou našej najvyššej súťaže je otvorenie hráčskych kabín pre médiá päť minút po skončení zápasu. My sme sa v našej ankete opýtali hokejistov HC Košice, ako vnímajú túto novotu. Peter Bartoš, útočník: Som spokojný s týmto riešením, ktoré som už kedysi na čas v Košiciach zažil. Tieto povinnosti slúžiace na propagáciu nás, klubu, hokeja máme

Natália Lenártová, reprezentačná trénerka fitnesiek Váš denník sa zapodieva rôznymi témami, ktoré ľudí interesujú, dali ste sa na správnu cestu. Ako Košičanku ma logicky zaujíma, čo sa deje v našom meste, a práve to sa u vás aj dočítam. Možno by som si priala viac článkov o našich fitneskách, ale to si prihrievam svoju polievočku

Založenie košice:dnes (12. septembra 2014 vyšlo prvé číslo) sprevádzalo mnoho otáznikov. Prečo práve teraz zakladáte noviny? Koho budete podporovať? Nie je to projekt len na pár mesiacov? Bude to nestranný denník? Tým, čo kládli otázky, som odpovedal, nech si pozrú mená ľudí v redakcii, tie sú najväčšou zárukou nestrannosti. Dnes, po roku, žiadne podobné otázky

Košický poklad má 80 rokov. Štátne divadlo v Košiciach sedemdesiat a moja maličkosť šesťdesiat. Ocitol som sa tohto roku v dobrej spoločnosti jubilantov… Jasné, že sú veci, ktoré nemožno spolu porovnávať. A už vôbec nie nejakú hodnotu, pretože tá môže byť pre každého iná. Pre milovníka histórie, znalca kultúry aj pre malého vnúčika. Chcem len

Prázdniny sa končia, od stredy začína pre všetkých žiakov, študentov a učiteľov škola. Ťažko povedať, kto z toho má väčšiu radosť a kto smútok v duši. Závisí od toho, v akom sme práve postavení. Žiak Na svoje prvé krôčiky v škole sa pamätám len matne. Od roku 1961 pretieklo veľa vody v Hornáde. Meno učiteľky

„Vstávaj, začala sa vojna!“ – buntošila ma ráno pred šiestou zdesená sestra. V ten horúci deň som nič nechápal. Sú predsa prázdniny! A ja mám o pár dní štrnásť rokov! Cesta do Košíc vlakom nám trvala takmer celý deň. Zelenú mali vojenské transporty. A tu, na Námestí osloboditeľov (!!!), ľudia hádzali do tankov a obrnených

Odkedy som sa narodil a začala mi pamäť slúžiť, vedú Košičania spor, či uprednostniť domáce kúpaliská, alebo je lepšie sadnúť do auta, na vlak či autobus a hajde do Maďarska ovlažiť sa tamojšou vodou. Tí maďaróni si nenechajú vziať presvedčenie, že všetko maďarské je lepšie. A basta. Aj keď som celý život ľutoval, že ma

Mnohí mi to neuveria, ale v podstate sa považujem za flegmatického človeka. Takých ľudí ruší priveľa hluku. Obzvlášť priveľa zbytočného hluku. Už pomaly rok mesto intenzívne žije ústrednou témou – rekonštrukcia električkovej trate. Kľučkujúc medzi kopami hliny počúvam… – Primátora – Na toľko jedovatých výlevov nebol zvyknutý. No ale čo čaká, že mu pred biely

Ak by sa v našom meste ďalej a hromadne povoľovali úzke a dlhé “prístupové” cesty k domom, v niektorých lokalitách by sme už nemohli hovoriť o verejných komunikáciách. Dokonca by tam nemohli zasahovať záchranné zložky. Architekti varujú a argumentujú faktmi: Inžinierske siete miestami v Košiciach zásobujú jeden a pol násobne väčší počet stavieb, než na

„Ak bude ľudstvo naďalej vysušovať povodia, už v prvej polovici 21. storočia dôjde k nekontrolovateľným zmenám v globálnom ekosystéme Zeme, ktoré sa budú prejavovať v kŕčoch, akými sú živelné pohromy, povodne, suchá, požiare i zemetrasenia. Je len na nás, či nájdeme dostatok múdrosti a naštartujeme programy obnovy hydrologického cyklu pre udržateľný život vo všetkých povodiach

O čom inom môže byť moja úvaha v týchto dňoch, ako o lete, horúčavách a odpočinku. Tí, čo si správne zvolili dovolenku, sú spokojnejší. My ostatní v práci sme večer ako vyžmýkaná handra, ktorá navyše príliš rýchlo vyschla. Viem si predstaviť aj iný režim. Spomeňme si len na máj, ako pekne vychádzali sviatky. Dva týždne

Neviem, ako vy, milí čitatelia, ale ja som tento týždeň veľa premýšľala o rehoľníkoch. Teda aj rehoľníčkach, aby bolo jasné. Určite ste si všimli, že sme vám  priniesli hneď niekoľko materiálov o ich živote. Radšej zopakujem – dôvodom bol Deň otvorených kláštorov, ktorý sa na Slovensku uskutočnil minulú sobotu po prvý raz. S kolegyňou Veronikou

Polemika  (nedajbože nejaký ľudový plebiscit), či sa má znížiť počet mestských častí, mi pripadá, akoby si dvadsaťdva žobrákov vymieňalo názory na to, či má mať každý z nich svoje auto, alebo sa niekam vyberú spolu autobusom. Zdá sa vám to strelené? Jasné, veď na tie autá nemajú. Podobné je to aj v Košiciach. Samosprávy 22