V týchto krajinách majú najčistejšiu vodu na kúpanie

Cyprus, Grécko, Malta a Rakúsko majú najčistejšiu vodu na kúpanie v Európe. Vo štvrtok to oznámila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA), kontrolný orgán EÚ so sídlom v dánskej metropole Kodaň. Tieto štyri krajiny dostali „výbornú“ známku za najmenej 95 percent ich vody na kúpanie, uviedla Európska komisia a EEA. Na Cypre zaznamenali najvyššiu kvalitu vody

KOŠICE:DNES
FILIP GULDAN
7. 6. 2019

Cyprus, Grécko, Malta a Rakúsko majú najčistejšiu vodu na kúpanie v Európe. Vo štvrtok to oznámila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA), kontrolný orgán EÚ so sídlom v dánskej metropole Kodaň.

Tieto štyri krajiny dostali „výbornú“ známku za najmenej 95 percent ich vody na kúpanie, uviedla Európska komisia a EEA.

Na Cypre zaznamenali najvyššiu kvalitu vody až na 99,1 percentách všetkých tamojších miest určených kúpanie.

Kvalitu vody testovali v roku 2018 na vyše 22-tisíc plážach, riekach a jazerách v celej Európe, teda v 28 členských krajinách EÚ, ale aj v nečlenských štátoch ako Švajčiarsko a Albánsko.

V 28 skúmaných členských krajinách EÚ dosiahlo „výbornú“ známku 85 percent miest na kúpanie – je to mierny nárast v porovnaní s rokom 2017, uviedla tlačová agentúra DPA.

Faktorom, ktorý sa o to pričinil, je vylepšenie čistenia odpadových vôd za posledné štyri desaťročia, oznámil šéf EEA Hans Bruyninckx. Ďalšie výzvy však zostávajú a je ich celá škála, od „odstránenia znečistenia plastami až po ochranu morského života“, dodal Belgičan Bruyninckx.

[ad][/ad]

„Zlá kvalita vody“

Testy z 30 krajín ukázali, že približne 1,3 percenta vody na kúpanie – celkovo 301 lokalít – dosahuje hodnotenie „zlá kvalita vody“, čo predstavuje riziko takých ochorení, ako je napríklad hnačka. To je mierny pokles oproti roku 2017.

Znečistenie odpadovou vodou, splaškami či výlučkami hospodárskych zvierat boli v roku 2018 hlavnými zdrojmi zlej kvality vody. Záplavy či husté lejaky môžu priniesť ďalšie znečistenie, ak ich odnesie do riek, jazier a morí, uvádza sa v správe.

Krajinami s najväčším počtom lokalít s vodou na kúpanie, ktorá vlani nespĺňala normy EÚ, boli Taliansko (89), Francúzsko (54) a Španielsko (50).


Stredozemné more sa plní plastom, môžu za to aj dovolenkári 

V Stredozemnom mori skončí každý rok viac než 500-tisíc ton plastového odpadu, pričom k tomuto množstvu významne prispievajú aj dovolenkári. Konštatuje to správa, ktorú v piatok zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

„Mnohí z nás v týchto dňoch plánujú svoju dovolenku v Egypte, Turecku či v krajinách južnej Európy. Štúdia hovorí, že vďaka nám dovolenkárom stúpa v lete množstvo plastového odpadu v niektorých lokalitách, napríklad v Taliansku, až o 30 percent,“ vysvetľuje riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

V Stredozemnom mori podľa správy v tejto chvíli pláva asi 247 miliárd kusov plastov, pričom v roku 2050 to bude štvornásobok. Správa predpokladá, že polovica plastového odpadu sa do mora dostane z pobrežia a asi 30 percent prinesú rieky z pevniny. Z mora sa potom odpad vyplavuje späť na pobrežie. Každý deň sa na každom kilometri pláže nahromadí päť kilogramov plastových odpadkov.

„Verím, že i tieto čísla prispejú k zmene nášho správania, pretože oddychovať neznamená nechať za sebou spúšť. Musíme si uvedomiť, že Stredozemné more je pomerne uzavreté. Ak sa plastová taška rozloží asi za 20 rokov a plastový pohárik od kávy za 50 rokov, tak to, čo dnes necháme na pláži, tam nájdu ešte deti našich detí,“ dodáva Plassmann.

Foto: TASR
Foto: TASR
Foto: TASR

Najviac znešistené

Najviac znečistené je podľa správy pobrežie tureckej Cilicie a pláže v okolí Tel Avivu, Alexandrie, Barcelony, Valencie, Benátok či Marseillského zálivu. Organizácia preto plánuje od júla do decembra cestovať po mori a na plážach vysvetľovať turistom a obyvateľom dôsledky plastového znečistenia.

Podľa WWF nesú svoj diel zodpovednosti aj vlády pobrežných krajín. „Všetky krajiny musia pristúpiť k zmenám v systéme – drasticky znížiť produkciu a spotrebu plastov, investovať do zlepšenia procesu recyklácie a opätovného využitia všetkého plastového odpadu,“ odporúča riaditeľ WWF Stredomorie Giuseppe Di Carlo.

Krajiny okolo Stredozemného mora vyprodukujú ročne 24 miliónov ton plastového odpadu, z toho 72 percent končí v riadnom zbere, väčšinou na skládke. Len 3,9 milióna ton sa recykluje. Ďalších 6,6 milióna ton sa vôbec nevyzbiera a končí v prírode, prípadne sa vyzbiera a končí na nelegálnych skládkach či skládkach, ktoré nespĺňajú limity.

[ad2][/ad2]

Tento článok má na našom facebooku 3 komentáre!

Najnovšie články

Súvisiace články