Československo sa stalo základom aj slovenskej štátnosti, hovorí prezidentka Čaputová
Demokratický základ Československa bol na svoju dobu tak pokrokový, že na ňom mohli Slováci a Česi stavať aj po návrate slobodných pomerov v novembri 1989. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti 105. výročia vzniku Československej republiky.
ZÁKLAD SLOVENSKEJ ŠTÁTNOSTI
Hlava štátu na sociálnej sieti uviedla, že Československo sa stalo základom aj slovenskej štátnosti. Prezidentka pripomína, že 20 rokov demokratického života nahradil nacistický a komunistický útlak. „Pri tomto spätnom pohľade vidíme ešte zreteľnejšie, akým darom je 34 rokov slobodného vývoja, ktoré máme za sebou, či už v spoločnom štáte, alebo ako dve samostatné republiky,“ napísala.
Hlava štátu je zároveň presvedčená, že Slovensko a Česko to v súčasnosti viac spája ako rozdeľuje, aj napriek tomu, že už viac ako 30 rokov idú vlastnou cestou.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Čaputová sa bude brániť voči Ficovým vyjadreniam súdnou cestou
Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelendská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Rakúsko-uhorská vláda odoslala 27. októbra 1918 vláde USA nótu, v ktorej oznámila, že prijíma mierové podmienky, čo znamenalo zánik habsburskej monarchie. Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu 28. októbra 1918.
MARTINSKÁ DEKLARÁCIA
Nezávisle od týchto udalostí sa už nasledujúci deň v budove banky Tatra v Turčianskom Svätom Martine stretlo vyše 200 slovenských národných a politických činiteľov z celého Slovenska. Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike. Tzv. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Prvá republika trvala do Mníchovskej dohody v roku 1938.
(sita, vr)
Odporúčané články
Ak by sa voľby do Európskeho parlamentu konali v týchto dňoch, s jasným náskokom by ich vyhrala strana Progresívne Slovensko.
Koaličné strany nepovažujú otázky výmeny rezortov za aktuálne a zameriavajú sa primárne na výber nového predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. To vo svojom vyjadrení tvrdí strana Hlas-SD, ktorá reagovala na medializované špekulácie o možných zmenách na ministerstvách.
Blížiace sa druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky vzbudzuje vo verejnosti viaceré otázky. Je pochopiteľné, že sú občania v napätí, keďže od výsledku volieb závisí viacero budúcich skutočností. Akú politiku bude budúci prezident presadzovať a ako bude vyzerať spolupráca s vládou? Je možné, že napätie z výsledku medzi občanmi síce vymizne, ale vytvorí sa nové napätie vo vzťahu medzi vládou a prezidentom?