Dzurinda sa zrejme spojí so stranou Spolu. Založenie vlastnej strany tak preskočí, myslí si Kollár
Expremiér Mikuláš Dzurinda zrejme preskočí založenie vlastnej strany a rovno sa spojí so stranou Spolu – občianska demokracia. Informoval o tom predseda strany Spolu a nezaradený poslanec parlamentu Miroslav Kollár na sociálnej sieti. Podotkol, že vzhľadom k odvolaniu vlády je jasné, že čas sa skrátil.
„Preto sme momentálne v štádiu, keď podľa mňa preskočíme bod jeden, teda založenie samostatného projektu Mikuláša Dzurindu. Skôr sa rozprávame o tom, ako spojiť existujúcu štruktúru strany Spolu s jeho politickým projektom,“ uviedol Kollár.
Podľa neho sa pokojne môže stať, že koncom januára sa nájde v parlamente 90-ka, ktorá schváli predčasné voľby, a koncom februára sa budú odovzdávať kandidátky do volieb. „Ak by boli voľby v najkratšom možnom termíne, my budeme formálne a technicky pripravení, aby sme mohli odovzdať kandidátku,” dodal Kollár. Výsledkom rokovaní nielen s Dzurindom, ale aj s ďalšími demokratickými politikmi, má byť vytvorenie stabilnej platformy stredo-pravicových síl. Má ísť o projekt pre moderného voliča, ktorý vyznáva demokratické hodnoty a vníma potrebu reforiem, zároveň s jasným zahraničnopolitickým smerovaním.
Zdroj: (SITA, mt, ma)
Odporúčané články
Víťazom parlamentných volieb v Maďarsku sa stal Péter Magyar. Vo svojom vystúpení oznámil, že krajinu čaká zmena doterajšieho vývoja, pričom zdôraznil potrebu vyvodenia zodpovednosti voči osobám šíriacim v spoločnosti nenávisť.
Európsky parlament (EP) na svojom stredajšom (29. apríla) zasadnutí v Štrasburgu schválil odporúčanie, ktorým vyzýva Európsku komisiu (EK) na začatie právneho konania voči Slovenskej republike. Tento krok by v súlade s mechanizmom podmienenosti mohol viesť k zmrazeniu európskych fondov pre krajinu. Uznesenie má pre Komisiu formu politického signálu, ktorým nie je právne viazaná.
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini vyhlási referendum iniciované mimoparlamentnou stranou Demokrati na 4. júla. Hlasovanie bude obsahovať dve z troch pôvodne navrhovaných otázok, keďže požiadavku na skrátenie volebného obdobia parlamentu hlava štátu odmietla pre nesúlad s ústavou.
