Komisár pre deti Mikloško navrhuje pre rodičov záškolákov alternatívne tresty
V tejto súvislosti podal zásadnú pripomienku k návrhu novely Trestného zákona. Žiada v nej, aby súdy uprednostňovali alternatívne tresty pred trestom odňatia slobody pre rodičov, ktorých deti dlhodobo nenavštevujú školu.
Tvrdí, že záškoláctvo je vážny problém, ale trest odňatia slobody pre rodičov situáciu nerieši. „Naopak, rozdelením rodiny sa situácia detí často ešte zhoršuje,“ poznamenal komisár. Podľa analýz Úradu komisára pre deti bolo v rokoch 2020 a 2021 umiestnených do náhradnej starostlivosti z dôvodu záškoláctva 13 percent detí. V roku 2024 bolo pre záškoláctvo odsúdených na väzenie až 1 218 rodičov. Navrhovaná úprava podľa komisára reflektuje dlhodobo monitorovanú otázku takzvaného záškoláctva, keď sú rodičia detí postihovaní za záškoláctvo najskôr podmienečným a následne nepodmienečným trestom odňatia slobody. Nepodmienečné odsúdenie rodičov vedie k umiestneniu detí do náhradnej starostlivosti v zariadeniach na výkon sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Komisár upozorňuje, že tento prístup je v rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ako ho definuje Dohovor OSN o právach dieťaťa. V mnohých prípadoch ide o rodiny v generačnej chudobe, kde namiesto represie chýbala včasná pomoc a podpora.
Komisár preto navrhuje, aby Trestný zákon explicitne uprednostnil tresty, ktoré nenarušia rodinné zázemie, ako napríklad trest povinnej práce, peňažné tresty, ktoré umožňujú, aby rodič ostal súčasťou rodiny a zároveň bol za konanie zodpovedne potrestaný. Zároveň komisár podporil aj návrh, aby matky malých detí mohli vykonávať trest v domácom prostredí, napríklad formou domáceho väzenia. Tým by sa zabránilo zbytočnému umiestňovaniu detí do zariadení. Komisia odporúča zvážiť rozšírenie tejto úpravy aj na matky detí v predškolskom či mladšom školskom veku. „Ochrana biologickej rodiny a budovanie bezpečnej vzťahovej väzby dieťaťa s rodičom musia byť kľúčové princípy každého rozhodovania v trestnom konaní,“ skonštatoval.
Zdroj:(SITA,fa)
Odporúčané články
Slovensko nebude súčasťou žiadnej pôžičky, pokiaľ ide o vojnové potreby pre Ukrajinu. Vyhlásil to predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) po samite Európskej únie (EÚ) v Bruseli. Skonštatoval, že svoju úlohu splnil, na samit totiž išiel s mandátom, že Slovenská republika nebude súčasťou žiadnej vojenskej pôžičky pre Ukrajinu. Podľa jeho slov neverí vo vojenské riešenie konfliktu.
Ministerstvo kultúry pripravuje zákon o štátnom jazyku. V relácii spravodajskej televízie TA3 to uviedol generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry (MK) SR Lukáš Machala. Ozrejmil, že počas prvých dvoch rokov vlády sa v rezorte kultúry venovali najmä legislatívnej činnosti a „menej populárnym“ krokom z programového vyhlásenia vlády.
Úrad na ochranu oznamovateľov dostane novú agendu z Ministerstva spravodlivosti SR, a preto sa zmení aj jeho názov. Ide o starostlivosť a odškodňovanie obetí trestných činov. Na tlačovej besede to uviedol podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD).
