Míňame viac, ako zarábame. Ekonóm reaguje na Ficove slová o dobrej finančnej kondícii Slovákov
Slovensko nemá problém s verejnými financiami a životná úroveň občanov nie je taká zlá, ako ju prezentujú médiá či opozícia. S týmto vyhlásením vystúpil premiér Robert Fico, ktorý sa opiera o údaje o raste spotreby a porovnania európskeho dlhu. Odborníci však jeho optimizmus nezdieľajú. Ekonóm Viliam Páleník upozorňuje, že ekonomika stagnuje, vysoká spotreba je ťahaná z úspor domácností a štát sa zadlžuje rýchlo a neefektívne.

Screenshot, META/ Robert Fico



ArtFilm 2026 - Foto z červeného koberca!
Kliknite pre zobrazenie celej galérie
Robert Fico (Smer-SD) na tlačovej konferencii rázne odmietol úvahy o tom, že by sa Slovensko blížilo k bankrotu. Svoju argumentáciu postavil na niekoľkých kľúčových ukazovateľoch:
- Porovnanie s EÚ: Verejný dlh Slovenska dosahuje v tomto roku približne 61 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa premiéra je to o 21 percentuálnych bodov menej, než je priemerný dlh v Európskej únii.
- Trh práce a mzdy: Fico poukázal na pretrvávajúcu nízku nezamestnanosť, dostatok voľných pracovných miest a pokračujúci rast reálnych miezd.
- Dôvera trhov: Pozitívnym signálom je podľa neho aj nedávne potvrdenie ratingu krajiny agentúrou Moody’s.
Podľa portálu JOJ24, premiér zároveň skritizoval médiá za to, že sa zameriavajú výlučne na negatívne správy, pričom vysoké výdavky domácností sú podľa neho jasným dôkazom relatívne dobrej ekonomickej situácie obyvateľstva.
Pohľad ekonóma: Žijeme z podstaty
Výrazne odlišný pohľad na kondíciu štátu priniesol v relácii Štúdio 24 ekonóm Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník. Upozornil, že Národná banka Slovenska (NBS) znížila očakávania hospodárskeho rastu na chabého pol percenta. Takéto tempo podľa neho znamená, že životnú úroveň západnej Európy nedobiehame, ale naopak, vzďaľujeme sa jej.
Páleník spochybnil aj argument o vysokej spotrebe domácností. „Áno, len míňajú viac, ako zarábajú. Čiže idú z podstaty, míňajú svoje úspory,“ varoval ekonóm. Predpokladá, že rodiny skôr či neskôr začnú šetriť, čím spotreba stratí schopnosť držať domácu ekonomiku nad vodou. Situáciu zhoršuje aj súčasný pokles investícií a slabší výkon exportu.
Problémom je neefektívne zadlžovanie
Hoci ekonóm súhlasí, že slovenský dlh v pomere k HDP nepatrí k najvyšším v Európe, za kritické považuje tempo, akým sa štát zadlžuje, a najmä účel, na ktorý si požičiava.
Vysoký dlh by bol podľa Páleníka ekonomicky ospravedlniteľný, ak by financie smerovali do oblastí podporujúcich budúci rast – napríklad do infraštruktúry, vedy či výskumu. Súčasná vláda však peniaze smeruje prevažne do bežnej spotreby. „Takéto zadlžovanie je nebezpečné v tom, že v budúcnosti neprinesie efekty potrebné na to, aby sme ten dlh splatili,“ skonštatoval.
Za najväčšiu slabinu Slovenska preto nepovažuje nedostatok pracovitej sily či podnikateľského talentu, ale dlhodobo nesprávne nastavenú hospodársku politiku štátu, ktorá po finančnej kríze rezignovala na reformy a sústredila sa len na okamžitú spotrebu.
Najnovšie články

Maroš Žilinka: Tragédia v Gelnici ukazuje nevyhnutnosť systematickej práce s páchateľmi

Príprava D1 na Zemplíne nemešká ani deň, beží súťaž na posúdenie EIA

UNLP Košice uzavrela zmluvu na vybudovanie urgentného príjmu II. typu





