Minister obrany nevylučuje po voľbách spoluprácu s Republikou
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) nevylučuje po voľbách spoluprácu strany Smer-SD s hnutím Republika. Šéf rezortu obrany sa vyjadril, že aj tie najtvrdšie vyjadrenia Republiky mu pripadajú ako „ružový vánok“ v porovnaní s tým, čo spôsobil Igor Matovič (Hnutie Slovensko) v rokoch 2020 až 2023.
„Dodnes máte desiatky rozhodnutí Ústavného súdu SR o porušovaní ľudských práv. Jediný, kto kedy nasadzoval silové prostriedky na potláčanie iných názorov počas pokojných demonštrácií ľudí bola Matovičova vláda a Radičovej vláda. Radičovej vláda proti protestom proti Gorile, Matovičova vláda proti protestom proti opatreniam v rámci COVID-19. Tak mi povedzte, kto je tu horší,“ uviedol Kaliňák.
Minister súčasne podotkol, že v mnohých názoroch, ktoré hovorila strana Smer-SD, a ktoré hovorí Republika a Hlas-SD, dochádza k prelínaniu. „Sú veci, kde sa nezhodneme, to je úplne jasné, ale o tom je demokratická súťaž. A každý, kto dostane mandát od voličov, má právo podieľať sa na moci,“ vyhlásil Kaliňák. Súčasne je názoru, že v Republike sa mnohé veci posunuli. „Oni mali svoj vývoj, my sme mali svoj vývoj. Zoberte si, že dnes možno považovať za fašistické názory tie, ktoré upierajú možnosť mať iný názor,“ vyhlásil Kaliňák. To, čo stranu Smer spája s Republikou sú podľa slov Kaliňáka napríklad príbuzné názory na migráciu a v minulosti aj podobné názory v súvislosti s pandémiou COVID-19.
(SITA,kv)
Odporúčané články
Nedovoľme politike prerastať do našich životov v takom rozmere, ako sa to deje v súčasnosti. V novoročnom príhovore takto vyzval prezident Peter Pellegrini. Pripomenul pritom, že politika sa na Slovensku stala takým rozdeľujúcim prvkom, že už priamo zasiahla do rodín, priateľských vzťahov či atmosféry na pracovisku.
Americký prezident Donald Trump v sobotu vyhlásil, že Spojené štáty budú „riadiť“ Venezuelu, kým v tejto krajine nebude možné uskutočniť politickú transformáciu.
Prezident SR Peter Pellegrini dnes rozhodol, že nepodpíše zákon z dielne ministerstva vnútra, ktorého cieľom je transformácia súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Ako v tejto súvislosti informoval kancelária hlavy štátu, absencia dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážne vecné pripomienky k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešené výhrady zo strany Európskej komisie s možnými následkami voči Slovensku viedli prezidenta k verdiktu vrátiť zákon ako celok parlamentu na opätovné prerokovanie.
