Najdôveryhodnejším politikom je prezidentka Zuzana Čaputová
Najdôveryhodnejším politikom je prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza jej dôveruje 49 percent opýtaných. Jej dôvera klesla z predošlého prieskumu o päť percentuálnych bodov. Za hlavou štátu nasleduje šéf strany Hlas – sociálna demokracia Peter Pellegrini. Aj jeho dôvera klesla, konkrétne z 44 percent na 41 percent. Agentúra Focus uskutočnila prieskum od 1. do 9 septembra na vzorke 1 002 respondentov.
Na treťom mieste je premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorému v najnovšom prieskume namerali dôveru 30 percent. Dostal sa tak pred lídra Slobody a Solidarity Richarda Sulíka, ktorému verí 29 percent respondentov.
Prvú päťku uzatvára predseda Smeru Robert Fico (Smer-SD) (29 %), ktorý oproti júnu poskočil a v rebríčku sa vďaka tomu objavil pred predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) (26 %).
Nasleduje šéf Slovenskej národnej strany Andrej Danko (25 %), europoslanec a predseda mimo parlamentnej Republiky Milan Uhrík (23 %) a s jednopercentným rozdielom šéf Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský (21 %) a líder ĽSNS Marian Kotleba (20 %).
Za Kotlebom sa ocitla predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová a líderka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová, obe s výsledkom 19 percent. Predposlednú priečku obsadil predseda Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igor Matovič (13 %) a rebríček uzatvoril šéf maďarskej „trojstrany” Aliancia Krisztián Forró (8 %).
Zdroj: (SITA, mb;jme)
Odporúčané články
Generálny prokurátor Maroš Žilinka opätovne kritizuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Názov nového návrhu zákona podľa neho nezodpovedá obsahu činnosti Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Lídri Európskej únie sa v noci na piatok na samite v Bruseli dohodli na poskytnutí pôžičky vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorá má pomôcť preklenúť vážne rozpočtové problémy Kyjeva. Členské štáty sa však nedokázali zhodnúť na využití zmrazených ruských štátnych aktív ako zdroja financovania tejto pomoci.
Európska komisia začala konanie voči Slovenskej republike v súvislosti s novelou ústavy, ktorú prijal parlament 26. septembra. Ako informuje ČTK, komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo veci porušenia právnych predpisov, najmä zásad nadradenosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie.
